Kde berú tu istotu???

Samozrejme,a este ako......A celkove vsetci,ked pride takato tema,su velki hrdinovia,az to dych vyraza...
Ale ja vzdy poviem sumu,ktoru by som ziadala na seba a alimenty pre deti(milionar je nic)..A je pokoj,samozrejme v ramci srandy Dufam,ze taketo sa nic nestane a sranda bude srandou...No moj mangel ide rano do prace,pride vecer,nevie,ako sa pusta plynovy sporak,zapina mikrovlnka....Nema sa to kedy naucit,vsetko ma nachystane....neviem,kto by prisiel s prosikom

Moj drahy si tiez neskutocne veri, ale vyssie spomenute veci by si v zivote nedovolil mi povedat ( odkial beriem tu istotu? ).

Nemyslim, ze tamtie arogantne hlasky maju nieco so sebadoverou.

hmmm. moj muz mi povedal, ze by som nevyzila a ze by som bez neho nic nedokazala.... dnes je to 10 rokov, co sme od seba. nie len ze som vyzila, ale som si spravila vodicak, vychovala som deti, prekonala uspesne tazku chorobu, nasla som si dobru pracu a dobre platenu, prerobila si byt, kupila uz tretie auto a zacala chodit na vysku....
tak neviem, posudte naozaj som bez neho nemozna???

Nikdy som "ani do vetra" nepovedala mužovi, že sa s ním rozvediem. Keď padli také slová, tak to bolo fakt vážne. Ale chlapi si veria, pretože vedia prečo. My ženy väčšinou nikdy nenaberieme odvahu urobiť niečo také? Alebo áno???? Nie. Tak prečo sa im čuduješ?

Tak ten môj si nieje istý.... a to od začiatku až doteraz....je žiarlivý ako pes....a vie že bezomňa by sa ráno ani neobliekol...
A vraj keby sme sa rozviedli tak by mi aj platil aby som ostala pri ňom a starala sa o neho no nieje to dilinko?

Super čítaníčko to všetko. A chlapi ? Všetci sú asi rovnakí. radi sa nechajú obskakovať a pritom majú pocit, že bez nich to nepôjde. Ja s tým svojím žiadne veľké problémy nemám, len ak náhodou chcem niečo priniesť, alebo podať, tak mu musím dať návod, ako na to. Choď do špajzu a na druhej poličke vľavo vzadu, alebo v prvej skrini od okna na spodnej poličke v strede a pod. A myslíte, že to vždy pochopí ? Prdlajs. To je taký ťuťo, že nakopnúť ho je málo. Väčšinou jeho odpoveď znie, tam to nebolo, alebo ty si nepovedala, že v strede ale vpravo. Asi by ho chytil v tom momente kŕč, keby sa poobzeral. A aj synátor zdedil túto perfektnú vlastnosť. Má tri poličky v skrinke, a ak mu poviem , že vyžehlené tričko má na vrchnej poličke, tak mi zahlási, že tam nie je. To je niekedy fakt na šľaktrafenie, musím prísť a ukázať mu o poličku nižšie, lebo tam on nedovidel, keďže to malo byť hore. Ale to sú len také milé malichernosti, za ktoré ich občas nakopnem, a ide sa ďalej. A chválabohu v našom manželstve slovo rozvod tuším nikdy nepadlo, aj keď aj u nás občas hrmí. Neviem, ako moja polovička, ale ja by som asi bez neho nedokázala žiť a myslím, že takého by som už asi nikdy a nikde v živote nenašla. Aj po dvadsiatich dvoch rokoch manželstva ho mám stále rada a verím , že aj on mňa. A Betty, pre teba. Muži sú proste samci, ktorí chcú byť tými dominantnými, tak im občas treba aj nechať priestor, nech si ten svoj pocit majú. Občas aj pochváliť pred rodinou, známymi a postupne si ich vychovať tak, aby si ty bola tým silným krkom, ktorý hlavu rodiny ohýba tak, ako treba.

nooo presne....je strašná haluz, že môj muž pristúpi k skrinke a zahlási kukajúc takým nepríčetným pohladom "nevidíííím, neni to tam"....a najviac neznášam keď sa teda postavím a idem tam a ukážem mu to ....to jeho "a-háááááá" - vtedy som zrelá na psychiatriu....hovorím mu - "šak ponor ručičky do skrinky, nič ťa nekusne, neboj"....ale on néééé, on len kuká ako tela...a tie veci si dokonca nepamätá....môžem mu na druhý ďeň povedať, tam v tej poličke, šak vieš kde aj včera a on len kuká....a kuká a blbo sa tváry.... ách jaj....no čo - zabiť ho nemôžem...zavreli by ma!

Keby si bola niekde z východu Alia, tak by som si myslela, že tí naši zlatúšikovia sú bratia. Aj ja mám chuť ho niekedy zabiť, keď sa to zopakuje viackrát po sebe.Ale zase nie je to choroba, len blbý zvyk, na ktorý som si už zvykla aj ja.

Tak to je haluz. To ako keby ich jedna mater mala. To je možno doména len východniarov. Oni sú len hlava a krk je žena, tak nech tú hlavu obracia, nie ? Vieš to aj dnes ma nas..., keď som mu povedala, že zo strednej poličky v chladničke mi má podať ešte maslo a čo nasledovalo ? Nie je tam. Tak som ho k tej chladničke priviedla a stál tam zo dve minúty a ahaaaaaaaaaaaaa. Ale ty si nepovedala, že vzadu za mliekom. No nenakopeš ho a mne za tú chvíľu zhorelo na plyne maslo. Proste môj zlatúšik. A takto sa hráme skoro každý deň.

U nas to bolo predvcerom:
on - zatvori chladnicku _ "My uz nemame syr?"
ja - "Mame."
on - "Kde?!
ja - "V chladnicke"
on - "Tam nie je!".
ja - "Je!"
on - "Nie je!"
ja - stracam trpezlivost, idem, otvorim pred jeho ocami chladnicku a vyberam syr, ktory sa nachadza presne vo vyske jeho oci! - "JE!"

a to je naozaj len maly priklad. Ked nieco hlada, zasadne posiela mna, pretoze vacsinou idem, otvorim ten spravny suflik, sahnem rokou - a voala - ono to tam naozaj je!

Pekny den:-}