Co napisal sam zivot cast 4.

Neviem preco, ale obcas sa mi podari zablokovat moj siesty zmysel a tvarit sa, ze bude vsetko v poriadku a snad aj motyka vystreli. Ak si zoberiem do uvahy fakt, ze lekari nam povedali, ze deti s manzelom mat nikdy nebudeme a dnes som hrdou matkou dvoch anjelikov s chvostikmi a rozkami, splodenymi bez akejkolvek asistencie vedy a mediciny, tak mozem uznat, ze ta motyka vlastne vystrelila. Co sa tyka vsak Francuzska a ich systemu a mentality, tak tu som skepticka. Tu asi ta motyka naozaj nikdy nevystreli!!!

Prve varovanie som si mala vsimnut, ked sme na Francuzskej ambasade v Londyne vybavovali dcere jej prvy cestovny pas. Okrem toho, ze v Londyne na ich ambasade sa nedohovorite inak ako po francuzsky, ma zarazil fakt, ze ako jedina ambasada ma pred sebou dlhocizny rad-inak statie v rade, je narodny francuzsky sport. Pri prvej navsteve ma ochranka skoro vyzauskovala obuskom, lebo som jeho povelu vo francuzstine- zastavte- nerozumela a dalej som si s kludom Anglicana kracala dalej! Tak na mna ujo ochrankar ziapal dalej vo francuzstine, aby som zastala, ze ma musia prekontrolovat, ci nahodou nenesiem so sebou aspon 10 kil vybusniny! Ked som mu zo srdca povedala, co si myslim (samozrejme v anglictine a mam strach, ze tomu rozumel) a ze sme v Londyne, tak nemusi kazdy hovorit po francuzsky, sa trochu skludnil! Po uspesnom vstupeni na medzinarodnu podu som zistila, ze budem vysoko ignorovana, lebo neviem po Francuzsky!!! No akosi som to odignorovala a cervenej kontrolke dosli baterky a zhasla! Dalsi varovny signal bol, ked sme sa stahovali a predbehli nas policajti na motorkach. Kedze manzel sa hodil s kamionom do tretieho jazdneho pruhu, lebo ako zvycajne sme zasa meskali, a obmedzil dvoch dotycnych policajtov (neviem ci sa da obmedzeny policajt este nejako viac obmedzit ) a pockali si nas na myte. Tam zastavili manzela a kedze sme mali anglicke auto, obmedzenci si mysleli, ze sme Anglicania a jeen z nich zacal na manzela rukami nohami “rozpravat”. Nakoniec z neho vyslo: “NO GUUDD! SHLAK,SHLAK” (citajte slak s makcenom, aj mna skoro trafil slak, ked som ich videla gestikulovat) a rukami pri tom hadzal, akoby sekal zajacovi za usi! My sme s manzelom na seba pozreli, mali co robit, aby sme nevybuchli od smiechu a snazili sa tvarit, akoze sme pochopili. Jednoducho nam chcel povedat, ze sa nesmie takto predbiehat a nabuduce mozeme prist prinajmensom o spatne zrkadla. Tupci, keby si boli vypytali papiere, tak zistia, ze manzel je Francuz a mohli to mat ovela jednoduchsie a este si mohli aj zarobit na pokute Ked odisli, velmi spokojni, ako tym Anglicanom ukazali, tak som pozrela na manzela a povedala : Povedz mi, prosim, ze snivam, a tamti dvaja nie su predstavitelia zakona, ale nejaki utecenci zo psychiatrie. Bohuzial realita. Aj teraz som vypla cerveny majak a stale verila, ze Francuzsko nie je az take zaostale, ako sa na prvy pohlad zda !!! Keby som len tusila, ako som sa mylila a ze su ovela zaostalejsi ako sa na prvy pohlad zdalo !!!
V lete 2006 zacali prerabat namestie v dedine. Miestny starosta si potreboval pozdvihnut ego a tak investoval statisice do, no nic…. Cez to vsetko, ze nam dal papier, ze cestu neuzavru, sme sa po troch dnoch citili ako v Kosove po bombardovani. To sa este dalo zniest, nebyt vdaka tejto uzavretej ceste jedneho incidentu !
Presne na prve vyrocie 17.jula 2006 nas rano zobudili zakaznici. Okno rozbite a zistili sme, ze nas vykradli. Co mohli, to pobrali. Cigarety, peniaze, material a co nemohli zobrat, aspon znicili. Prisli sme nielen o peniaze, ale nechali vytiect, len tak z pasie, 50 litrov piva na zem. Dlazka z drevotriesky rozmocena, pivo pozatekane pod barom a flasa CO2 vyfucana! Zavolala sa policia, ktora sa dostavila do 5 minut, nakolko bol vykradnuty bar aj v susednej dedine a obchod vedla nas, ten vykradli uz druhy krat v priebehu dvoch tyzdnov! Policia sa zdrzala celych 5 minut, fakt len skonstatovali, ze sme boli vykadnuti, nejake zaistovanie stop, to im ani nenapadlo :) Prva otazka: Ste poisteni? Odpoved: Ano. A tym ich napln prace skoncila. Tak sme museli upratat ten neporiadok a otvorit bar o dve hodiny neskor. Avsak to nebol koniec. Odvtedy som akosi lahko spavala. Pri kazdom podozrivom zvuku som sa strhala zo spanku a budila muza, aby isiel pozriet, ci sa zasa niekto k nam nechce vlamat. Viac krat sme ich vyplasili, ale po vacsine to bol plany poplach. Po mesiaci vstavania tri krat za noc, muzovi uz zo mna tiekli nervy a prischol mi titul paranoidna. Dobre sa im povodilo, navnadili sa a nechceli sa vzdat takej koristi. Avsak, moj lahky spanok sa mi vyplatil. Este v oktobri som spavala pri otvorenom okne, jeden nikdy nevie a nastastie bolo este dost teplo. 17 oktobra rano o stvrtej sa zobudim na podozrivy zvuk. Pozriem cez okenicu, hore su fugy medzi latkami a vidim osobu kracajuc k susedom. Najprv som myslela, ze sused je vonku so psom. Maju stareho psa a niekedy ho treba vyvencit aj rano o stvrtej. Ale nedalo mi to a pockala som. Preslo auto a tu z poza domu vyjde osoba a zassska na komplica, v zmysle, vzduch cisty! To uz som zobudila muza a hovorim mu, co som videla. Mam co robit, aby som nezacala hystericky jacat od strachu. Nevedela som, ci uz su v bare a zasa nam tam okrem ineho"upratuju", alebo este len pracuju na "volnom" vstupe. Muz vytiahol brokovnicu a zacal ju co natichsie nabijat. Nenechavali sme ju nabytu, kedze mame v dome dieta. Nechcel ich vyplasit hrmotom. Ja som zatial sledovala situaciu, buzerovala muza, ze co mu tolko trva. Srdce mi bilo az v gulach, ups, gule nemam, az v hrdle. Zakazdym, ked prechadzalo auto, tak sa ukryli medzi domami. Cez okenicu som mala velmi obmedzeny vyhlad. Ked islo dalsie auto, rychlo sme pootvorili okenicu, vystrcili hlaven brokovnice a cakali, kym sa dotycni objavia. Nieco sa im asi nepozdavalo, tak vahali, postavali na ceste a nieco sa dohadovali. Na to muz vystrelil do vzduchu. Namestickom sa ozval vystrel. Dvaja rychle odtlacili auto dolu kopcom, aby sa im nezasvietili znacky a aby sme ich neskor nemohli identifikovat. V dedine vypinaju svetla vecer o 22:00 hodine a zapinaju rano o 6:00, takze tma cierna ako smola. Nedalo sa vsak nezaevidovat, ze jeden z nich mal biele nohavice a druhy biele rukavy na bunde. To asi aby sa spoznali v tej tme. Jeden nikdy nevie:) Nedostali sa dovnutra, nastastie pre nas, este na tom len pracovali! Tak sme volali policiu. Pocas telefonatu som "vykypela". Muz zavolal a povedal, co sa stalo, teda okrem toho vystrelu. Opisali sme auto, male biele auto a dvaja takto obleceni... Nic, on sa len sucho spytal, ci vnikli dnu. Muz povedal, ze nie. No a "ujo" policajt len sucho zahlasi, ze to nema zmysel prist, kedze nevnikli A vtedy sa mi v hlave objavil vyraz –SHLAK,SHLAK !!! :) Na co ja som uz kypela ako sumienka a ziapala: Snad sa nenecham aj s celou rodinou zabit, aby ste pohli tym svojim zadkom a vykonali si pracu tak, ako sa patri! Muz rychlo zlozil, nez poviem nieco skaredsie a aby som z toho nemala este opletacky ! Potom sme pozerali, okenne sklo prasknute a gyt pomaly odlupeny, aby sa dalo sklo len vybrat a potom nasadit naspat. Profesional od fachu. Policajti prisli rano o desiatej zkonstatovat pokus o vlamanie. Nezdrzali sa ani 5 minut. Najzaujimavejsie bolo, ze cigarety nam doviezli v ten den na poludnie, takze vela toho na ukradnutie nebolo. Bolo nam to divne, preco by niekto riskoval pre 200 eur. Vysvetlilo sa to o dva tyzdne neskor. Po pernom vykende, ked sme v dedine mali obrovsku slavnost sme odisli na tri dni do Anglicka. Co to nakupit a navstivit znamych. Tazko sme pracovali, tak sme si "dopriali" tri dni oddychu. Uz odchod zacinal zle. Zabudli sme pasy, museli sme re ne utekat do banky, kedze sme bali kvoli kradeziam nechavavt ich doma! U znamych si manzel posadil malu na plecia a nevsimol si nizke veraje dveri a mala mu zletela z pliec rovno na kamennu dlazbu! Nemohli sme najst hotel, vsetko bolo obsadene, bola nejaka konferencia v Bournemouth! Na ceste naspat manzel nacuval do betonoveho stlpika! No “dovolenka” jak z encyklopedie na pohromy! Po navrate domov v piatok, nas pri dome cakala policia. Vrhli sa na muza ako supy a zacali krizovy vysluch. Kde ste boli, kedy ste odisli, kedy ste sa vratili .... Ja som len pozerala, co sa deje a tvarila sa, ze neviem po francuzsky! Az potom z nich vyliezlo, ze nas niekto vypalil! Az ked ho doverne vypoculi, nechali nas vojst dnu. Spust. Vsetko cierne od dymu. Navyse mna si policajt, ktory aspon trochu ovladal anglicky, zavolal bokom a uprostred nadedinia vytiahol cierny mech a v nom veci. Priamo na namesti, ved treba pobavit aj ostatnych, sa ma pytal, ci su to moje nohavice, primeriaval ich ku mne, kedze som dost drobna a obcas nakupujem v detskom, ci je ta velkost skutocne moja, to mi az tak neprekazalo, ale ked zacal vytahovat moje spodne pradlo, neoprate, nemala som cas to vsetko spravit pred odchodom, tak uz mi to az tak fuk nebolo. Urcite som horela od hanby ako hromnicna svieca. Mne museli vybavit prekladatela na vypocuvanie, kedze sme hlavni podozrivi :) Take su tu praktiky. Ide sa na to vylucovacou metodou. Overovali si, ci sme boli skutocne mimo krajiny a navyse si overili aj ten posledny telefonat na policiu, za postoj dotycneho sa ospravedlnili, kedze mal zareagovat aspon trochu pohotovejsie. Skody v dome obrovske. Zhorel nosny tram prveho podlazia, tym padom sa cela statika podlazia narusila. Starosta ked nas videl prichadzat rychlo nastupil do auto a zduchol! No a potom nasledovali bezsenne noci a boj s poistovnou. Mesiac v hoteli s trojrocnym dietatom a dvomi kuframi veci na prezlecenie, z toho jeden kufor pre malu a my dvaja sme mali spolu veci v jednom kufri. Vsetko co nam zostalo boli veci na prezlecenie na tri dni a pre malu tak na 5 dni, kedze vzdy som brala nieco navyse, ved nehody sa stavaju raz dva! Nakoniec sme nasli vhodne ubytovanie. Chalupa nepouzitelna a neobyvatelna! Vsetky veci cierne od dymu a nepouzitelne. Vsetky hracky malej znehodnotene, fotografie, nabytok, oblecenie, obuv, no vsetko skoncilo v kosi. Vsetka moja krvopotna praca vysla nazmar. Mat zbrojny pas a istotu, ze sa mi nic nestane ja bych v tom momente strielala!!!! Mala do dnes tvrdi, ze to nas policajti vypalili! Vysetrovanie, no nebudem sa rozsirovat, snad len SHLAK, SHLAK (slak, slak aj mna triafal) Poistovna to uzavrela ako nehoda –vraj esspreso masina sa chytila horiet. Tak sme sa s muzom na seba pozreli, ze ano, chuda jedno, bolo jej otupno, rozbila okno, vsetko porozhadzovala a potom ked si uvedomila, ze co spravila, tak spachala samovrazdu-upalila sa a s nom polovicu chalupy!!! Nabuduce nenecham espresso masinu samu, poziadam susedov, aby ju obcas navstivili!!! Po mesiaci sme nasli dom a kupili ho (samozrejme na kredit) s tym, ze najneskor o pol roka budeme prevadzkovat. No z pol roka, boli roky dva a to vdaka starostovi a firme, ktora nas ojebabrala a s ktorou sa taham po sudoch dodnes, no a kedze su letne prazdniny na sud sa dostaneme az v septembri! Ale o tom nabuduce. Ved som pisala, pocas dovoleniek nie je dovolene ani zomriet! Aj zomriet mozete len na ziadost
Tak dufam, ze nie ste unudene, a aspon som sa odreagovala, aj ked mi otvara nozik vo vrecku, ked sa k tomu vraciam.....