Rimini

 ... alebo nedeľný kvíz pre cestovateľky Mrkám, ktoré ich podľa jednej z indícii veľmi rýchlo dešifrujú. Takže takto vyzeralo mesto kedysi

 

 

 

 

 

18.4. (doplnené o zvyšné informácie a foto)

Hoci sme trasu na spojnici Mníchov-Taliansko prebrázdili nespočetne veľakrát, nepamätám si, že by sme ju niekedy takto bezproblémovo preleteli. Hlavne teda keď začínajú dvojtýždňové prázdniny a polovica dovolenkovaniachtivého Bavorska je na cestách spolu s nami.

Cieľ tentokrát navrhol muž, no vtedy ešte netušil, aká nepríjemnosť nám skríži plány. Náš junior sa na hodine telesnej výchovy dva týždne pred plánovaným odchodom zranil, a tak sme do Talianska museli do povinnej výbavy pribaliť i barle.

Zavčasu ráno sme sa vydali na takmer 700 km dlhú trasu a s radosťou opúšťali chladných 6°C. Slnko sa na nás prvýkrát usmialo už na úrovni Innsbrucku.

 

 

 

 

 

Oproti Bavorsku sme sa už po príchode cítili (my) takmer letne, ale pohľad z hotelového balkóna nás presvedčil, že sezóna sa začína rozbiehať iba pomaličky.

To (my) som pridala zámerne - bo my, keď vyšlo slnko, naozaj v tričkách s krátkym rukávom, zato mnohí miestni ešte stále v bundách s kapucami na hlavách. Oni sa poodhalia až pri 40°C.

Na začiatok sme si museli veľmi rýchlo premyslieť, ako synov dočasný (na druhej strane celodovolenkový) hendikep napasujeme do nášho prvotného, bohatého plánu spoznávania okolia a zároveň ho presvedčiť, že prechod pre chodcov v kombinácii s barlami mu nezaručuje tú bezpečnosť na talianskych cestách, ktorú pozná z rodného Nemecka. Tu si musel zopakovať ďalšiu z ľudových múdrostí a to Iný kraj, iný mrav! Ak chcel teda nazad domov doraziť v pôvodnom 3D formáte a nie ako 2D nálepka. Zhodli sme sa však svorne na jednom - po dovolenke - aj to riadne skresanej - bude mať tricepsy snáď i za ušami.

 

 

 

 

Piazza Tre Martiri, Rimini

Keďže som tento rok prvýkrát vyskúšala a dodržala predveľkonočný pôst, zistila som, že výzvou pre mňa sa zrazu stáva tunajšie stravovanie. Na jednej strane mám pocit, že pri pohľade na ponuku hotelových raňajok sa mi zlepia nadbytkom cukru viečka - na stoloch zrazu vo všetkých smeroch vidím aspoň (iba a len) 3/4 sladkého - a jedenie do sedemnástej hodiny padá na skutočnosti, že 95% reštaurácii otvára svoje brány až o devätnástej. Logisticky zlyhávam na plnej čiare... a s pôstom budem môcť začať po návrate asi od začiatku. Lebo niečo jesť musím. A niektoré lakotinky jednoducho chcem ochutnať. Veď pri tých divochoch na miestnych cestách človek nikdy netuší, koľko života mu ešte zostáva...

Podľa sprievodcu má Rimini 144.000 obyvateľov. Ale v sezóne, keď hotely praskajú vo švíkoch a vy nerozoznáte hranice medzi priľahlými mestečkami, zaisto na pobreží narátate i 10 miliónov hláv (... keď preháňať, tak riadne! hoci...)

Inak prvé oficiálne kúpalisko otvorilo Rimini v roku 1843. Odvtedy tam zaisto nič iné nestavali iba hotely, hotely, hotely, hotely, hotely,... kam len oko dovidí.

Mestskú hromadnú pozdĺž pobrežia zabezpečujú autobusy. Zastávky sú na znamenie. Sever vykrýva autobus číslo 4, juh č.11. Jazdia pomerne často a lístky na ne kupujte v miestnych Tabaccheria. Sú výhodnejšie než priamo u vodiča. O zvyšných linkách sa informujte podľa polohy vášho aktuálneho ubytovania.

 

 

 

 

Arco d´Augusto

alebo Víťazný oblúk - je jednou z pôvodných vstupných brán a za spomienku stojí predovšetkým preto, že je najstarším v Taliansku, postavený v r. 27 p.n.l. Bol konečným bodom Via Flaminia.

 

 

 

 

 

 

Tempio Malatestiano - na potulky sme sa vybrali na Palmovú nedeľu, a tak sa pred kostolom zhromaždili nielen turisti, ale i veriaci, ktorí mierili na omšu, a polícia, ktorá mala na starosti jej kľudný priebeh.

Pôvodne gotický kostol z 13.storočia nechal Sigismondo Malatesta v 15.stor. prestavať na náhrobok pre seba a svoju štvrtú manželku.

Meno rodu Malatesta vás sprevádza v regióne na mnohých miestach. Jeho predstavitelia vládli dlhú dobu práve v meste Rimini a ich rod je v historických záznamoch vedený ako vzdelaný, no zároveň bezohľadný a krutý.

 

 

 

 

 

 

Piazza Cavour - Palazzo dell´Arengo, Palazzo del Podestá, Palazzo Comunale

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Za dobre zachovalým rímskym mostom Ponte di Tiberio ponad rieku Marecchia objavíte rybársku štvrť Borgo San Giuliano s pomaľovanými fasádami viacerých domov. Alebo si môžete spríjemniť deň prechádzkou po Parco XXV Aprile. Kdesi kúsok odtiaľ sa nachádza i rodný dom najznámejšieho talianskeho režiséra Federica Felliniho.

(Vraj maľby na domoch znázorňujú postavy z jeho filmov, keďže inšpiráciu na ne čerpal práve z tejto rybárskej štvrti.)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ako posledné dva náhľady do minulosti pridám ešte zábery hradu Sismondo a vstupnej mestskej brány Porta Montanara.

 

 

 

 

Pôvodný hrad vraj navrhol samotný Sigismondo Malatesta, hoci v čase jeho vzniku sa v meste nachádzali viacerí architekti, ktorí sa podieľali na stavbe. Zahájili ju v r. 1437 a trvala 15 rokov. Podľa vtedajších záznamov boli múry hradu tak pevné, že by dokázali odolať každej deľostreleckej paľbe tej doby. Do dnešných dní sa zachovalo iba pôvodné jadro hradu. Tieto zmeny si ale na svoje konto pripisujú domáci. V súčasnosti sa v jeho priestoroch organizujú výstavy.

Za zmienku autorom turistických sprievodcov stojí i miestna Italia in Miniatura - zmes pamätihodností či zaujímavostí z Talianska a Európy v mierke 1:25 alebo 1:50 a Flabilandia Park.

Komentáre

ja skúsim takto

 

neviem, ci je to tym, ze nie sme doma, ale momentalne sa mi nic na y-t neotvara Mlčím nuz tak neviem, co tam je

"...naša krásna suseda len, o azúroch sníva
fiaty a špagety, chren, na rimini býva
býva, býva, býva, býva"

hej, Rimini Úsmev ... v predsezone, uz sa na nu miestni usilovne chystaju Slnko

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.