Dlho som rozmýšľala nad diskusiou o tom, či mať jedno dieťa stačí... O tom, aké vplyvy to má na ľudskú bytosť a aj jej budúci život.
O lakomosti, prispôsobivosti, bojovnosti,... písať však nechcem- myslím, že sú to črty, ktoré človek nadobúda životom a oveľa viac ako súrodenec ich naučí práve sám život... Ani o starobe a samote písať nechcem- súrodenec nie je záruka, že dáte dieťaťu oporu na celý život...
Môj manžel je jedináčik a hoci na ňom vidím zopár deformalít
, je to slušný a dobrý človek a ja som si úplne istá, že on by z jeho pohľadu vytkol zopár "súrodeneckých" deformalít zase mne
Predpokladám, že obaja sme vyrástli v harmónii a pohode a teda do prirodzenej normálnosti 
A teraz prichádza čas na to povestné ALE.
Ak by ste sa opýtali môjho muža,aký bol život jedináčika rozvedených rodičov, povedal by, že dobrý. Ale teraz... môj muž si toľkokrát vzdychol, že by bolo výborné mať niekoho, s kým by sa mohol deliť o "povinnosti"- návštevy, pomoci a všetko naokolo- všetci máme nepopierateľne určité povinnosti voči svojim rodičom- ono to nie je povinnosť vonkajšia, iba naše vnútro, ktoré sa im cíti zaviazané za toľko vecí.
Okrem toho- moje vzťahy so svokrou nie sú bohviemaké.... z oboch strán. Ale raz, ak bude potreba, zostane odkázaná na moju pomoc. Pretože nikoho iného nemá, iba syna...Ak by sa jej otočil on chrbtom alebo sa mu nebodaj niečo stalo, zostala by raz na tomto svete možno celkom sama...
Pred 2-3 rokmi sme s manželom uvažovali nad jedináčikovskou dilemou. Vtedy povedal "ja možno chcem iba jedno dieťa, o ktorom som si istý, že mu dokážem dať všetko- nakŕmiť, obliecť, kúpiť hračky, dovolenky, raz mu pomôcť s bývaním"... čím menej však vládzeme koordinovať trio "rodičia" (pridajte zvyšok rodiny, priateľov, vlastné záľuby a záujmy a v prvom rade "našu" rodinu), tým jasnejšie a hlasnejšie hovorí, že chce ďalšie dieťa, hoci to má znamenať, že naše deti nebudú mať všetko, čo NEpotrebujú a v budúcnosti si budú musieť dokázať pomôcť aj sami....
Ja len- viem pochopiť, ako ktosi písal, že dcéra rodičom vyčíta, prečo nemali ešte jedno dieťa... V mojom okolí to vidím veľmi často- asi tak intenzívne práve pre ten vek, kedy väčšina mojich kamarátiek "vylieta z hniezda". A myslím, že ono to funguje aj naopak- nielen u mám, ktoré majú odrazu prázdny dom, ale aj u detí, ktoré majú akúsi výčitku, že "opustili" svojich rodičov
PS: skresala som to- pre dĺžku aj prehľadnosť....
mamamata 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
eeee, nehovorím o tom, že by neľúbili Mne ani neprekážajú návštevy, rada tam chodím- síce niekam menej , ale zas tam chodí rada Nicol
Ani to nenazvem pupočnými šnúrami... síce ... viete dobre, aký je môj pohľad na určité veci (alebo určitých ľudí ) Vieš, svokru nemusím, ale jej samota ma neteší. A už vôbec nie, keď vidím, že to trápi môjho muža
Pretože vie, že oni mimo nás majú iba "tie starosti"- práca, upratovanie, nákupy.... nemajú priateľov, muž je viac v práci ako doma, babka je ... no babka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aki, kukni čo si napísala:
"zas tam chodí rada Nicol"
"to trápi môjho muža"
"jej samota ma neteší"
A ty si kde???
Myslím, že ťa chápem, len ti ukazujem niečo, čo ty ako problém nevnímaš.
Ako napísala Lienka nižšie - zbytočne si to komplikujeme.
A babke vyhovuje, keď ste tam denne? Možno na tie priateľky nemá pre časté návštevy ani čas, resp. nemá prečo si ich nájsť...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
súhlasím s tebou mamatata , treba žiť vlastný život , s rodičmi sa dá byť v kontakte i telefonicky a navštíviť sa raz za čas , nedá sa byť "otrokom" svojej rodiny
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"ak ťa milujú, nemusíš robiť tak, aby si sa im zapáčila" Nadherny vyrok. Myslim si, aj ked to znie mozno hrozne, ze deti nemaju povinnost navstevovat rodicov (naozaj to vyznieva hlupo, asi sa neviem vyjadrit). Kazdy si ma zit svoj zivot, navstevovat rodicov ma preto, ze chce, nie preto, ze musi. Ja nemam problem so svokrovcami, ani s nasimi. So svokrou mame taky vselijaky vztah ako som uz viackrat spominala. Manzel skor navstevuje svojho otca ako mamu. No ked ideme okolo, vzdy sa zastavime. Ak by nieco potrebovala, staci zavolat. S nasimi som v kontakte stale, zavolame si, navstivime sa. Da sa povedat, ze sme spolu v kontakte denne. Ked nieco treba, povieme si. Problem mam so svojou babkou. Stale mam v podvedomi, ze tento tyzden tam MUSIM ist, lebo som tam este nebola. Moja maminka tam chodi kazdy druhy den. Ja mam dve male deti a zijeme svoj zivot, som rada, ked si najdem cas na svojich rodicov, ked sme s manzelom a detmi konecne spolu sami a mozeme niekam vyrazit, ked sa raz za cas mozem odreagovat s kamaratkou. Toto babka nechape, mam ju rada, ale neviem jej to vysvetlit. Ked jeden tyzden nepridem, je to preto, ze nemam cas a dva preto, ze nemam naladu na jej vycitky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
deti nemaju povinnost navstevovat rodicov tiež súhlasím, v našej rodine máme tiež takýto "nútený navštevovací vzťah" a podľa mňa má presne opačný účinok.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jeziskove huslicky s troma strunami - to som povedala ja? vsak to nema hlavu ani patu. zase mi asi prsty predbehli myslienky.
inak, akira, mini jazykove okienko - deformalita a deformacia su dve veci. nie som si ani ista, ci slovo deformalita existuje a ak hej, bude sa skor tykat formalit a neformalit, nie zniceneho (fyzickeho ci dusevneho) tvaru.
a co sa vlastneho zivota tyka, na to mam rodinu expertov - ak nieco moooc potrebujeme, tak pomozu. ale inak maju na nas vyrok: Dnes nie.
A mam po dalsej zivotnej dileme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mamamata (sanka dolu, sefka)
Aki, pocuj, bolo treba vynechat 1-2 vikendy a mali ste prist k nam. tu by ste naviazali uplne ine nejedinacikovske vztahy 
. pozerala som, ze adus dala evke prikazom prichod na stretko, asi zacnem robit natlak aj ja 
... mimochodom, na chate sme boli sami, ale na vylety som pozvala aj svokrovcov aj moju mamu ... vsetci pekne krasne ostali doma a uzivali vikend bez nas ... no chapes!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
asi začnem nepretáčať reklamy
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mne sa baby z tohto blogu zdá, že veľa špekulujeme
a potom mnohé veci prešpekulujeme 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nepochopili ste to, baby... teda pochopili, ale chytili ste sa toho z iného konca, než, bol môj zámer ... Tento blog vznikol nie ako posťažovanie sa, hromženie alebo čokoľvek Len úvaha na margo predošlej "jedináčikovsko súrodeneckej diskusie"- kde ktosi spomenul, že jedna slečna sa sťažovala, že preto, lebo je sama má oveľa viac povinností voči svojim rodičom, ako keby si ich delí so súrodencami. Tam sa toho chytila myslím Dulka, že aké je to divné, mne sa to x dní rozležiavalo v hlave, že to vôbec podľa mňa divné nie je. Pretože aj my máme oveľa viac záväzkov voči svokrovcom, ako napr. voči mojim rodičom. A nevidím to iba na nás, ale aj na x ďalších kamarátkach, ktoré- ak sú samé , chodia k svojim rodičom oveľa častejšie ako k manželovým- pretože "oni majú iba ju". A to nehovorím o tom, že by tam chceli chodiť alebo chodili nadšene. Proste "musia", pretože vedia, že rodičom je smutno.. Ale dodám- bude to aj to vylietania z hniezda- z opačnej strany -nie ako mama ktorej zostáva prázdny dom, ale ako "dieťa", ktoré opúšťa svojich rodičov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Akira, viem presne o čom hovoríš, aj keď si to vytrhla z kontextu a nenapísala si, čo sa mi zdalo v tom konkrétnom príspevku divné (okrem iného to vyplývalo z celkovej diskusie). Bola by som Ti vďačná, keby si to nabudúce, keď sa ma budeš snažiť interpretovať, aspoň interpretovala správne, či doslovne, príp. daj odkaz na diskusiu, ale takto vytrhnuté moje slová nieeeeee.
Príde mi nevhodné, aby deti svojim rodičom vyčítali prečo mali koľko detí. Ja keď idem ku svojim rodičom, nejdem tam preto, aby neboli smutní, ale preto, lebo tam ísť chcem. Priznám sa, že nikdy ma fakt nenapadlo, aby som išla ku našim napr. na sviatky, hoci by som nechcela. A moji rodičia sa ma vždy opýtajú či prídeme, ja viem, že sme vítaní, ale ako sa rozhodneme tak je, bez výčitiek svedomia, alebo nejakého hnevu. Moji rodičia si totiž vedia urobiť program aj sami. A som im veľmi vďačná za to, že ma vyslovene citovo nevydierajú. To som si vlastne uvedomila až pri tejto debate, že aj po tejto stránke sú moji rodičia jednoducho dokonalí . A tak sa budem aj ja správať k svojej dcére, keď sa raz osamostatní. Dvere bude mať vždy otvorené, ale citovo ju vydierať nebudem. Tým pádom, ona nebude mať dôvod sťažovať sa, že ku nám musí ísť, lebo máme iba ju. Lebo človek má 1000 možností ako sa necítiť sám, aj keď sa deti osamostatnia. Vidím to na mojich rodičoch.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nechápeme sa... úplne ako deň a noc... teda- nie žeby sme si protirečili- ja s tebou takmer do písmena súhlasím- idem tam, pretože CHCEM (ale ja dokolečka vysvetľujem pojem "chcem tam ísť preto, aby som potešila rodičov") . Ani 1000 detí nie je záruka, že človek nezostane na starosť sám. Ale o to mi vlastne vôbec nešlo- nie o to, aby sa mal o mňa kto postarať, ale o to pomyselné "vracanie grošov", o ktorom sme (tuším) vyššie písali s Adus
Nijaké vydieranie a neviem čo (vlastne neviem, kde ste sa dalo dačo také vyčítať), stále opakujem, že POVINNOSŤ nemyslím ako "musíte k nám prísť", ale ako "miláčik, musíme ísť k rodičom, dávno sme tam neboli" (o tom som sa zase rozpísala dole s Margesimpson )
Vytrhnutie z kontextu- to všetko bol iba ťaháčik, ako najmä tebe vysvetliť, že vlastne vôbec nehovoríme o tom istom- o nejakých istotách, vydieraní, tom kto koľko koho navštevuje a podobne. Išlo o to "vracanie grošov" a vnútorné pohnútky (och, ĎAKUJEM ti Adus, našla si krásne slovné spojenie k tým pocitom, ktoré som ja nevedela vypísať z mojej hlavy )
Nijaké výčitky svedomia ani hnev, nikde nejdeme preto, lebo musíme v pravom zmysle slova. Musíme, lebo chceme- kvôli nim. Ach, mám dojem, že čím viac sa snažím vysvetľovať, tým sa viacej zamotávam Len- jedna hovorí o dojmoch a druhá o pojmoch Vieš
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Asi rozumiem. Aj my navštevujeme Havranovu mamu, lebo sme tam "dlho" neboli, a ešte kvôli drobcovi, ktorý starých rodičov rád vidí. Mojich rodičov tiež tak navštevujeme.
U nás sa nedá hovoriť o nejakých silných vzťahoch v rodinách. Sú to naši rodičia, ale tak, ako ja, aj Havran má diametrálne iný pohľad na svet. Preto sa nám v spoločnosti našich rodín ťažko hľadá vhodná téma na konverzáciu. Niekedy nastane trápne ticho.
Nechodíme tam, lebo MUSÍME. My to proste spravíme, lebo chceme. I keď kvalita stráveného času pre mňa, či pre Havrana je úplne niekde inde, než u Mateja. Chápeme, že jednoducho sú to rodičia. Sú akí sú. Prerábať ich nebudeme - ale prečo by sme ich nenavštívili, raz za čas ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne. Nicol tam radá chodí. Nejdem tam, lebo ZABÚDAM sama na seba, alebo dačo podobné. Kúpim svokre kytičku preto lebo ľúbim "chlapa", chlap ľúbi ju, ja to rešpektujem a viem, že toto moje gesto najviac poteší práve jeho A trápne ticho... býva, býýýýva Aj trhačky vlasov, aj hlučná debata, aj hryzenie do jazyka, aj buchnutie dverami Ale sú to rodičia. Ľúbim ich. A viem si predstaviť, koľkokrát hľadali oni pochopenie pre mňa a keď ho nenašli, našli aspoň strpenie. A neprestali ma ľúbiť ani po 100 krát zopakovaných chybách, a hoci 100 krát povedali "to nie je dobrý nápad" a ja som neposlúchla, aj tak mi podali pomocnú ruku Zaslúžia si oveľa viac, ako som im schopná dať...
PS: dnes je v škôlke deň matiek. Už vidím, ako bude celé obecenstvo smokliť... "1000 klietok plných holubov, odnesieš za oceán, dlhú cestu poletia až kým, vrátia sa vždy presne tam, kde si ich od mamy vzal"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keby som si do jazyka kúsala, tak ho mám už rozžutý Ale rozumiem, ako to myslíš. Ja maximálne obočie dvihnem, a ak už je to hodne cez mieru zdvihnem svoj zadok. Slušne sa ospravedlním. Opýtam sa Havrana či ešte s Maťkom zostanú, lebo ja idem - veď treba nám aj Sáru vyvenčiť, a na riadnej vychádzke sme neboli ani sa nepamätám, prípadne niečo iné, robota sa vždy nájde na ktorú sa dá odvolať
U našich sa do debát radšej ore istotu nepúšťam, otec má slabé srdce a okrem iného vie sám seba riadne vytočiť. V mene hesla nedráždi hada bosou nohou, radšej trénujem kývanie hlavou
O tom ľúbení je to u nás trochu inak. Obe naše rodiny ani nechyrovali o bezpodmienečnej láske. By som povedala, že sa akceptujeme a sme ochotní si vzájomne pomôcť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte zienky,neuverite,ale pred malinkou chvilkou som klikala na inu stranku nej je NM,a sice na manzelsku poradnu.Tam sa plati vela,a poradia skor formalne,nez realne.Bohuzial,patrim medzi tie zeny,ktorych manzel sa doteraz neodpupocnikoval.Jedinacik bol a stale je vo chvili,ked prave "plni rozkazy"svojej matky.Inak v skutocnosti ma este troch surodencov.Sestra-dvojca a starsi brat vystudovali VS a hoci on sam bol v skole vyborny,traja studovat nemohli,najml.surodenec bol este maly,ustupil svojej sestre.Co sa dialo v tomto obdobi radsej preskocim,len spomeniem,ze kym ti dvaja mali zavrete dvere pred robotou na dome,na dvore,moj manzel makal.Pomahal matke ako len vedel,mal vzdy viac ako jednu robotu,aby to zvladali,ich otec sa nemal k cinu,boli tam este aj stari rodicia.....proste bolo to tazke.Svokra prevzala chod domacnosti pevnou rukou a to mi verte,ta sa nezastavi pred nicim.Vztahy,ktore nikdy nepochopim a ani radsej nechcem chapat.Bohuzial,splnilo sa,coho som sa obavala,ona preniesla tu svoju"ruku"aj nad nase manzelstvo.Kdesi som citala-deti nam znicia jednu polovicu zivota,rodicia druhu-,ja len naivne dodavam-iba ak to dovolime.Stalo sa,manzel dovolil.17.maja to budu iba tri roky,co sme sa vzali.Kratko po svadbe som otehotnela,riesili sme byvanie a svokra len odvolavala mojho manzela,rozkazovala mu a vyhrazala sa.Totizto vysokoskolacia sa od roboty nepretrhli a myslim,ze este dlho sa takto nestane,cize nic sa nemeni,manzel robi dalej,taha aj za druhych.Grulovky,maminu strechu,maminu pec,sestrine mokre drevo,narubat sestre drevo...a musi to byt,lebo ak nepomoze,takto sa aj ona k tomu postavi.Ze je unaveny?Po nocnej?Kaslat na to.Jej dcerenka moze sediet s dietatom/uz vlastne s dvomi/na piesku a ratat kolaciky z piesku,lebo byva v dome a my byvame "iba"v byte,manzel ma tri roboty a este aj studuje,mne o rok konci RD,som na vsetko sama a este musim plnit si /ne/povinne navstevy u svokry a pocuvat,ako jej dcera to vsetko perfektne zvlada????Viete,pomahat treba,nie ale cez rozkazy a vyhrazky cez telefon.My predsa mame tiez svoj zivot,mame dvojrocne dieta,ktore sice babku/svokru/vidi iba raz za dva mesiace koli manzelovej prac.zaneprazdnenosti a ja za nou urcite nepojdem a ani nechodim.A co je este horsie,manzel tu jej povahu zdedil po nej.Absolutne.Stale sa hadame,ja na nu aj otvorene nadavam,lenze cim viac na nu nadavam,tym viac ju brani.Ja tu pravdu nemam,ani ked sa po.....A co sa tyka dietata,urcite budeme mat len to jedno,lebo on sa tak rozhodol,nechce malej nic odopriet,ani vylety,konicky,kruzky v skole a prip.vysoku skolu.Som toho nazoru,ze dietatu treba povedat aj NIE!Ked raz na to nie su peniaze,tak nie su.A nebudeme to riesit na ukor hrncov.Dnes je doba ina,ja mam 35,myslela som,ze aspon zacnem studovat,ale ustupila som manzelovi.kedze je zivitel rodiny.Keby som mala dat na papier jeho charakteristiku,pod plusmy by bola popisana cela strana,lebo je fakt velmi sikovny a starostlivy otec a pod minusmi by stalo jedine slovko-mama/jeho/ a to maze vsetko dobre,lebo on sa neodpupocnikuje najblizsich 30rokov.Vraj sa s tym neda nic robit,len sa zmierit,co je udel viacerych neviest.Asi sokujem svet-aj ja mam mamu a nijak ma neobmedzuje.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ginaa,ja v tom všetkom čo píšeš vidím veľmi veľa pozitívneho pre tvoju novú rodinu.Ste spolu ešte veľmi krátko,učíte sa spolu žiť a to sa nedá za rok,ani za tri,a niekto to nedokáže ani za desať.Vy máte ale podľa všetkého veľký predpoklad to zvládnuť,len musíš byť trpezlivá.Odpupočníkuje sa aj tvoj manžel...len ty to možno potom už ani nebudeš chcieť,lebo to budeš vidieť inými očami 
Kto vie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj fidorka,no aj to je nazor,dakujem,uz som taka dopletena,ze som ten text poslala dvakrat.A to som ho chcela opravit.Myslim ten text.Nie manzela.Vies co si skor myslim?Uz by som mala ist do roboty a tieto situacie by som si tak k srdcu nebrala.Moja uzasna mama mi raz povedala,ze po rokoch mi to manzel "spocita".Teda,ak ukazem,ze sa viem nad problemom povzniest a nie sa zakazdym hadat.Zeby som si pockala?Ono sa moze stat,ze sa ani nedockam.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Teda,ak ukazem,ze sa viem nad problemom povzniest a nie sa zakazdym hadat.Zeby som si pockala?"-dobrý nápad,ja by som to skúsila týmto smerom.Nereagovať hneď podráždene,keď najbližšie manžel pobeží pomáhať svojej mame,len si to skús otočiť a predstav si,že po rokoch,keď váš syn (dobre si pamätám,máte syna,dcéru?) príde za tebou,keď to budeš potrebovať,tiež ti to dobre padne,pretože má v otcovi vzor a učí sa od neho úplne všetko,deti nás kopírujú a hlavne v tom,čo by sme niekedy ani veľmi nechceli .
Jedného dňa aj tvoj manžel zistí,že mu je lepšie doma s tebou a so svojim dieťaťom,ako murovať schody u sestry na dome.Len mu musíš dopriať čas,aby na to prišiel sám
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak nejak to bude fidorka,rozdiel je v tom,ze mame jedno dieta-dceru a manzel je zo styroch surodencov.Vsetko tridsiatnici a oni sa nevedia dohodnut bez matky-sprostredkovatelky?Len raz som sa ho spytala,keby mu tak nerozkazovala,ci by sa rozbehol za tou svojou neschopnou sestrou?Aj my sme potrebovali pomoc,ked sme si prerabali byt,ja som robila vsetko a to som bola uz v 8.mes.tehu,pratala som vyburane tehly,malovala,lakovala podlahy.....nechvalim sa,ale teraz som rada,ze som to zvladla a vidis,uznania som sa nedockala,len-no a co,ze si bola tehotna-reakcia mojho draheho.Ja mam jedneho brata,nasi nas viedli k samostatnosti a hoci nie sme spolu v kontakte,s jeho zenou si piseme,cakaju rodinu,nijak sa nenavstevujeme o to viac sa mame k sebe,ked sa stretneme.Ale sme k sebe uprimni,ked sa pohadame,lebo vselico prislo....to o manzelovej rodine sa neda povedat,tolko neuprimnosti,pokryteckosti som v zivote nezazila.U nich lava ruka nevie, co robi prava a to doslovne.Nic s tym nenarobim,stiahla som sa zo sceny a manzelovi sa to nepaci a hadaj,ako mi to vrati?Ano,ani on nebude chodit k nam,hoci nasi mu nic neurobili.Tie vztahy-krehka zalezitost.Takze tak fidorka...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Akira, ako vidíš, podľa toho, čo píše ginaa, takýto problém (že sa stará len jedno dieťa) môže nastať aj vo viacdetnej rodine. Takže ako som už písala v diskusii o tom či mať, alebo nemať jedináčika: každý by mal mať toľko detí, koľko cíti, uváži, že chce. Nie z ohľadu na to, aby keď budú deti staršie, neboli samé. To je môj názor. Nikde nie je žiadna záruka, že aj keď sú 5 súrodenci, budú automaticky so sebou super vychádzať. A ani záruka, že z tých 5 si budú raz deliť starostlivosť o rodičov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja si myslím (Akira písala vyššie, že ste sa zamerali na iné, než, čo ona považovala za nosnú myšlienku tohto blogu - zase raz to perfektne poukazuje na to, že záleží od toho, kto sa pozerá, kto číta, každý si vyberie to svoje).
že to čo malo byť ústrednou témou je o niečom inom, nie o tom či a do akej miery máme/musíme pomáhať rodičom.
Mne tam skôr rezonuje ten moment zmeny: jej mažel, jedináčik, ktorý zrejme aj vedel/tušil, že raz príde ten moment keď rodičia budú odkázaní (alebo sa budú tváriť, že sú odkázaní)na jeho pomoc. Lenže - v tom čase ešte nemal svoju rodinu a teda si ani nedokázal nejak extra predstaviť, či a ako by to mohlo zasahovať do života jeho (v tom čase ešte neexistujúcej) rodiny. Sám jedináčik, dokonca ešte jedináčik rozvedených rodičov (to znamená "rozmaznávaný" hneď na dvakrát) si povedal - takto je to dobre, rodičia sa môžu venovať potomkovi naplno, nemusia nič deliť (ani materiálne statky, ani pozornosť a lásku). Teraz ale prišiel "na psa mráz" a on pociťuje na vlastnej koži, ako to vyzerá, keď nastane čas vracať ten pomyselný "požičaný groš" - a to zatiaľ nie je vyslovene "zle" (nie sú rodičia povedzme nevládni a pod.). V mysli sa mu zrejme začali vytvárať obrazy jeho vlastnej staroby - a - zrazu to vidí celé inak. Začínajú sa vynárať otázky, či a ako zabezpečí jemu a jeho manželke potrebnú opateru a starostlivosť na staré kolená to jedno jediné dieťa. A ajhľa - už nie je takým tvrdým zástancom "jedináčkovstva".
Aki - trafila som sa?
P.S. - Ani 20 detí nemusí zabezpečiť svojim rodičom "pokojnú starobu", ale to už je o niečom inom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ĎAKUJEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEM
O tomto som písala, toto som myslela.
Tú myšlienku "požičaný groš"
Tak to on cítil- že vrazí svoj život (lásku, financie, výchovu,...) všetko do jedného dieťaťa, ktorému teda nebude nikdy NIČ chýbať, ako aj jemu- videl rozdiel ja a on- nechodila som po dovolenkách, naši len sťažka naškrabú nám štyrom na vlastné byty, nebolo času, aby sme chodili po kadejakých výletoch, nebolo značkové oblečenie, potraviny, dedili sme jeden po druhom, vs. on- všetko čo som napísala o mne obráťte naopak x 2 . A tak teraz, keď sme dospeli, prišiel čas vracať- naši delili medzi štyroch- my štyria sa teraz rozdelíme o nich- aby boli spokojní Jeho rodičia investovali všetko do neho- nuž teraz má on povinnosť (vnútornú, myslím, že všetci ju máme) vracať im. To nie je nič o nátlaku, NEchcení a podobne- práveže ono je to o chcení- my k nim chceme chodiť, chceme im pomáhať...
Motám sa... proste- každý sme dostali od rodičov 1 groš, ktorý im vrátime. My štyria keď dáme dokopy, dáme im 4 groše. Manžel dostal jeden groš od otca a jeden od mamy (keďže spolu nefungovali ako rodičia),tak sám teraz musí splatiť 2 groše, ale aj keď im ich dá- otec bude mať jeden, mama jeden. Moji RODIČIA budú mať SPOLU 4. HAHA, aká matematika Neviem, či som ich tým ešte viac nezamotala
A to PS- je presné--- nič nie je záruka. Ja však hovorím o tom, že ak my dáme deťom všetko, čo dokážeme, budú mať aj oni tú vnútornú potrebu, ktorá vychádza z lásky a úcty k rodičom, že nám raz tie pomyselné groše vrátiť budú chcieť Lebo kto lásku dáva, ten ju aj prijíma
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Ja však hovorím o tom, že ak my dáme deťom všetko, čo dokážeme, budú mať aj oni tú vnútornú potrebu, ktorá vychádza z lásky a úcty k rodičom, že nám raz tie pomyselné groše vrátiť budú chcieť Lebo kto lásku dáva, ten ju aj prijíma"
Akira, nie vždy to tak funguje. Poznám rodinu s 5-imi súrodencami. Ich mama všetkých vychovávala rovnako. Keď sa deti osamostatnili, najviac ju chodila navštevovať dcéra, ktorá bývala najďalej. A keď už ich mama bola stará a nevládala, zobrala si ju k sebe druhá dcéra. Tieto dve sa o ňu starali. Ale ďalší traja súrodenci ju neprišli ani navštíviť, hoc bývali blízko ... . Takže záruka v týchto veciach podľa mňa neexistuje.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
všetci máme xy príkladov okolo seba. Poznáme jedináčika, ktorý sa nestará a aj takého, ktorý sa stará ako len môže. Poznáme mamu, čo mala 6 detí a nemá jej ani kto vodu podať. A aj takú, ktorá ich má 4 a cestičku k nej si nájdu všetci To je život, v ňom záruky neexistujú. Ani ideálne vzťahy. Lebo možno mama jedného syna obetuje za neho život- daruje mu ešte počas života všetko na čo kedy zarobila, ťahá ho celý život z každej mláky, dýchala by za neho a keď už mu nemá čo ponúknuť, vykopne ju na ulicu ako vampír, ktorý jej vycucal všetku krv
A možno mama 6 detí nebola nikdy žiadnemu z nich dobrou mamou, robila medzi nimi rozbroje, deti v živote strádali, napokon sa stará tá čo býva najďalej a navštevuje ich iba jedna--- keďže babka rozoštvala rodinu a iba tí najbližší vedie, že keby sa k mame mali všetci správať tak, ako to cítia- nie z povinnosti a ľútosti, zostala by na tomto svete celkom samučičká, pretože ani jeden ju úprimne neľúbi, keďže im na to nikdy nedala dôvod (toto vie iba najbližšia rodia, iní si povedia aké "nespravodlivé" a čo ja viem čo, ale pravda je úúúúplne kdesi inde)
Oba tieto prípady sú z môjho veeeľmi blízkeho okolia. Záruky neexistujú.
Ale táto úvaha vôbec nebola o zárukách, alebo o tom, ako nezostať v starobe sám Len o tom, že chááápem nadnesený výraz "vyčítať rodičom, že mali iba jedno dieťa"--- ak hovoríme o tom, že ak by boli dvaja, povinnosť cestovať za rodičmi na sviatky 300km by si rozdelili- spomínanej slečne išlo tuším o to- že tam ísť "musí", pretože by jej (brokenheart) , ak by ich mala nechať na svatky samých.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dulka uplny suhlas..kazdy ma mat tolko deti,kolko chce,ale tiez myslim tolko,aby ich dokazal uzivit.mam dve a nikdy ma nenapadlo premyslat nad tym o com sa tu pise.chceli sme to takto a hotovo.ja pochadzam zo 6-tich surodencov a verte,ze vsetci mame ine povahy a aj ked je mi to luto,stretavame sa len traja.raz za rok..vztahy medzi nami su hrozne.nasi sa rozviedli a dvoch surodencov mam nevlastnych.maju inych otcov.a to,ake sme mali detstvo,co vsetko sme museli pri matke prezit...no teraz sa ani jeden o nu nejak nezaujimame...takze si myslim,ze nezalezi na pocte deti,ale aj na vztahu dieta-rodic.moj nazor...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"..kazdy ma mat tolko deti,kolko chce,ale tiez myslim tolko,aby ich dokazal uzivit"
bebe
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja neviem, asi som ina. Nerada by som sa priradila ku generacii rodicov, ktori ziju len pre svoju rodinu a deti. A to myslim v tom zmysle, ze by som si rada zachovala aj svoj zivot a svoje zaujmy. Nikdy som nerozumela rodicom, ktori len vysedavali pri okne a vyzerali kedy pridu deti na navstevu. Toto mi je uplne cudzie. Svoju starobu by som si rada predstavila tak, ze budem viest aj nadalej svoj zivot so svojimi zaujmami. POznam taku rodinu. Teta uz ma cez 70, s detmi perfektny vztah. Ale svoje dni aj s manzelom travia na "univerzitach 3.veku", chodia na rozne vylety s podobne ladenymi rovesnikmi po celom svete a usporaduvaju spolu rozne akcie. A uz asi dva roky silno zvazuju predat svoj dom a odist do "domova dochodcov". Ale takeho, ktory je ako bytovka, kazdy par tam ma vlastnu garzonku a stalu lekarsku opateru v pripade potreby. No a kopec "kamosov" vo vedlajsich bytoch. Jednoducho maju uplne nabity program svojimi zaujmami. S detmi sa vidaju casto, postrazit vnucata alebo len tak. Ale necakaju na ich navstevu ako na bozie spasenie a nestaraju sa do ich rodin (nemaju cas).
Mam jedinacika a takto by som chcela zostarnut. Dufam, ze mi to vyjde. A ak nie, kupim si stolcek, posadim sa pred to okno a budem cakat aj ja kto si na mna spomenie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vidím to rovnako- tiež si predstavujem jeseň života prežiť, nie iba prečakať A aj taký domov je pre mňa krásna predstava.
Ale to neznamená, že nám bude ľahostajné, koľkokrát uvidíme svoje vnúčatká (či vôbec dostaneme šancu spoznať ich), alebo že nám naše deti k sviatku neprídu ani ruku podať.
Neviem, ako vysvetľovať... možno takto- starká má 87 rokov. Zabúda, občas nedomyslí čo povie a človeka to až zamrzí ... jednoducho starý človek- občas horší ako malé dieťa- idete po meste spolu, pošle vás popredu že ona pôjde pomaly a keď sa otočíte, nikde jej nie je 6 krát prebehnete celé mesto, potom 20 minút sedíte v aute, zase idete po všetkých obchodoch a keď už odhodlane kráčate k autu, že "nuž čo, veď ona príde", vynorí sa spoza auta. ... radšej si pridržiavať sánku, len aby cez zuby neprenikla von nejaká z tých nadávok, čo kolujú vovnútri hlavy.... no ťažko, vďaka kvázi nijaká- tú nečakáš a ani nechceš, robíš to z lásky, každý rozhovor ťa viac naštve, ako poteší a to sa neustále opakuje ... jednoducho ak by si chcela šetriť seba samú, radšej sa so starkou ani nestretávaš, lebo tie "dohryzené pery..." ALE aj tak ju aj na ďalší deň do toho mesta zoberieš (predsa nevybavila po čo ste tam išli), prisadneš si na dvore k nej a pustíš sa s ňou do rozhovoru, síce vieš, čo môžeš očakávať, predsa ju aj 1000 krát ponúkneš s koláčikom, hoci každý je "príliš sladký, nedopečený, suchý alebo čojaviemčo" Neviem, čo iné to je, ako láska a vďaka za to, že ma vodila za ruku do škôlky, trpezlivo so mnou skúšala básničky, kúpila dva kopčeky zmrzliny, hoci rodičia dovolili iba jeden, vždy vypočula a pohladila, nikdy nezabudla, vidím aké je to pre ňu nesmierne ťažké, takáto "psychická staroba" a aj napriek tomu sa snaží ako len vie... revem jak decko práve.... pre nikoho NEZNAMENÁ toľko, ako pre mňa- chcem jej pomáhať, byť pri nej, dať jej príležitosť potešiť sa z vnučky a vnučke dať šancu čo najviac spoznať tú vetchú starenku- ktorá zostala z tej senzačnej, úžasnej ženy....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne si to opísala, aj mne slza vyhŕkla 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krasne si to napisala, vela robis pre starku .
Jasne ze aj ja by som sa rada zucastnila aj na zivote svojho syna, to nepopieram. Ale na druhej strane netreba ocakavat velke veci, nebude potom clovek sklamany a potesi sa aj malickostiam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
práveže nerobím, chcela by som oveľa oveľa viac Chcela by som pri nej sedieť na tej lavičke stále a donekonečna počúvať tie už 3000 razy počuté príbehy, síce by som si nervy žmýkala z ponožiek Rovnako ako aj mojim rodičom. Za všetko všetučičkooooo O tom to je- nie o tom, že oni by to čakali, ale preto, lebo ja chcem. Pre ten pocit, keď si občas líham do postele a cítim, že ich tak nenormálne ľúbim, až sa mi chveje celé telo a ja by som ich chcela poslať až na mesiac, ak by tam chceli- len aby boli šťastní Rovnako aj môjho manžela a dcéru. Nie že musím, ale ja stráááášne chcem- síce namiesto sedenia na priedomí a počúvaní 265 krát zopakovaného príbehu by som mohla napríklad plávať v mori, čo tiež stráááášne chcem Preto je môj otravný brat výborná vec- lebo dnes na lavičke sedím ja a zatiaľ čo ja budem plávať v mori, som si istá, že tam bude sedieť on
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je sila, toto dobre poznam !!!! Ja som preto nebola uz par rokov na dovolenke. Som sa zatala, chcem aby aj nasi isli k moru. No a kedze nemaju peniazky, tak teraz sporim aj pre nich, lebo uz su predsa starsi a pekne lietadlom by im bolo najpohodlnejsie. Akosi popri stavbe domu sa nedalo doteraz. A teraz zas nie je kde, TUnis, Egypt nestabilne. V Grecku clovek nevie kedy zase zacnu strajkovat, Chorvatsko ja nerada. No tak neviem ci mi zase nezostane aj tento rok ta lavicka a labky si budeme maximalne v bazene na dvore mocit .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Akira,mne behaju zimomriavky po tele.Ako som uz bola pisala,vdaka tomu,ze moji rodicia neudrziavali ziadny vztah so svojimi rodicmi,ti zase nemali zaujem o svoje vnucata/cize mna a brata/a pozomierali.ked som sla na strednu.Vsetci.Vies,ako som zavidela deckam,ze prazdninovali u babky,liezli na strom....?Toto sme s bratom nikdy nezazili a hoci sa nasi snazili nam to vynahradit,nebolo to ono.Vies ako som sa tesila na manzelovu rodinu?Je obrovska,pat rokov som si "uzila"jeho deda/vo feb.zomrel/,so svokrou sme si volavali,tusim som jej raz aj skutocne podakovala za syna/mojho manzela/ a vsetko je v tahu.Vzdy som hovorila,ze je to chyba mm,nie svokrina.Ale kaslat na to...myslis,ze mna netrapi,ked je nanic z toho vztahu medzi nou a mnou....No a svojich vnucat sa nedockam urcite,preto nasim toto chcem dopriat.Oni na "morsku"dovolenku sice maju,my nemusime setrit.ale oni tam nechcu ist.Maju zahradu,chatku,robia kutik pre vnuca/ta/a cakaju,hlavne mama,kedy prideme a pokecame.Minule,ked sme tak kecali,som konecne aj pocuvala,to vies,bytovka-susedia-,bola som sokovana,co som sa podozvedala,ake to tam je.Uz tam nezijem nejakych 8rokov,ale normalne som nespala,tak som sa trapila a na druhy den som to nevydrzala a volala mame.Ci je to take zle.Vies na co myslim ja?Mama je na inv.dochodku,je doma cele dni sama,oco je kamionista,cele dni prec,ona strasne premysla a premysla,lebo fakt je,nema co robit,kamosky najblizsie nema a zase mat okolo seba kavickove fuchtle,tak radsej sama.Preto stale caka na mna,kedy dojdem.Ked je teraz teplo,manzel chodi do roboty na bicykli,nechava nam auto,tak sadame a ide sa.Byvame v mestecku,kde je vsetko,ale naozaj vsetko okolo nas a aj tak dam prednost svojej mame,zahrade,kde malu vypustim....
vsade su nejake problemy.Paci sa mi,ze vsetky myslime na svojich rodicov....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jojoooooj toto chcem aj ja. Byt nezavisla az do konca svojich dni. Nemienim zit strazenim vnucat a dufam, ze mi nebude dopriate travit volne chvile vv cakarni u lekara. Kupime si karavan a budeme cestovat po svete.
...kamoska robila v Insbrucku. Jedneho dna im na hotel prisla banda motorkarov...videla ich z okna...ked zacali davat dolu prilby, skoro odpadla...boli to sami dedkovia a babrle.
Toto je jeden moj sen a verim tomu, ze sa mi aj ten splni.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj ja som takých videla, dokonca na Slovensku Supeeeer supeeer
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V marci sme mali koncert s chalanmi, bolo to okolo MDZ. Vzdy pred koncertom mrknem, ake obecenstvo ich caka a vtedy to bol riadny mix, mlade kocky, dobre vyzerajuce baby v strednm veku a bolo tam veru aj dost babrliek
Po druhej ci tretej skladbe sa ozval z hladiska piskot, vreskot, ujukanie. Toto sa stava, milujem, ked ludia prejavuju emocie, no to, co som videla mi vycarovalo usmev okolo celej hlavy....to tie moje zlate babrle spustili ako tinedzerky na koncerte Bruna Marsa.
Skratka nitrianske babrle su stale in, chodia si na cajove dejchanky, na koncerty, do divadla...toto je staroba, ktora sa mne osobne velmi paci.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Paráda . Ja si tiež predstavujem, že na dôchodku budem mať čas na všetko , čo teraz nestíham. Teším sa , že budem chodiť lietať a na prechádzky do lesa, k moru, na grilovačky , lyžovačky a koncerty kedy len budem chcieť a nielen cez dovolenku.
Ja budem možno babka do roka. Úschovńa detí určite nebudem, budem rada , že budeme s MM sami a budeme si to užívať. A vnúčatá len na chvílu , pohrať sa a vrátiť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no kurnik nevrav dva krat. My mame s mm dohodu, ze na 50tku kupujeme Harleye a roztocime to dokial sa bude dat. V kazdom pripade ked budem obiehat nejaky karavan, budem nakukat dovnutra, mozno sa na tych potulkach stretneme. A ty vyzeraj potetovanu tetulu s dredmi po pas a plesateho bradaca
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
fakt po pás?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ked si to tak vezmeme, ze teraz mam klasicke vlasy po pas a mam 30. V 50tke budu dost dlhe na to, aby z nich boli dredy po pas.
Ides aj ty do klubu? Motorka a karavan su uz obsadene, ale este mozes obsadit napriklad kabriolet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj ja chcem takééééé vlasyyyyy!!!!! Júúúúúúúúúúúúú Do klubu idem radaaaaa, ale popravde sa teším aj na sedení na záhradke, hojdaní vnúčat na kolenách, či na spolky binga
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No to zas nieeeeee. Este tak nejake oldies party v domove dochodcov alebo preteky na kolieskovych kreslach, to ano Ale zas ked ty budes hravat bingo a hojdat vnucata na kolenach, tak ja budem asi rada, ze som rada, hehe (myslim vzhladom na vek, xixi).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ANO, ANO, ANO preteky na kreslach som vzdy chcela skusit . Ale take riadne by som si dala, ziadne tutu mutu. Nech to lieta a iskriiiii. A keby sa pri tom cloveku v starobe z adrenalinu aj infarkt pritrafil... No moze byt krajsi odchod zo sveta????
Inak ja este kerku nemam. Akosi sa bojim bolesti. No vidite kolko toho este clovek do smrti musi stihnut??? No teda sa nebojim s tymito planmi ze budem "visiet" na synovi a vnucatach. Vsak si musim este taaak vela uzit a tolko veci stihnut na dochodku....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No to sa lahko vypestuju. Hlavne ked nenavidis kadernikov a kosmeticky tak ako ja
Zamen Bingo za poker a mozno spravime aj turnaj . Bingo ti ja rada, ale akosi som na nom rychlo zavisla, neviem prestat ked raz zacnem....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
poker, pokeeeeeeeeeeeeeerrrrr!!! Yop yop! To ja rada, to môžem! Bingo som ešte nehrala, ale kufrík mááám Len treba nejakú whiskyyyy vychladiť a môžeme začať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Whisky???? Ty mi normalne citas myslienky!!! To by bolo, niekedy take stretnutie nanicmam zakoncene pokrovym turnajom o balik plienok. Teraz whisky pre nas a plienky pre nase deti, v domove dochodcov plienky pre nas a whisky pre deti .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Potetovana som aj ja, no dredy mat nebudem, ja milujem kovbojske klobuky, takze dvaja kovboji v karavane plus urcite nejake "stvornohe" deti, to som ja a mm and family
Harlejakov budem zdravit vsetkych doradu a tych s dredami specialne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
este sa pripojim,lebo som veeeelmi odbocila.Ja nepoznam rodinu,kde sa surodenci navzajom miluju,je to len normalne a ludske.Preco ale hrat na vonok divadlo,ked to tak nie je.Manzel so starsim bratom sa vzdal podielu na dom/dedicstvo/,super sestra s mladsim bratom zdedia vsetko,ale musia sa postarat o rodicov,lebo takto to urobila aj svokra/klobuk dole/,postarala sa nielen o rodicov svojich,ale aj o svokru.Problem vidim v tom,ze ja neverim,ze sa manzelova sestra postara o ich rodicov.Ona sa stara az fanaticky o svoje male deticky,ju tak zavriet medzi styri steny a co sa deje za dverami....ved pridu surodenci,mamka navari,prinesie proviant..-...pozname,ked sme sa objavili pat minut skor.....Takze neviem,nekecam manzelovi do tychto veci,rozhodne nie som vypocitava mrcha,prave naopak,od vsetkyc mat pokoj.Co sa tyka mojich rodicov,to je uplne ina "sorta".Hoci byvaju v bytovke,ktorej prinalezia obrovske zahrady,dvory,chovali,pestovali a vsetkeho sa postupne vzdavaju,lebo hoci maju len po 57rokov,su taki mladistvejsi,nevidno na nich roky driny,uz si chcu oddychnut,uzivat si vnucat a hlavne NESTAT v ceste mladym.A ak "TO"na nich pride,chcu do DD,nechcu po nas,aby sme sa "trapili"s nimi,ked mame dost svojho.Ja viem,trosku morbidne,myslim,ze tak trochu dedime minulost,nasi nie su nikomu dlzni,rodicia na nich kaslali,nasi mladucki zajacikovia zacinali sami a z nicoho,ale rozdiel je v tom,ze mne a bratovi pomohli dost,keby mali peniaze na domy,tak nam ich daju.Takto nam aspon pomozu s nasimi detmi/zatial jedno vnuca,dalsie na ceste-bratove/a ja som im vdacna.Maximalne.Fungujeme,ako sa da,nemyslim,ze sa dozijeme 80tky.....A co sa tyka poctu deti,kludne by som mala este jedno,koli dcere,nech nie je sama,ale ekonomika nepusti.....Neviem,odbocila som velmi od temy?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja si neustale opakujem, ze aj ked svoje deti vychovaam s tou najvacsou laskou, nevlastnim ich a raz odidu. Ked sa k nam budu vracat, budem nesmierne rada, ale stat sa moze hocico, mozu sa odstahovat daleko..., tak sa na to nespolieham. A aj ked sa musim priznat, ze momentalne im naozaj venujem vsetok svoj cas, postupne sa vraciam k svojim zaujmom, aby som mala pre co zit. Manzelovi vravievam, ze syn je uz coraz menej mojkaci a ked obe deticky vyrastu, budem mojkat uz len jeho . No clovek by mal mysliet aj na to, ze je tu sam za seba, ze nikto ani manzel, ani deti nie su povinny s nim zostavat navzdy. Preto sa naucme v prvom rade zit sami so sebou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tangy...Preto sa naucme v prvom rade zit sami so sebou.
nadherneee... a niekedy hrozne tazke
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Viem... .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
" pretože ak prídeme raz za týždeň, znamená to, že 6 dní v týždni budú sami..."
Ježkové oči - ja som svokru nevidela 3 týždne tuším. Mám ju rada a sympatie sa zdajú obojstranné, ale proste - žijem aj svoj život. Zbalím deti a pošlem s láskyplným pozdravom s manželom. Manžel pomôže okolo domu a ja si porobím doma sama.
Ale inak Aki - nožnice a strihať tie pupočné šnúry
, lebo si po 20tich rokoch uvedomíš,že ste nežili život tvojej rodiny ( ty + chlap + dieťa ) ale život Vaších rodičov.
.
Kedysi mi Magic napísala niečo v duchu - " ak ťa milujú, nemusíš robiť tak, aby si sa im zapáčila". Proste ťa budú ľúbiť aj raz za týždeň