Keď má človek ochotnú rodinu-dokončenie

...po tme chodím po izbe a hľadám baterku...hurá našla som!...pc-ko bliká a mňa berú nerva-tak som sa úspešne vyliečila zo závislosti(alebo si priznám, že nestíham )od NM, a teraz, keď si chcem večer prečítať vaše zážitky, problémy, rady a podobne, tak nám prdnú poistky šššššchchchrrr-počujem známy zvuk-do piva, čo to je? Beriem mobil a idem k poistkám...prepánajána, vlasy mi stoja dupkom a smrť v očiach sa mi kríži s hysterickým šokom škatula na poistky nad dverami horí, počujem "zdochnúť" chladničku, zapnúť a vypnúť vežu, v zásuvkách to šchrčí a iskrí panebože, chytajú ma šoky malý vybehol z izby a so strachom v očkách sa pýta:"Mamí, čo to je?"..."Zlatko, neboj, to bude dobré-poď ku mne"...no žeby som si verila sa nedá povedať...beriem stoličku, skáčem na ňu a vypínam ističe...vytáčam Tatikové číslo...zvoní, počujem jeho hlas...v rýchlosti mu opisujem situáciu a pýtam si radu "Vypni aj hlavný istič na chodbe!" Počujem jeho príkaz...v tielku a v gačkách vybieham na chodbu, otváram ďalšiu škatuľu a vypínam...vchádzam do bytu a zisťujem, že ističe v byte už nehoria čo sa stalo?! "Počkaj takých desať minút a skús znova zapnúť"-telefónom dostávam ďalšie príkazy...všetko som splnila-zase to šchrčí, no už nehorí ...naraz to zaiskrilo a "zdochlo" všetko skúšam, skúšam, ale spotrebiče nejdú-svieti jedine chodba...vytáčam elektrikára, no ten mi oznamuje, že prísť môže až v utorok-má prácu..."A to máme zhorieť?" znie moja otázka v telefóne...tak ok, ale príde len ráno o siedmej..."Pre mňa za mňa, prídite aj o polnoci, len prídite!" vypínam mobil a s malým skúšame, čo všetko "funguje"...trošku som sa upokojila a malý je v pohode...ja stláčam poistky a Tomáško mi hlási, čo funguje...teda skôr, čo nefunguje "Všetko odišlo-do pitvora, mňa porazí!!!" Hodiny ukrajujú svoje sekundy a minúty-ani neviem, koľko prešlo? Zvoní mobil...Tatik mi oznamuje, že svokor, aj so švagrom prídu asi do dvadsiatich minút-boli odkopnúť druhého švagra na letisko v Budapešti, a už sa vracajú domov... ostávam šokovaná-veď musia robiť okľuku!...mohli ísť cez Balašské Ďarmoty a oni ochotní sa "teperia" ku nám na pomoc-ja nechápem ...prišli, dočasne "opravili", aby to pár hodín vydržalo-to je len taký rýchli opis, lebo to trvalo dlhšie(riešilo sa to do pol noci), ale tu je zbytočné o tom "básniť"...poďakovala som, malý zaspal za tri minúty...všetko bolo povypínané, len chladnička, ktorá mimochodom naskočila asi až po desiatich nahodeniach poistiek a ja som do rána spala asi tak, že každých desať minút som sa budila, počúvala a hlavne čuchala , či nehoríme...elektrikár ráno prišiel, opravil akýsi spoj na prepojenie káblov, ktorý tam mimochodom on dal slabší(aspoň tak mi to vravel švagor-našťastie elektrikár )- už pred pol rokom som ho upozorňovala, že nám iskrí v poistkách...iba mi sucho oznámil, že treba dať dole kryty zo zástrčiek a podoťahovať...Miláčik to vtedy spravil, no skonštatoval, že to uvolnené nie je...a tak sa to nechalo tak...nechcem si ani predstaviť, žeby to "prdlo" keby sme spali, alebo, keď by sme neboli doma!......
Evka chcela pointu...hm,...poviem pravdu, neviem, čo si z toho zobrať?! Či to, aby si chlapi moc "nenalhávali", že ohľadne opráv(všeho druhu)vedia všetko, a treba sem/tam zobrať na vedomie aj ženské pripomenutie?!(Tu si ale myslím, že chybu spravil hlavne elektrikár), alebo to, aby sme si všímali všetky zvuky(a nie len zvuky ), alebo, žeby?!...už to mám-hlavne ĎAKUJEM Tomášovej rodine, že aj napriek tomu, že ráno a štvrtej vstávali do práce, boli unavení z cesty, tak aj tak boli ochotní prísť a pomôcť-taký ľudia v dnešnej dobe asi len lupou sa hľadajú a ja ich mám v rodine! Ani neviem, či si to zaslúžim Už zaspávam od únavy(o malom ani nehovorím), a tak sa lúčim...majte sa krásne a hlavne nech takéto niečo nezažijete-respektíve vám želám ochotných rodinných príslušníkov
APROPÓ...aby som nezabudla-klinčekový olej zabral, osy "odišli"-zajtra pridám fotku hniezda, dnes už som death...len dodám, že malo priemer 12cm