...či ten náš Jakub priťahuje nešťastie, či čo...
Kamošky moje, mnohé poznáte príbeh nášho Kubka, jeho vlaňajšiu skoro tragickú nehodu, keď ste mu spolu so mnou držali palce a posielali silu. Však som vám toť nedávno písala, že sa chalan dal dokopy a opäť funguje, študuje. Hm..., ťažko zvláda rôzne životné situácie, nevie sa zmieriť s rozchodom s dievčaťom, hľadá sa, tápe, hoci sa zdalo, že už našiel svoj smer...
Aby to nebolo také jednoduché, vo štvrtok ho jeden chalan strašne zbil. Ono to má svoju históriu.
Asi pre 3 - 4 rokmi Jakubov kamarát v rámci bitky dopichal nožom jedného chlapca. Ublíženie na zdraví, bol odsúdený na nepodmienečný trest, avšak chalan do výkonu trestu nenastúpil a je dlhodobo na úteku, vyhlásené pátranie..., niet ho.
Vo štvrtok bol Kubo vonku s kamošmi, sedeli v lokále a keď sa už zberali domov, prepadol ho človek, zmlátil ho - že to má za to, že je toho odsúdeného útočníka kamarát. Mlátili ho asi dvaja, nevieme zatiaľ úplne presne detaily. Ostal bezvládne ležať na zemi. Medzi hosťami lokálu bol nejaký lekár, hneď ho pozeral a žiadal okamžite volať sanitku.
Nuž, čo vám poviem - vnútorné krvácanie do brušnej dutiny, vzali mu žlčník, brucho vyčistili, čakajú, čo bude... Našťastie mal na ruke ortézu - ešte stále ju, po opakovaných operáciách, musí nosiť, takže operovanú ruku mal ako tak chránenú, no a hlavu, ktorú mal vlani strašne dorantanú, operovanú, veľmi, veľmi háklivú, si chránil rukami, tak ani tú nemá ublíženú.
Jakub ale toto všetko ZATAJIL pred celou rodinou! Moja sestra - jeho mama, bola aj s mužom v Tatrách na víkende, chalani nechceli ísť, tak ostali doma (veď sú už dospelí, že áno).
Kubo to, už hospitalizovaný, oznámil len svojmu bratovi Miškovi, ten mu do špitála nosil všetko, čo potreboval, navštevoval ho, staral sa oňho. Mal však prísny zákaz to povedať. Mame Kubo povedal, že je s partiou na chate, všetko je ok, vráti sa v utorok... No on sa vraj bál, že mama (moja sestra) už načisto dostane infarkt. Nuž, nemá k nemu ďaleko, viete si predstaviť...
Dnes sme sa to dozvedeli, v podstate náhodou. Nejaká pani, čo pracuje v nemocnici, býva v tej dedine, kde sestrin bývalý manžel a oznámila mu to. On tam hneď letel, dal nám vedieť, všetci sa tam stretli... ach jaj...
Osud? Karma? Blbá náhoda? Vlastná vina? Ja neviem...Asi všetko dokopy...
Eva
Tak ja už neviem...
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
vies, mne sa vidi, ze ma blbe obdobie uz prilis dlho...
dakujem
Eva
Ach jaj, posielam všetkým zúčastneným
a prajem aby už len dobre bolo.
dakujeme, hadam uz bude aj dobre...
Eva
...ách
držíme palce,nech sa z toho čím skôr dostane 
dakujem, odkazem

Eva
dakujem

Eva
dakujem

Eva
k tomuto tazko nieco vobec napísat..
posielam veeela
vela síl celej rodine.. 
fantika,

ja uz tiez neviem, co na to povedat, co si mysliet...
dakujem
Eva
Myslievam na toho Vášho Kuba často, asi tak trochu preto, že aj ten môj chalanisko ma vie poriadne potrápiť .... a vždy som tak rada počula od teba, že dobre je, dostáva sa z toho... ufff, toto je veľmi smutná správa. Držím palce, nech to všetko dobre dopadne

Eva
...moji dvaja synovia sa volajú rovnako...
Ach jaj, držím Kubovi palce, aby sa to už okolo neho skončilo
Evi , moc držím palce , nech sa čím skôr uzdraví
to je naozaj neuveriteľné, mať až takúto smolu
Jakubovi prajem skoré uzdravenie
.
Prajem skoré uzdravenie a nech sa mu už také nestáva.

Ach jaj...Evi, neviem, čo povedať-je to smutné...neviem, či je to osud, naozaj neviem, ale držala som mu palce vtedy, a budem mu ich držať aj teraz...želám mu skoré uzdravenie a hlavne mu želám, aby už toto škaredé obdobie prešlo, a aby už len dobre bolo...Tvojej sestre s rodinkou želám hodne síl...držte sa

Smutna sprava posielam

Kubovi a rodine

nech sa rychlo uzdravy

Evka, želám Jakubovi rýchle uzdravenie a viem, že už bude iba dobre.

dakujem, dievcata, za vasu podporu, vazim si to.

Telo sa uzdravi - snad, vyzera, ze je to zrejme na dobrej ceste (aby som to nezariekla), hm, ale co ta jeho dusa...
Eva
evka, neviem co povedat, tak len drzte sa a nech je uz len dobre

Ach jaj, ani neviem, čo ti na to Evička napísať. Z jedného sa Jakub akotak dostal a ďalšia rana. Neviem, či je to osud, náhoda, alebo karma, či ako sa to dá nazvať, ale je to smutné. A neostáva vám asi nič, len veriť, že už sa to všetko len na dobré obráti a zlé už je za vami.
A prajem mladému samozrejme skoré uzdravenie. 