Prečítajte si ako to všetko začalo: Už fakt neviem, či môžem veriť lekárom.
Dnes sme sa s dcérou konečne dostali na tú správnu rehabilitáciu. Totiž, už pred týždňom sme mali dohodnutý termín u rehabilitačnej lekárky v železničiarskej nemocnici. Ale keď sme sa dostali do ordinácie a keď si lekárka prečítala nález, tak nás musela z poľutovaním poslať do nemocnice do rehabilitačnej ambulancie, lebo oni tan nie sú špecializované stredisko na deti a obzvlášť na túto chorobu. Keby dcéra mala len skoliózu, tak by sa to vraj dalo. Predtým tam dcéra chodila na rehabilitáciu po operácii kolena - menisku a boli sme veľmi spokojní s ich prístupom a aj z vybavením.
Nuž, keby som o tom vedela, tak rovno ideme tam, kde dnes.
Tak sme sa hneď od nej pešo vybrali rovno na rehabilitačné do nemocnice, ktorú máme na kopci. Prišli sme tam z vyplazenými jazykmi (ale aspoň som mala trochu pohybu v rámci diéty 
). Sestrička, ktorá má na starosti objednávanie pacientov, nás najprv chcela objednať až za pár týždňov.
Ale keď som jej ukázala papiere a povedala, že už sme čakali u inej lekárky na objednanie, že ideme vlastne rovno od nej, že nás ona musela odmienúť kvôli tomu, že oni také cvičenia nerobia, a odporučila nás TU, a že za chvíľu dcéra má dostať korzet a už tie cviky musí vedieť, tak sa nakoniec našiel termín a objednala nás na dnes. xixi...ani jej nič iné nezostávalo, lebo to už začalo vo mne vrieť. (bola som síce aj trochu červená v tvári, ale to z toho šľapania do kopca)
Tak sme sa tam dnes zase dovalili z vypalzenými jazykmi, ale dnes sme už pešo šlapali rovno z domu. Ako skoro vždy, zase sme nestihli bus nuž, kým sa my dve vychystáme - namaľujeme, vyčešeme, vyobliekame.. a tak, tak to trvá .
Ale, keď sme tam došli, tak tam kupodivu nikoho nebolo, tak sme rovno šli do ordinácie. Lekárka zobrala papiere a začala ich študovať a medzitým sa mala dcéra vyzliecť, no a keď sa dcéra, už vyzlečená, postavila pred ňu, tak tá zostala úplne šokovaná z jej chrbátika 
. Prvé, čo sa spýtala, bolo, že kto ju preboha liečil?! Keď som povedala, že to nebol len jeden lekár, ale traja! A až štvrtý to zistil, tak bola zhrozená! Potom sa pýtala, či dcérka bola na liečebnom pobyte v Kováčovej (to máme len kúsok od nás, čoby kameňom dohodil). A ja jej na to - vraj nie, lebo aj keď som sa na to predchádzajúcich lekárov pýtala, tak som vždy dostala tú odpoveď, že vraj na to nemáme nárok, lebo to je "iba skolióza". Vraj máme len cvičiť, plávať a tak... Nechápavo krútila hlavou. Normálne bola z toho nahnevaná a bolo na nej vidieť, že ju to mrzí, že dcéra takto dopadla. Dlho si ju prezerala, obracala, všeliako ju prehmatávala a hneď nám naordinovala 2x týždenne cvičenie a bola s nami osobne za rehabilitačnými sestrami a vybavila tam, že sa nám bude venovať jedna sestra, ktorá je veľmi dobrá. Iba ona bude s dcérou po celú dobu cvičiť. Lebo ináč na rehabku vás zvyknú brať tie, ktoré sú akurát voľné (teda aspoň u nás to tak je). Dnes tam síce akurát tá sestrička bohužiaľ nebola. Ale nevadí, od utorka, kedy začíname z cvičením, už bude. Aj tak by sme dnes nemali nič na prezlečenie. Zatiaľ nám iná sestrička vypísala kartičku a dala inštrukcie, o ktorej a s čím, tam máme v utorok byť.
Potom mi lekárka ešte povedala, že na tej rehabilitácii na Kováčovej mám trvať a žiadať ju od toho lekára - ortopéda, čo ju má teraz na starosti (ten z BB, ktorý jej to zistil). A tiež mi odporúčila, nech už u neho zostaneme.
Keď už konečne bude hotový ten korzet (čo by malo byť každú chvíľu), tak máme u toho lekára v ten deň kontrolu aj s tým korzetom. Tak mu poviem o tom liečebnom pobyte a budem na tom trvať nech jej ho vypíše. Lebo v lete tam dcéra musí bezpodmienečne ísť, aspoň na 1-2 mesiace. Aj keď viem, že to pre ňu bude možno zlé a smutné, lebo to nebudú extra prázdniny, ale čo už, musíme to vydržať. Chlácholím ju tým, že aj tam nájde kopu kamarátov a možo aj nejakú lásku 
A ja tam budem u nej aj tak každú chvíľu, veď to mám len kúsok (až jej pôjdem na nervy )
A tak pevne dúfam, že ten ortopéd nám to odporúčanie dá bez problémov. Je to fakt oborník, ktorému záleží na tom, aby sa deti vyliečili.
Tak som teraz strašne zvedavá a hlavne nedočkavá, ako to všetko dopadne. Budem teraz ešte viac bojovať, aby sa vyskúšalo všetko, čo by jej mohlo pomôcť. Verím, že sa jej už konečne pomôže. Musí!!! Možno to už nebude na 100% ale aj tak, aspoň niečo, aby moje dievčatko netrpelo.
Aj keď ona vlastne bolesti chrbtice nemá (zatiaľ), ale ide tu aj o estetiku, lebo má doslova hrb na chrbátiku.
Ináč, minule ma napadlo, že ak dcéra bude chodiť cvičiť, tak si zoberiem kameru a budem to natáčať, aby sme vedeli presný postup a niečo potom nedomrvili. Lebo dávnejšie, keď chodila cvičiť na tú " akože skoliózu" tak sme si tie cviky zapísali na papier, ale ten sa po čase niekde zapotrošil a potom sme len mätne spomínali, čo za cviky tam boli.
Tak som to spomenula lekárke, a opýtala sa, či by som to takto mohla urobiť, aby sme predišli chybám Trošku som sa síce hanbila, čo si o mne pomyslí, ale tá sa len pousmiala a súhlasila, vraj je to dobrý nápad a fakt lepšie to natočiť, ako si zapisovať xixi...len som zvedavá potom na tú reakciu tej sestričky, keď ma tam zbadá aj s kamerou.
Potom o tom zase niekedy napíšem, ako to pokračuje.
Ešte raz Vám všetkým ďakujem za podporu Janette
Ďakujem aj za ňu Tej trpezlivosti budeme fakt veľa potrebovať, ale ako sa hovorí "Trpezlivosť ruže prináša" Tak dúfam, že sa nám to podarí a tá trpezlivosť nám donesie plnú náruč ruží a dcéra mi len do krásy rozkvitne xixi ..a čo sa týka tých kamarátov, tak to vraj berie, ale lásku nie asi nejakú už má, len sa mi ešte neche priznať - koťuha jedna ale aj tak to z nej vylezie ako vždy
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Držim vám obom palce, dievčatá! Dúfam, že aj ja budem pre môjho syna tak dobrou a obetavou mamou ako si ty Nicinka pre tvoje dievčatko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujeme veľmi pekne Ty len nedúfaj, milá Mira-Mária, lebo ty tou obetavou maminkou už dávno SI, odkedy ti to tvoje chlapčiatko uzrelo svetlo sveta.
Veď každá mamina, ktorá sa riadne stará o svoje dieťatko, je obetavá. Hoc aj niekedy pokričí, alebo capne po zadku. Ale spraví pre neho všetko, čo sa len dá a čo je v jej moci. A viem, že ty taká si, a urobila by si určite to isté, ak nie aj viac.
Nemysli si, ja tiež viem byť prísna, viem pokričať (to by vedeli rozprávať susedia, ale za to nemôžem, mám divadelný hlas ) a aj capnúť po zadku som capla, keď bolo treba ..xixi..teraz už nie, to by som už potrebovala na syna malú stoličku, lebo ma prerástol...teraz už používam tresty typu - zákaz netu a to je ten najhorší trest, ešte horší ako capnutie, či krik. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja verím, že ste konečne natrafili na tých správnych lekárov a už to bude smerovať len k lepšiemu, držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, aj ja verím, že to sú už konečne tí správni LEKÁRI na správnych miestach. Ale hlavne verím, že sú to ĽUDIA, čo za pacientom vidia trpiaceho človeka a urobia čokoľvek, len aby mu pomohli.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nicebosorečka, teraz neviem kto tu koho povzbudzuje, ale ďakujem ti za láskavé slová. Ja mám posledné roky pocuchané nervy z nezdareného podnikania a nebyť mojho chlapčeka -ani neviem kde by som bola. Deti nám dokážu dať neuveriteľnú energiu, asi to bude tou materskou pýchou, ktorá v nás denne rastie, že sme dokázali priviesť na svet také vitálne stvorenia. Všetky viacdetné maminy, ktoré stíhajú dokonca aj zamestnanie a nadovšetko mamky chorých detičiek majú môj neskonalý obdiv. /...a miesto tam-na svetle až prídu o fyzické ja.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mira-Mária nemáš prečo ďakovať. Viem, že každá máme svoj žiaľ a dobre padne, keď sa navzájom môžme vyžalovať, podporiť a povzbudiť.
Tak aspoň trošku človek zabudne na tie svoje problémy. Tiež mám niekedy nervy v kýbli a už neviem ako ďalej. Najhoršie je to, že som tu na všetko sama, rodičov a súrodencov mám v KE, manžela v UAE, svokrovcov v HE, robotu takisto nemám poriadnu a neviem si ju zohnať. ..Deti sú niekedy na seba ako psy a hašteria sa. A mňa ide urvať. A odkedy je manžel preč, tak sa všetko na mňa sype, či je to ten dcérkin prípad, či už pokazený splachovač, či elektrika, či padnutý palfón... Z niektorými vecami som si celkom slušne sama poradila (vystierkovala a vyamľovala a aj vŕtačku som držala v ruke a vŕtala - to bol teda zážitok ), ale do niektorých sa nechytám (elektrika - tej sa bojím ako čert svätenej vody).
xixi...niekedy už len čakám, že pre mňa dôjdu takí dvaja ujovia s takou peknou vestičkou (kazajkou) a zoberú ma...fakt, keby nebolo detí, tak už neviem tiež, kde by som bola (aj keď aj z nich som niekedy na nervy)
Som veľmi rada, že som našla túto stránku, kde ťa ľudia pochopia a podržia. A ďakujem aj tebe, že si Držkaj sa...pááá Janette
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Drzim palce, dcera ti raz za to vsetko bude velmi vdacna, aj ked teraz si to mozno az do uplnej miery neuvedomuje.Tak 'doboja.'
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem Aj dcérka si uvedomuje, že to bude dosť ťažké, ale vie, že je to len a len pre jej zdravie. Vieme, že to bude tvrdý boj, ale víťazmi budeme my! Verím tomu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Takisto držím dcérke palce,nech to dobre dopadne a veľa sily a vytrvalosti do cvičenia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem aj tebe Tej sily a vytrvalosti budeme potrebovať habadej, ale veríme, že to dokážeme
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja chodím s dcérou na reh.pobyty od jej 8.mesiacov.prvý deň bol taký čudný,ale len čo som našla spriaznenu dušu,bolo fajn.teraz ma Kajča 6 rokov a práve dnes jeden končíme.a opať bolo super.určite sa tvoja slečna aj "zapotí" pri cvičení,ale stojí to za to.hlavne pre zdravie,ale aj nové priateľstvá sú fajn.držím palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem my ideme teraz v utorok 1x cvičiť na rehabko, tak som zvedavá.
Ak sa nám podarí vybaviť ten rehabilitačný pobyt (čo verím, že podarí) tak to už ona pôjde sama, ona bude mať už čoskoro 16 rokov. Určite bude happy, že sa ma zbaví , ale bude ju trápiť, že nebude mať prístup na net
Dobré máme to, že to nemáme ďaleko, z balkóna vidím na rehabilitačné stredisko Kováčová. Takže tam budem dosť často.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak, ako to šlo prvý krát?dúfam,že to nebola hrôza.napadlo ma,problém možno nebude doporučenie do Kováčovej,skôr schválenie revíznym lekárom v poisťovni.u nás to neskutočne naťahujú/apollo/.tak držím palce,pevné nervy pri papierovaní a výsledky pri cvičení
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kazdopadne doporucujem zavolat rovno reviznemu lekarovi do poistovne a vysvetlit mu situaciu a potom si myslim, ze bude ochotnejsi.....ja som vzdy jednala priamo a este som si vyberal atermin liecenia....a ziadny uplatok som nedala a ani som danu osobu nepoznala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak som si to precitala jednym dychom a je to super, ked tak citam riadok po riadku.. je plny nadsenia a viery v to, ze vsetko sa da do poriadku! To je dolezite, lebo je to ten spravny hnaci motor Lekar ti podla mna navrhne to liecenie aj sam uvidis a dcera to zvladne.. Ja mam tiez skoliozu, mala som ju ako dieta a tiez si pamatam na to ako som mala cvicit a plavat atd atd.. no a pamatam aj to, kde skoncilo moje cvicenie.. ked ma naposledy kontrolovala DETSKA lekarka a oznamila ze je vsetko OK.. no Ok to nikdy nebolo, ale co uz.. chrbat ma casto bolieva ale teraz ked tak citam tvoje riadky, tak si hovorim, ze som blba, lebo necvicim budem s tym nieco urobit.. asi to plavanie Tak drzim pasticky a hlavne dalej to tvoje silne odhodlanie, tak ma dcera z coho cerpat aj pre seba
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem aj tebe Áno, máš pravdu, mám teraz v sebe akoby hnací motor (xixi a to nemám vodičák). Prečítala som si zopár článkov na nete o tejto chorobe a teraz verím, že to dokážeme, aj keď to bude ťažké, ale musíme!
Ale bude to teraz hlavne na dcérke.
Možno sa to nezaobíde bez sĺz, bez kriku a rozčuľovania, čo by som veľmi nechcela, ale keď to nepôjde po dobrotky, asi sa tomu nevyhnem (ale nejdem radšej na to dopredu myslieť) Budem sa ju snažiť podržať a hlavne podporovať, aby to nevzdávala.
Nechcem, aby si to potom niekedy vyčítala, že neurobila pre seba viac.
Alebo mne, že som ju k tomu cvičeniu nedonútila.
hmmm...a s tým plávaním...asi začnem aj ja chodiť plávať a aj s ňou, mňa tiež dosť bolí chrbtica, tak aspoň budem robiť aj ja niečo pre seba spolu s ňou
xixi...len dúfam, že tam nepríde greenpeace a neodtiahnu ma naspäť do vody
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No vidíš? Nemohlo sa to "mrviť" donekonečna! A s tou Kováčovou - môžem ti garantovať, že mladá bude mať zážitky, na aké do konca života nezabudne! A nebude chcieť zabudnúť! Veď už len toto budú prázdniny!
Stavíme sa?
Že držím palce a želám krásny pobyt (teda - ak obmäkčíš toho superortopéda)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujeme Verím, že toho ortopéda obmäkčím a ten poukaz vypíše bez problémov. Zatiaľ stále len čakáme, kedy mi zavolajú, že si máme prísť po korzet. Až keď ten bude hotový, tak sa s ním mám stretnúť. Potom dúfam, že dcéra zažije fakt super prázdniny, aj keď to bude na liečení
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milá nicebosorka,chcela by som reagovat na chorobu,ktoru zistili tvojej dcere.M.Scheuermann ma prenasleduje od môjho pubertálneho veku,kedy mi ho asi v 13 -tich rokoch zistili.Mne tiež chceli nasadit spominaný korzet,ale ja som ho odmietla.Predstava, že ako budem v tom vyzerat ma šokovala,aj ked ma varovali že budem mat v štyridsiatke hrb ako Quasimodo.A tak ma aspon ako 14 r.prehovorili aby som aspoň išla do kupelov.V Pieštanoch som strávila 6 týždňov,a budem mat na ne krasnu spomienku.Ale bola to len taká naplast,pretože potom som mala chodit ešte rok cvičit v domnení že sa mi to vylieči.Ale poznáš to ja pubertiačka ,no komu by sa chcelo každé rano vstávat a pred tým ako som išla do školy som mala ešte absolvovat polhodinovu makačku na žinenke.Priznám sa vydržala som asi dva mesiace,ale stačilo mi.Mamine dohovárania nepomohli,že sa nevydám,nikto ma nebude chciet atd.Teraz ked tu 40 -tku má na krku,tak trochu nostalgicky si spomeniem,že som mohla urobit viac,ale nie preto že bysom sa nebola vydala,nie naopak vydala som sa v 18-tich,mám dve zdrave deti ,fajne muža...Neviem ako sa moj Scheuermann bude spravat dalej,ale iba jedno ma trápi,že si nemožem dat obtiahnuté tričko lebo vtedy je tá kyfoza na tom chrbte viditelná.Ale poviem si,su na tom aj horšie a život je aj tak krásny tak ho prežime čo najlepšie....Sorry za chyby,nie som taká zručná v písaní na pc.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj avensis, som rada, že reaguješ. Moja dcéra bude mať za 2 mesiace 16 rokov. A čo ma najviac štve, je to, že sa to už dávno mohlo podchytiť a už to mohla mať za sebou. A aj bohvie ako by to mohlo dopadnúť, ak by sa to vôbec neriešilo, alebo by sme na to prišli vtedy, keď by už fakt nebola žiadna nádej. Neviem na koľko stupňov si ty mala kyfotizáciu, ale ona ju má na 85°! Čo je už dosť. Dcéra s korzetom tiež nie je 2x nadšená, ale veľa sa s ňou teraz o tom rozprávam, že to bude musieť vydržať, lebo má ešte ako takú šancu sa z toho dostať, resp. to zmierniť. Korzet síce ešte stále nemáme, ale už ju teraz na to pripravujem. Viem, že sa to v začiatkoch nezaobíde bez sĺz, ale už si aj sama uvedomuje, že to nie je sranda. Tiež videla tie snímky a spolu sme v ordinácii veľmi plakali. Je to pekné dievča a chce sa páčiť, tak jej hlavne aj to zdôrazňujem. Verím tomu, že ju aj kamarátky podržia. Fakt dúfam, že tie dohovárania teraz už zaberú. Kedysi sme s manželom dohovárali, aj pokričali, keď jej zistili "akože skoliózu" v cca 12-13 rokoch a musela doma cvičiť. Ale vtedy bola ešte trucovitá a nie vždy sa nám podarilo ju k tomu donútiť. Tak dúfam, že to bude teraz sama chcieť a pôjde to bez plaču a kriku. Aby potom tiež, keď bude staršia, nostalgicky nespomínala, že mohla pre seba urobiť viac.
PS: Veľmi pekne ďakujem..dala som to dcére prečítať páá Janette
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ešte raz Vám všetým pekne ďakujem.
Dúfam, že s tým rehabilitačným pobytom nám to výjde.
Len som teraz zvedavá, kedy sa tam dostane. Ak to bude cez prázdniny, tak je celkom OK. Ale ak skôr, tak neviem čo na to v škole. Každopádne budem na tom trvať, aby šla a ak sa bude dať vybaviť, tak cez prázdniny.
Totiž, dcéra chodí do prvého ročníka na obchodnú akadémiu a už dosť vymeškala po operácii kolena.
No a v piatok som sa od dcéry dozvedela, že triednej sa to veľmi nepáči, že zase bude vymeškávať, keď bude chodiť na rehabko 2x do týždňa. A nie to ešte dlhodobý pobyt v liečebni.
Tak si to teraz budeme musieť dohodnúť, aby ju na rehabku brali, buď skoro ráno, aby vymeškala iba 1-2 hodiny a odtiaľ šla pešo do školy.
Alebo potom rehabilitáciu dať na poobede a v škole poprosiť, aby ju pustili skôr, aspoň z 5 hodiny. Lebo školu má dosť ďaleko a spoje tu u nás, to je hrôza. A na rehabku tiež nie sú do večera. Tuším, čo sme tam vo štvrtok boli, tak bolo na dverách napísané, že len do 14 00 hod.
Normálne som znechutená z reakcie jej triednej.
Ale povedala som si, ak sa nám to podarí vybaviť, tak to bude super.
A ak nie, tak kýcham ja aj na triednu, aj na celú školu, zdravie dcéry mi je prednejšie.
Len dúfam, že potom nebudú na nej sedieť...no veď uvidíme, zase rozmýšľam dopredu...majte sa všetky krásne a vďaka za túto stránku Janette
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj :)
keď som si prečítala váš príbeh, akoby som čítala o sebe. Skoliózou trpím už od 5 rokov a preskákala som si všetko očom píšete a ešte oveľa viac (od cvičenia, cez osmičkové ťahy, cez korzet až po operáciu)
Takže sa viem dosť dobre vcítiť do vašej situácie.
Ak by ste potrebovali nejaké info ohľadom skoliózy z prvej ruky, tak sa môžete kľudne obrátiť na mňa-rada vám poskytnem nejaké informácie o tom ako to celé prebiehalo, prípadne nejaké rady.
tu je môj e-mail: matisocka.najlepsia@azet.sk
Vidím že vám na zdraví dcéry veľmi záleži a že sa snažíte robiť pre to maximum. Držím Vám palce aby ste boj s touto zákernou diagnózou zvládali bojovať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi držím palce! Som rada, že sa dali veci do pohybu! Veľa trpezlivosti Tvojej slečne! Nech vydrží! Určite to bude stáť za to! A tých kamošov a kamošky si v Kováčovej určite nájde! :-}