KAPITOLA XII, časť tretia

Damien pozrel do očí svojmu protivníkovi a mal pocit, že scéna spred pár rokov sa opakuje.
• Povedz svojim mužom, aby mi priviedli syna - Stoune bol vo výhode.
Damien sa otočil.
• Poručík Farely - zvolal.
Mick predstúpil pred neho.
• Plukovník Stoune by rád videl svojho syna. Priveďte mu ho - precedil pomedzi zuby Damien. Dúfal, že kým sa jeho priateľ vráti aj s chlapcom, podarí sa mu niečo vymyslieť. Mick sa vzdialil.
• Chcem tu mať syna do dvadsiatich minút, inak ťa zabijem - zarehotal sa Stoune a jednou rukou si zapálil cigaretu. Tou druhou stále mieril na Damiena.
• Kapitán Damien Masyck - pokrútil hlavou a potiahol si z cigarety - aké je vaše pravé meno? -
Damien mlčal.
• Ale no tak. Jeden z nás dnes určite zomrie, tak mi to môžete povedať. Ja som Jack Serenny -
• Travis Alexander Hanson. A určite sa nechystám zomrieť - ubezpečoval ho Damien. Stoune sa zasmial.
• No, drahý priateľ, myslím, že si nemôžete vyberať. Ste tak trochu v nevýhode - znovu si potiahol z cigarety. Damienovi už zostával iba kúsok, aby si nebadane posunul zbraň na nohe tak, aby bola pripravená.
• Tá mladá je ti blízka, čo? Je to poriadny kus -
Damien neodpovedal.
• Položil som vám otázku - Stoune neznášal, keď ho ignorovali. Damien cítil, že napätie medzi nimi sa stupňuje.
• Do toho ťa nič nie je -
• Ó, aká odvaha - ironicky sa zasmial Stoune - Výcvik v buši z každého zajaca spraví tvrdého chlapa - Pozrel na hodinky - No, dosť bolo zábavy, máš už len päť minút. Poručíkovi na tebe moc nezáleží - priblížil sa k Damienovi - Povedz mi, aké to je čakať na smrť, keď vieš, že ti zostáva už iba päť minút? -
Dmienove črty sa napli a jeho noha sa nepatrne pohla. Stoune zbystril.
• Ty mi povedz, aké to je. Ja ti totiž nedám ani minútu - povedal Damien rozhodne a rýchlym pohybom si vykopol zbraň do výšky. Stoune to zaregistroval a vystrelil niekoľko krát, kým Damien stihol chytiť pištoľ pevne do rúk. Zaregistroval, ako ním trhlo, no už sa rozhodol nezaváhať a hoci sa mu už zahmlievali oči, stisol spúšť. Stoune sa zrútil k zemi s dierou uprostred čela.

Damien pustil zbraň a potácal sa preč z lesa. Nevedel kde je, až kým sa nedostal k plotu. Jednou rukou sa oň oprel a druhou sa snažil strhnúť si z krku čiernu šatku, aby sa mu lepšie dýchalo. Zdalo sa, že mu zem mizne pod nohami a plot sa chvel. Spravil ešte pár krokov dopredu a rukou nahmatal dieru v plote. Zatočila sa mu hlava, obrátil sa dookola a zvalil sa na zem. Potom už necítil nič a videlo sa mu, že padá do ticha a tmy hrobu. Krv sa mu valila z hrude a presakovala cez čiernu kombinézu. Z druhej rany na nohe mu krv striekala ako ohnivý plameň.
• Captain! - zvolal akýsi vojak a rozbehol sa k nemu. Pohľadom prešiel jeho zranenia a rýchlo zatlačil na ranu na stehne, až Damien zreval od bolesti. O chvíľu dobehol lekár a sanitári, ktorý sa ihneď snažili spraviť, čo sa dalo. Jeho brat už kľačal pri ňom a držal ho za ruku.

Karin sa zhovárala s Ivetou, keď dobehol zadýchaný Mick. Držal si pravú ruku, z ktorej mu stekala krv. Vedúce spozorneli.
• Musím odviesť Jeremyho - vydýchol Mick.
• Nie! - skríkla Karin a postavila sa pred dvere do izby, kde spal chlapec. Mick skrivil tvár.
• Karin - zadýchane sa k nej približoval - je to môj rozkaz. Ja si ho obránim, ale neviem, koľko ľudí tu má jeho otec a môžeme ohroziť deti. Ak sa nevrátim čo najskôr, Stoune Damiena zastrelí a potom už nebude možnosť na žiadny plán - presviedčal ju.
Karin sa zmietala medzi srdcom a rozumom. "Je to predsa iba nevinné dieťa" vravela si. Mick pozrel na hodinky.
• Karin, okamžite odstúp od dverí, inak použijem násilie - povedal prísne.
V tom zaznelo niekoľko výstrelov. Karin na okamžik zmeravela a Mick sklonil hlavu.
• Nie! - skríkla napokon Karin a rozbehla sa von.
Utekala k lesu a nevnímala nič okolo seba, len cítila, akoby ju Damien volal. Keď už bola skoro pri plote, niekto ju zastavil a tuho objal.
• Karin, nemôžeš tam ísť. Nie v tvojom stave - snažil sa ju zadržať Andreas.
• Pusti ma! - skríkla a dupla mu na nohu. Využila jeho slabšiu ruku a vyslobodila sa z jeho zovretia. Utekala k plotu, kde sa skláňali nad raneným vojakom lekári. Jej obavy sa potvrdili. Bol to on.
• Mei - počula ho vysloviť jej meno.
• Tu som, láska moja - zašepkala cez slzy a kľakla si k nemu. Pozeral jej do očí a okrem nej nevnímal nič. Ani bolesť a ani lekárov okolo seba.
• Nie je to irónia? Konečne som našiel ženu, s ktorou by som strávil zvyšok života a ja si tu zomriem - odkašľal si a tvár sa mu skrivila od bolesti. Lekári sa snažili zastaviť krvácanie z rany na jeho stehne.
• Ale ty neumrieš, ja ti to nedovolím. To mi nesmieš urobiť - plakala - Travis, prosím, neopúšťaj ma - šepkala cez slzy. Hoci mu srdce trhalo na kúsky, keď videl jej uplakanú tvár, pokúsil sa o úsmev.
• Ani nevieš, ako som si želal, aby si ma volala mojim menom. Tak čo, hodí sa ku mne? -
• Je nádherné a silné, ako ty - nežne ho pohladila po vlasoch.
Damien sa pokúsil ešte niečo povedať, no zrazu sa mu začala hruď prerušovane dvíhať a bolo vidieť, že nemôže dýchať. S každým výdychom mu z úst vyšiel pramienok krvi a z rany na hrudi mu presakovala spenená krv. Lekár niečo povedal sanitárovi a ten mu podal veľkú ihlu.
• Čo sa deje? - spýtala sa Karin lekára.
• Musím zmierniť tlak na pľúca - vysvetlil a pichol Damienovi ihlu do hrudníka.
• Láska moja, bojuj. Nesmieš mi umrieť, nie teraz, keď...- nedopovedala, lebo niečia ruka jej prikryla ústa. Pozrela hore a zbadala Andreasa, ktorý pokýval hlavou. Damien prosebne pozrel na brata. Ten zdvihol Karin a ťahal ju preč. Videl však ešte, ako jeho brat upadá do bezvedomia. Aj on musel premáhať slzy, keď objímal plačúcu Karin. Pristúpil k nim veliteľ Smith.
• Odveď ju odtiaľto a pokúste sa upokojiť. Budem tu a podám vám správu - povedal a stisol Andreasovi rameno. Poďakoval a odviedol Karin do tábora. Prišli už aj Iveta s jej tetou.
• Čo je s Damienom? - spýtala sa Iveta Andreasa, ktorému po lícach stekali slzy. Ešte nikdy nevidela plakať takéhoto silného chlapa.
• Je na tom veľmi zle - zašepkal, keď odovzdal Karin do náručia jej tety.
• Miláčik, je mi to ľúto - objala ho Iveta.
• Karin je tehotná, vieš to? -
• Hm - prikývla – A čo tvoj brat, vie to? -
• Nie, nebolo by fér povedať umierajúcemu mužovi, že bude otcom dieťaťa, ktoré nikdy neuvidí - povedal ticho Andreas, hoci dúfal, že sa z toho jeho brat dostane.

Trvalo nekonečne dlho, kým sa objavil Smith. Pozrel na všetkých skleným pohľadom a mierne pokrútil hlavou.
• Je mi ľúto - povedal, keď práve okolo nich prechádzali lekári s telom na nosítkach prikrytým bielou plachtou, spod ktorej visela dolu ruka s čiernou šatkou. Smith ešte niečo vravel o tom, že Damienovo telo bude prevezené do Ameriky a bude pochovaný so všetkými vojenskými poctami. Ale to už Karin nevnímala. Pristúpila k telu pod plachtou a z ruky mu vytiahla šatku. Karin si ju priložila k tvári. Hoci bola nasiaknutá krvou, voňala po veľmi známej mužskej vode po holení. Zaborila tvár do šatky a nadýchla sa.
"Je to on" slabo zaregistrovala výkrik, ktorý sa jej vydral z hrdla a potom stratila vedomie. Sanitkou ju odviezli do nemocnice a na Andreasa to akoby doľahlo všetko naraz. Zviezol sa na kolená a plakal. Jeho drahý brat, najlepší priateľ, dvojča je mŕtvy. Ako to len povie rodičom. Trvalo veľmi dlho, kým sa upokojil natoľko, aby im bol schopný zavolať. Bola to určite tá najhoršia a najťažšia chvíľa v jeho živote.

Ráno vedúce obvolali rodičov detí, lebo tragédie už boli plné noviny. Keď rodičia dorazili, Američania aj slovenská polícia sa zaručili, že ich deťom nehrozilo nebezpečenstvo. Išlo predsa iba o jedno dieťa a aj to bolo našťastie úplne v poriadku. Väčšina detí vôbec nevedela, čo sa v noci stalo kúsok od tábora. Vypovedali, že nič nepočuli a spali celú noc. Nik z nich teda nezažil žiadnu traumu. To rodičov ako tak upokojilo.

Na ďalší deň šla Iveta s Andreasom až na letisko, aby s ranenými vojakmi naložili aj truhlu s Damienovým telomn, prikrytú americkou vlajkou, naložili do vládneho špeciálu, ktorý poslali pre svojich vojakov z USA. Jessy Parker prežil svoje zranenie, rovnako ako vojak Scott a všetci ostatní z Damienovej jednotky, okrem neho. Andreas sa s Ivetou rozlúčil a sľúbil jej, že sa čoskoro vráti. Verila mu. Potom sa vybrala za svoju nešťastnou priateľkou do nemocnice.