Co napisal sam zivot cast 7.

Na jesen 2007, takmer rok po poziari sme sa rozhodli, ze kràsne jesenné pocasie, okrem iného, vyuzijeme aj na pretriedenie veci po poziari. A tak v utorok sme sa vybrali do stodoly za domom, kde je vsetko odlozené pre pripad, ze by poistovna zacala vymyslat. Kusy nàbytku sù celé zacernané a len nemo svedcia o nestasti, ktoré nàs postihlo. Velké cierne vrecia plné veci, na ktoré som uz takmer zabudla. Preberàm vrece po vreci a nazeràm dnu, ci by sa nedali niektoré zo spomienok este predsa len zachrànit. Vela veci bolo odlozenych v krabiciach a skriniach, ktoré ich aspon kolko tolko ochrànili pred vsade pritomnym dymom. Samotny ohen spàlil len veci v bezprostrednej blizkosti, ale za to dym sa vtisol do vsetkych skàr a podpisal sa na vsetky veci svojim ciernym perom. Otvorila som prvé vrece s pràdlom. Postelné pràdlo, uteràky, oblecenie - nepouzitelné. Vsetko cierne a zasmradené. Druhé vrece nasledovalo za prvym, do pahreby. Tretie vrece bolo plné plysovych hraciek, ktoré boli pravdepodobne v truhlici s hrackami, nakolko boli len minimàlne, ci takmer vobec, zacmudené. Odlozila som ich nabok. Stvrté vrece- topànky. Nepouzitelné... Ruky màm celé cierne a tak sa len tak prehrabàvam vo vreci s topànkami. Nasla som prvé topànocky malej. Malé capusky :) Odkladala som jej ich, kedze boli jej prvé. Velkost 20. Naucila sa v nich chodit. Na rad prisli knihy. Je mi ich velmi lùto, kedze vela z nich boli dary, ale sù celé cierne... Do pahreby. Dalsie vrece s hrackami, ktoré sù nepouzitelné... Paplony, vankùse, obrusy, zàstery, utierky - do pahreby... Postele, kreslo, sedacka - do pahreby... A tak to islo celé poobedie a ani zdaleka to nie je este koniec. Drahy je na tom horsie ako ja. Zakazdym sa ma dva kràt spyta, ci to naozaj moze spàlit... Vidim, ze ho velmi boli fakt, ze musi pàlit veci malej.

Domov som si so sebou priniesla mech s plysàkmi a zacala vytahovat z neho "spomienky". Maly fialovy slonik, ktorého som kùpila, ked som bola v tretom mesiaci tehotenstva s dcerou. Este som ani nevedela, co budeme mat, ale slonikovi som neodolala. Zavesila som si ho nad postel a bol tam, az kym sa malà nenarodila . Putoval za nami do porodnice . Malà ho velmi rada zula. Nahlas rozmyslam: nie je taky spinavy, hàdam sa mi ho podari zachrànit... vytahujem dalsiu hracku, velky pes, dar od znàmej, s ktorou som stàle v kontakte. Zasa sa na mna vyruti more spomienok. Onuchàvam ho, nie je to také zlé. Do vane s nim. Teddy bear, tiez sa rozhodnem, ze ho skùsim vyprat. Dalsi maco, bol biely... V labkàch mà srdiecko a na nom nàpis U R Special... Drahy dostal odo mna. Len tak, ziadna speci prilezitost. Smutne nanho pozeràm, optimizmus ma opùsta pri pohlade nanho, odstrihnem srdce a vlozim ho do vane, ved uvidime... A tak pokracujem. Màm asi 15 plysàkov vo vani. Pùstam sa do prania. Striekam na ne pripravok na skvrny a sypen strààààsne vela pràsku a zacinam drhnùt kefickou. V zàpale zachrànit nase spomienky si zoderiem aj kozu na rukàch. Ale nevzdàvam sa... Po hodine drhnutia, màm ruky vysusené od pràsku a pripravku, ak ma z toho nesekne v krizoch bude dobre, ale aj tak pokracujem dalej! Ja sa len tak lahko svojich stastnych spomienok nevzdàm! Po hodine a pol som ich hodila do pràcky, vyplàchala a vyzmychala. Stojim nedockavo nad prackou, prestupujem z nohy na nohu, ako dieta pred stankom s ozmrzlinou a cakàm, co v nej nàjdem po otvoreni. Vytahujem jednu hracku po druhej. Ani stopy po dyme a zàpachu. Sù ako nové. Tesim sa ako malà. Keby som mala chvost, tak nim od radosti krùtim ako susedov labrador Viem si predstavit, ako bude 'vyvàdzat' malà, ked si nàjde staronovych kamaràtov.
Ako sa tak pozeràm na tie 'nové' vypraté hracky, tak si tak dumàm. Keby sa aj spomienky dali oprat a vybielit ako tie hracky. Vyprat skvrny a tesit sa z vone cistych spomienok. Keby sa dala dusa cloveka vybrat z tela von a dobre ju nastriekat pripravkom proti skvrnàm, nasypat poriadne pràsku a drhnùt kefkou, kym by vsetky skvrny nevybledli, ci ùplne nezmyzli. A tak sedim na slnku, rozmyslam a usmievam sa pri predstave, ze som zachrànila zopàr kràsnych spomienok, ku ktorym sa budem vracat, ked zivot bude zasa raz sivù farbu mat... Este som netusila, ze ich budem objimat castejsie, ako by som chcela
Malà sa nevytesovala staronovymhrackàm, prisla zo skolky totàlne vybità, s teplotou 38.6 Tak som dala sirup proti teplote a cakala na to, co prinesie so sebou vikend Bola som si zobrat nejakù 'zachrànenù' spomienku a ten vikend nebol nakoniec taky sivy, ako to vyzeralo