Jeden sobotňajší príbeh.....

ktorý však nemal šťastný koniec. Potrebujem posunúť ďalej svoje myšlienky a možno nájsť aj nejakú odpoveď na moje otázky.

V sobotu sme boli svedkom, aký prístup dokážu zaujať zdravotníci v tomto štáte. Prišli sme k známym na návštevu zhruba okolo šiestej. Vonku práve začalo pršať a dvíhal sa vietor. Rozprávali sme sa asi zo desať minúť, keď pán domu povedal, že ide nakúpiť a odišiel do garáže, že vyjde vozidlom. To už pred domom stáli traja ľudia nad pánom, ktorý ležal na chodníku. Vyšli sme von a zbadali sme, že chorý má na tvári zvratky, zozadu ho držal, aby ležal na boku nejaký cudzí pán a nad ním stáli dve mladé ženy s dáždnikmi. Spýtali sme sa, čo mu je, či volali záchranku a podobne. Mladá žena povedala, že volali, že je na ceste. Chorý bol starý pán, prešedivé vlasy mal mokré a špinavé od zvratkov a ťažko dýchal. V pľúcach mu chrčalo, telo mu triaslo a evidentne bol v silnom bezvedomí. Známa doniesla vreckovky, utrela mu tvár od zvratkov a bezradne sme vyzerali sanitku. Zbehla potom ešte pre záhradný dáždnik a držala ho nad pánom až do príchodu sanitky.Pán chrčal, po každom výdychu sme tŕpli, či sa nadýchne. Zobrala som vreckovku a snažila som sa utrieť mu nos od zvratkov, lebo sa mi zdalo, že ich má v nose veľa a že aj preto sa mu zle dýcha. Po nejakých 10 minútach mladá žena opäť volala, že kde je sanitka. Po zložení hovoru reprodukovala rozhovor: „Sanitka je na ceste, ak by pán medzitým zomrel, volajte znova na 112 a nahláste nám to.“ Ja prudká povaha, som samozrejme reagovala impulzívne a zvolala som: To snáď nie!“ Nešlo mi do hlavy v tej chvíli, keď sme tam stáli a báli sa, že nám ten pán zomrie pred očami, čo to malo byť za reakciu operátorky. To ako odvolajú sanitku a nechajú nás tam stáť nad mŕtvym človekom? Veď ak by aj skolaboval, je predsa nutné mu poskytnúť odbornú pomoc, oživovanie človekom, ktorý nie je zdravotník predsa trvá len do príchodu záchrannej služby.....alebo ho nechceli oživovať vôbec???? Nešlo mi to v tej chvíli do hlavy. Vybehla som zúrivá vyzerať sanitku na druhú cestu, čo sa križovala, lebo som myslela, že prídu stadiaľ. Čas bežal a sanitky nikde. Po pár minútach som zbadala, že prichádzajú z druhej strany ulice. Mladá žena zamávala a sanitka sa pomaly rozbehla a prišla pomaly k nám. Opäť zdôrazním slovo pomaly...lebo nič iné ako POMALY to nebolo. Zo sanitky vystúpili dvaja muži v strednom veku a pristúpili s chorému. Môj priateľ zareagoval prudko a spýtal sa ich, že kde boli toľko a či má ten pán zomrieť na ulici. Zdravotník odpovedal, že neboli voľné sanitky a že idú z diaľky a zdôraznil – nebojte sa, tak zle na tom ten pán nie je. Nevedela som podľa čoho vydedukoval, to čo povedal, ale po chvíli mi to došlo. Prevrátili pána na chrbát (celú dobu ho držal ten pán na boku, keby vracal, aby to nevdychoval) a hlasne začal na pána kričať „Halo..halo pane“ načo sa obrátil na nás – „neviete či ten pán pije?“ Odpovedali sme, že nevieme lebo ho nepoznáme. Chytili ho za plecia a posadili ho, pričom si zdravotník oprel pána o kolená. Nakoľko bol pán v bezvedomí, tak sa mu zošmykoval a ten ho zachytával, hlava pánovi lietala do strán. Ten, čo mal opretého pána o kolená požiadal druhého o rukavice, potom skontroloval ústnu dutinu a uši. Druhý zatiaľ vytiahol vozík z auta a spoločne ho naložili. A vtedy mi to došlo – oni si snáď myslia, že je opitý!!!! Asi som zrejme útlocitná, ale zdalo sa mi, že by ho mohli nakladať opatrnejšie a mala som pocit, že nahadzujú drevo, alebo čo. Viem, pán niečo vážil, ale som si istá, že na váhy by mali byť takýto ľudia stavaní. Keď posadili pána na vozík a pripútali, postavili sa mi chlpy na rukách, lebo som práve v tej chvíli zistila, že pána poznám. Je to dôchodca od nás z práce a ešte donedávna chodil s manželkou na obedy, ktoré sa poskytujú u nás vo firme dôchodcom. Pred niekoľkými rokmi sme na inzerát so sestrou boli vyzdvihnúť chladničku do daru a daroval nám ju práve tento pán. Pokúšala som si vybaviť meno alebo dom, z ktorého je, ale 10 rokov je 10 rokov, nespomenula som si.
Naložili pána do sanitky a ľudia, ktorí mu pomáhali, nasadli do auta a odišli. Ostali sme tam stáť traja a ticho sme sa rozprávali. Po chvíli som pristúpila zozadu k sanitke a pozorovala, čo sa deje. Oslovila som sanitára, že či nepohľadáme doklady, aby sme išli dať vedieť rodine, na čo ma zahriakol, že nemá čas a že jedine môžem prezrieť ja tú igelitku, čo mal pán zo sebou. V igelitke však boli smeti, tak som ju položila nazad naspäť na kraj sanitky. Pán bol stále v bezvedomí a v ústach mal zavedenú trubicu, ktorá sa mu pohybom hlavy vyšmykla. Sanitár sa mu ju pokúsil zaviesť naspäť, pričom mu ju v prvej chvíli dával opačne. Sanitár ma požiadal, aby som im zavrela dvere, na čo som ich zabuchla a odstúpila som od sanitky. Hovorím svojim spoločníkom: „decká, on im tam zomrie, veď to je ako Pat a Mat.“ Sanitka stála na mieste asi 10-15 minút a potom sa začala natriasať, zrejme mu dávali masáž srdca. Povedala som nahlas: „to nevyzerá dobre.“ Naraz vodič vyskočil zboku zo sanitky a sadal za volant. Stihla som ešte zvolať:“ako mu je?“ Vodič iba nahlas vzdychol, nastúpil a odišli so sirénou preč.
Sobotu sme mali zabitú, nebehalo nám nič iné po rozume, len to, čoho sme boli svedkom. Mne pridalo ešte pomyslenie, že pána poznám z videnia, ale nevedela som si ani za svet spomenúť, odkiaľ je. Ešte sme rozmýšľali, že zájdeme povedať rodine, ale nevedeli sme na ktorý dom zvoniť, ani meno toho pána, proste nič.
Dnes mi volá priateľ, že sa mu ozvala známa – PÁN VRAJ V TÚ SOBOTU ZOMREL. Známej dnes klopala na dvere dcéra toho pána a pýtala sa, či nevie nič o tom, ako to bolo. Tá je povedala, čo bolo a ako bolo. Dozvedeli sme sa, že pán mal okrem iného otras mozgu a zmizli mu aj peniaze. Išiel z domu, cestou zobral smeti a chcel ísť ešte do obchodu. Takže sa nevie, či toho pána niekto neprepadol, okradol ho, alebo spadol sám a potom ho okradli, alebo tie peniaze zmizli dodatočne po inej línii. Ale o peniaze tu nejde.... bolo mi na figu....a dlho ešte bude...uvedomila som si, že sme 6 cudzí ľudia trávili posledné chvíle toho pána na tejto zemi. Uvedomila som si, že keby tí páni lepšie vyhodnotili zdravotný stav chorého, tak by mu poskytli inú! pomoc ako tú, ktorú mu poskytli v domnienke, že je opitý. Uvedomila som si, že aj operátorka zrejme vyhodnotila stav chorého ako nie akútny a neposlala sanitku z lekárom. Uvedomila som si, koľko času ubehlo, kým sa pán dostal do nemocnice. Uvedomila som si ešte veľa vecí.... a jedna z nich bola aj tá, že ten pán celý život pracoval, vytváral hodnoty pre tento štát a on sa o neho nepostaral...resp. postaral..ale takto? Vyše trištvrte hodiny, kým sa dostal do nemocnice. Vyše pol hodiny, čo ležal na mokrej zemi a chrčal v bezvedomí. Ten prístup sanitára, ktorý je deformovaný neustálym ošetrovaním opitých ľudí po uliciach, že potom v jednej chvíli nedokáže posúdiť situáciu inak, ako len záverom, že ďalší opilec na ulici? Dodatočne sme si uvedomili, že keby sme ho posadili do auta, prišli by sme do nemocnice za pár minút, namiesto čakania na záchranku, ktorá mu nijak nepomohla... na koho sa obrátiť, kto má v takýchto chvíľach pomôcť? Naivne verím, že lekár a že na to ich tu máme.
Toto nie je žiadna konšpirácia, protest, prípadne politizovanie na margo štrajkov a situácii v zdravotníctve. Toto je len blog človeka, ktorý má v hlave kopec otázok....a nikto mi na ne zrejme neodpovie...