KAPITOLA XIV, časť tretia

Karin spravila krok späť. To predsa nemôže byť pravda. Veď on nežije. Celé tie mesiace, čo sa trápila a smútila za ním. On by ju predsa nenechal v takomto utrpení. Dokonca skoro prišla o svoje deti, keď ho oplakávala. Je to sen, či skutočnosť? Bol pochudnutý, na pravej nohe mal ortézu a podopieral sa o palicu. Vlasy mal ostrihané na ježka a od pravého oka hore na vrch hlavy až do vlasov sa mu tiahla dlhá jazva. Ale oči, tie jeho oči. Žeby to bola pravda? Nie, to nebol sen, na sen bol príliš živý. Nevedela sa spamätať a nevedela, ktorá skutočnosť je horšia. Tá, že ho miluje a či fakt, že ho nenávidí za tú bolesť, ktorú jej spôsobil. Znovu spravila krok dozadu. Srdce jej divo tĺklo, nohy sa jej podlamovali a v brušku pocítila mierne pichnutie.
• Mei - skríkol a priskočil k nej. Zastavila ho natiahnutou rukou, no tackala sa ďalej, až sa jej zatočila hlava.
• Mei, láska - Travis natiahol ruky včas, aby ju zastavil pred pádom na zem.
• Amanda! - zvolal - poď sem -
Zo salóniku vybehli všetci, až sa zrážali vo dverách. Amanda sa sklonila ku Karin, ktorá bezvládne ležala na zemi. Nahmatala jej pulz.
• Iba omdlela, odneste ju do jej izby - nakázala bratom. Billy sa zohol, opatrne zdvihol Karin zo zeme a odniesol ju do jej izby. Položil ju na posteľ a šiel po pohár vody.
• Čo sa stalo? - spýtala sa Amanda Travisa.
• Myslím, že sa ma zľakla - povedal so zaťatými zubami.
• No vieš, Lexi, bol to pre ňu veľký šok - chlácholila ho Amanda.
Billy priniesol vodu a Amanda ovlažila Karin tvár a krk. Začala sa pomaly preberať.
Travis stál v kúte izby a prezeral si fotografie, na ktorých bol on a našiel tam aj fotografie jej bývalého priateľa Michala. Karin musela veľmi trpieť. Ale bola taká krásna. Snáď krajšia, ako si ju pamätal. Tehotenstvo jej určite pridalo na pôvabe. Chcel ju objať a podržať v náručí, hýčkať, hladiť a bozkávať. Tak veľmi po nej túžil. Celý ten čas, od doby, čo sa prebral, myslel iba na ňu. Dokonca mal pocit, že v hlave počuje, keď vyslovila jeho meno. Karin otvorila oči, ale znovu ich zavrela. Z kútikov sa jej skotúľali slzy.
Travis sa pohol k posteli a ukázal súrodencom, aby odišli. Keď sa dvere izby zatvorili, zostali sami.
Karin vedela, že on tam zostal. Cítila, že stojí vedľa postele.
Čo má robiť? Oplakala muža, o ktorom si myslela, že je mŕtvy a on tu teraz stojí a žije. Bol bledý a schudnutý a ani tie jeho krásne vlasy neboli dlhé, ako ich zbožňovala. No jeho tvár bola stále krásna, on bol krásny. Mala chuť vyskočiť a tuho ho objať, zasa cítiť jeho ústa a počuť tlkot jeho srdca.
• Je mi to veľmi ľúto, Mei - povedal potichu.
Áno, aj hlas bol jeho. Citlivý a mužný zároveň.
• Veľmi si mi chýbala - zašepkal – nemôžem za to, čo sa stalo, to hádam vieš -
Neodpovedala, ale slzy jej stále stekali na posteľ. Travis sa pomaly skláňal k jej tvári. Tak veľmi ju chcel pobozkať. Karin to cítila a odvrátila hlavu tesne pred tým, ako sa jej dotkli jeho pery. Travis sa nadýchol.
• To som ti tak odporný, že sa musíš odvracať? Tak otrasné sú moje jazvy?-
Karin otvorila oči a pozrela na neho. Tak toto predsa nechcela. To nepovedala. Vôbec jej nevadia jeho jazvy. Chcela mu to povedať, no nevedela, ako. Pozerala mu do očí, no nebola schopná vysloviť ani slovo. Bol tak nádherný. Zelené oči mu žiarili a kontrastovali s čiernou košeľou a džínsami. Predstavila si jeho dotyky a prebehla ňou triaška. Nechce riešiť minulosť. Proste bol preč a teraz je tu. To ako ťažko sa s tým vyrovnáva a dostáva sa zo šoku, riešiť nechce. Nie teraz.
• Vidím, že nemáš záujem, tak ti dám pokoj. Odídem preč, aby si sa už nemusela na mňa pozerať - Travis sa otočil na odchod, no Karin ho zrazu zdrapila za ruku.
• Ak ma znovu opustíš, prísahám Bohu, že ťa sama zabijem a dám si dobrý pozor, aby to mne vyšlo - povedala vážne, no slzy zastaviť nevládala. Travis stál otočený chrbtom k nej a zrazu sa bál otočiť.
• Pozri sa na mňa, Travis Alexander Hanson. Pozri sa mi do očí a prisahaj, že ma už nikdy neopustíš - vravela trasúcim sa hlasom. Keď sa konečne otočil, Karin videla to, čo si myslela, že u tohto muža nie je nikdy možné. Plakal. Po lícach mu stekali slzy a očami blúdil po jej tvári.
• Už nikdy nechcem žiť bez teba - sadol si k nej na posteľ a spravil to, po čom tak túžil. Objal ju. Vlastnícky, ale nežne. Našiel jej ústa a konečne ju pobozkal. Bozkáva ju, hladil, rukami jemne láskal jej tvár a prstami prechádzal po pramienkoch vlasov. Vdýchol ich broskyňovú vôňu.
• Vydáš sa za mňa? - náhle sa spýtal.
Nemala dôvod premýšľať a nemala ani dôvod váhať. Stratila lásku, ktorú napokon našla znovu a teraz si ju už nenechá len tak ujsť.
• Po ničom inom tak netúžim. Áno, vydám sa za teba -
• Zopakuj to - šepkal a bozkával jej tvár.
• Požiadaj ma znovu - zažartovala.
• Ty potvorka - zasmial sa a znovu ju pobozkal.
• Nechápem to, nemôžem sa spamätať. Vôbec som necítila, že žiješ, že by si mohol žiť -
• Ale na to vôbec nemysli. Mala si iné starosti - pohladil jej bruško - nikde nie je napísané, že človek musí cítiť, smrť alebo život toho druhého. Nie si médium. Ale zato ja som cítil, keď si na mňa myslela. V hlave som počul, ako vyslovuješ moje meno - odmlčal sa a chvíľu musel predýchať príval ďalších sĺz - Karin, iba myšlienka na teba ma držala pri živote. Videl som pred sebou tvoju tvár, keď sme sa videli naposledy. A keď mi Billy povedal, že si tehotná, už ma nemohlo nič zadržať. Kedy si na to prišla? -
• V ten deň. Bola som v meste na prehliadke, pamätáš sa? -
• Hm - prikývol - kvôli tej škole -
• Áno a robili mi aj testy moču a krvi. Tak na to prišli. V prvom momente som sa úplne zosypala. Vôbec som nevedela, ako ti to povedať a ako sa k tomu postavíš. Bola som veľmi zúfalá a keď som ťa tam videla ležať a krvácať... a keď Smith povedal, že si umrel, zrútil sa mi celý svet-
• Aj mne bolo hrozne, keď som si uvedomil, že sa na teba pozerám naposledy. Chcel som na teba volať, no nevládal som. Pamätám si jasne, ako som cítil, že zo mňa odchádza život. Odvtedy, čo som sa prebral z kómy, sa mi každú noc snívalo, že sa ťa snažím dotknúť, no nemohol som. Bolo to ťažké, ale teraz už ťa držím a nikdy nepustím - privinul si ju bližšie.

V ten večer všetci sedeli vo veľkej sále a rozprávali sa o Travisovom zdravotnom stave a o všetkom, čo sa za posledné mesiace udialo. Zavolali rodičov Karin a tetu Janu.
Za pár dní pricestovali aj Mick s Adrianou a Jeremym aj Jessy a postupne prišlo Travisa pozrieť veľa priateľov, vrátane plukovníka Smitha.
• Vidíš, mama, vravel som ti, že je to hrdina - povedal Jeremy matke a veselo sa smial - a hrdinovia nezomierajú -
• A ja už viem, o čom bude moja ďalšia kniha - vyhlásil nadšene David.

Karin mala hlavu opretú o Travisovu hruď a počúvala tlkot jeho srdca. Prstami mu hladila jazvy na hrudi a bruchu.
• Mei, láska, toto mi nesmieš robiť. Moje jazvy pod tvojimi dotykmi skoro miznú, ale moja túžba po tebe je stále silnejšia -
• Ach prepáč, mrzí ma to - začervenala sa. Travis sa zasmial a pobozkal jej ruku.
• Mám nápad, láska. Čo keby sme sa šli trochu prejsť? Vonku je krásne -
• Áno - vyskočila Karin z postele - poďme do stajní, už dávno som nevidela kone. Ukážem ti, ako sme to zrekonštruovali. Kone sa tam musia cítiť ako v raji -
• Budem rád - usmial sa.
Prechádzali sa po stajni a hladili kone, ktoré pokojne odpočívali v nových, čistých boxoch. Lord, Lady ale aj Royal Fresch si užívali v teple stajní a polihovali na teplých pilinách.
Sneh sa už pomaly roztopil, no ešte stále mrzlo.
• Je tu krásne - povzdychla si Karin, drkotajúc zubami, keď stáli pred zámkom a pozerali po okolí. Travis si ju pritiahol bližšie.
• Mrzneš, vráťme sa dnu -
• Ešte nie - zaprosila.
• No tak, nesmieme riskovať že ochorieš - varoval ju. Poslúchla a vrátili sa dnu.

Travis sa snažil pomaly odkladať palicu, no bolo to veľmi namáhavé. Cez deň veľa cvičil a v noci trpel bolesťami. Ale aj tie po čase ustupovali, alebo si možno na ne zvykol, sám nevedel. Teraz sa viac sústredil na svadbu, ktorá mala byť ďalšiu sobotu. Dohodli sa na nej, lebo Travis si želal, aby sa deti narodili už ako Hansonové. Ležal vedľa Karin a hladil jej bruško. Ani nevedel vyjadriť, akú mal radosť, keď cítil, ako sa bábätká hýbu.
• Konečne ti môžem povedať to, čoho mám plné srdce - šepkal vášnivo a tvárou sa dotýkal jej vlasov.
• Som samé ucho - usmiala sa.
Na okamih jej pozrel do tváre.
• Milujem ťa, pani Hansonová....-
• Ešte nie, až za štyri dni - skočila mu do reči -
Priložil jej prst na ústa a pokračoval.
• Nikdy som nikoho nemiloval tak ako teba. Chcem s tebou žiť a ochraňovať ťa do konca svojho života - na chvíľu zmĺkol a potom ju pevne objal - ani všetko svetlo sveta by nemohlo presiahnuť lásku, ktorú k tebe cítim -
Zúfalo sa k nemu pritisla.
• Ach, drahý Travis, tak veľmi si mi chýbal -
• Ako krásne to znie z tvojich úst - vzdychol.
• Prešli sme si peklom a teraz dúfam, už bude iba raj -
• Áno, ale už na to nemyslime. Radšej mi povedz, aké mená si vybrala pre našich synov -
Karin začudovane zdvihla obočie.
• A ako vieš, že to budú chlapci? - spýtala sa.
• Viem - mykol plecami.
• Ahá, Amanda a tá jej predpoveď - ťukla si Karin do čela a zasmiala sa.
• Nesmej sa, to je fakt. Aj keď priznám, že by som bol rád, keby som mal dcérku. Takú malú čerticu so zelenými očami a dlhými vláskami, voňajúcimi po broskyniach - zatvoril oči a pohladil Karin bruško.
• Tak si neskôr nejaké dievčatko urobíme, alebo bola ešte nejaká zblúdila guľka od Stouna, o ktorej neviem? - prešla mu prstom po slabinách.
• Karin, prestaň - upozornil ju s úsmevom.
• No vieš, keď tak počúvam muža ako ty, takého silného a rozhodného, ktorý je tak vzdelaný ako ty a o ktorom si myslím, že dokáže všetko. čo chce. Keď tu bedákaš, ako chceš mať dcérku, čo ti bráni. aby si si ju urobil?-
• Nepovedal som, že mi niečo bráni, až na to, že musím čakať ešte niekoľko mučivých nocí, aby som ti to dokázal -
• No, je síce pravda že pohlavie detičiek už nezmeníme, ale o tom, že zblúdila guľka nebola, ma presvedčiť môžeš - zašepkala a nežne mu zahryzla do ucha.
• Mei, to asi nemôžeme. Ani nevieš, ako by som rád, ale môže to byť nebezpečné - dych sa mu zrýchlil, keď mu Karin jemne hrýzla ucho a bozkávala jazvu nad ním.
• Nebezpečné to bolo na začiatku tehotenstva a z toho si sa pekne vykrútil - zasmiala sa - ale keď budeš nežný ako vždy, nemôže sa nič stať. Cítim sa veľmi dobre a aj lekár vravel, že som v poriadku. Ale ak nechceš, nebudem ťa nútiť - hlas jej zosmutnel a otočila sa mu chrbtom. Travis sa usmial a pritisol sa k nej. Odhrnul jej vlasy z krku a nežne ju bozkával. Rukou siahol pod nočnú košeľu a pohladil jej plné prsia. Karin sa zachvela.
• Ale keď už tak o tom premýšľam - šepkal jej pri uchu - ak je to tvoje želanie, môžem ti ho splniť, aby si vedela, že si berieš takého chlapa, akého si poznala -
Karin sa usmiala. Áno, bol to jej milý. Nežný, láskavý, zábavný, dobyvačný a hlavne živý. Veľmi živý.