dasa_
Kúpila som si šaty. Po rokoch nie znova tmavomodré, ale bielo čierne. Išli sme rovno na oslavu a ja som zistila, že nemám kabelku. Tak som si spomenula na jednu starú, ktorú doslova opatrujem v skrini. Má skoro 40 rokov a je za ňou skrytý príbeh, ktorému môj syn neveril a nechápal.
80-te roky, bola som na výške. Kto si pamätá tie časy, vie, ako to bolo s oblečením, doplnkami. Boli. Všade rovnaké. Niektoré materiály možno aj fajn, ale len časť. Na tuzex vždy nebolo, respektíve to chcelo šetrenie. Veľa sme robili sami, ale predsa, chcelo to občas aj niečo iné. A tak som nápad mojej sestry, že ideme na nákup do Poľska uvítala. Jeden by povedal, že veď sme mohli chodiť na nákupy do Maďarska, do Poľska. Niektorí aj do Juhoslávie. No cesta do Poľska v tom čase bola veľmi, veľmi zložitá. Žiadny výlet, žiadna turistika. Jediné, čo sa mohlo, bol tranzit cez Poľsko. Dôveryhodný tranzit. A tak sme vymysleli výlet. Vlakom do Berlína, nočným spojom do Katovíc, tam nákupy a večer domov. Ale ešte ani toto nebolo jednoduché. Bolo treba niekam schovať peniaze. Mala som 500 Kčs. Zložila som na malý štvorček, namotala na to veľké klbko vlny a celú cestu štrikovala. Keď prešla kontrola na nemecko-poľskej hranici, vlnu som odtrhla, klbko premotala a bola šťastná, že som preniesla. Ostatní mali vymyslené tiež úžasné schovky. Pamätám si na 500 korunáčku poskladanú vo vrchnáku ploskačky. Ráno sme vyskákali z vlaku a poďho hľadať najlepšiu zmenáreň. Samozrejme hneď okolo šmelinári. Dodnes netuším na čo to používali, ale vtedy leteli na pašovanie dámske baretky a také tie čierne ceruzky na obočie, určite si ich pamätáte.
No a tam v jednom zapadnutom obchodíku sme kúpili aj túto kabelku. Bolo toho vtedy viac. Šaty mali krásny strih, nádhernú farbu. Len ten materiál - zapáchal už po 2 hodinách na tele. Ale nevadí, šaty boli krásne. A hlavne, kabelka naozaj vydržala dodnes.
Zážitok bol aj po ceste domov, kde bol vlak tak plný, že sa nastupovalo oknami.
Možno sme mali kedysi to, čo sme potrebovali. Len nie to, čo sme chceli. A aj ten priestor bol dosť vymedzený.
jaaj, títo romantickí chlapi 🤩 Lebo z ich pohľadu to je romantika
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak to ozaj ne taká kabelková story. 😉
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je užasné, že tu kabelku máte….
… šli sme z gymnázia do NDR v rámci družby. Mamka mi dala marky, ktoré som skryla do topánky. Hanbila som sa a bála ako blázon.
V Berlíne v obchode mi povedali, že sú už neplatné, a tak hybaj do banky, vymeniť. Vraj už len pár mesiacov a nedalo by sa to. A čo som za ne kúpila? Dvojalbum Bacha a hroznový kompót 🤦♀️😊🤦♀️… svätá to prostota 🤭😊🤭… na hraniciach naši colníci neverili, na čo sa pozerajú, že prečo som ho kupovala … nuž, žienky preto, lebo pre mňa to bol vrchol luxusu 🥰
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
🤣😄 Tak trochu si mi pripomenula Jiřího Kodeta, veľkého herca Národního divadla, ktorý na zájazde v Londýne išiel do reštaurácie a za všetky devízy, čo mal si vybral najdrahšie jedlo v jedálnom lístku, teda také, na ktoré mal. A nakoľko nevedel anglicky, tak iba prstom ukázal v jedálničku. Trošku sa čašník čudoval, chvíľu to trvalo a potom výstrednému hercovi priniesli poschodovú svadobnú tortu :D Herca nezaprel. Zjedol čerešňu, čo bola na vrchu a hrdo odkráčal 🤣😂
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
… 🤦♀️😊🤦♀️
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
😂😂😂my sme išli za odmenu s triedou do Maďarska.a forinty navyše schované v indulone.Tubu plechovú či aká to bola naspodu opatrne vyrolovať vlozit naskladané peniaze potom zas opatrne zarolovať.cestou tam som hádam ani nedýchala.colníkom nechal šofér basu piva aby nas tak velmi nepozerali.A kúpila som si ma platforme akože dreváky za 900forintov v roku1980(mame mydlo FA a sestre takú akože igelitku a ABBA)..ale bolo to z nejakej gumy.spodok hnedy,vrch biely na pohľad božské.cestu späť sme stáli každu chvílu lebo takmer každu jednu od strachu aspoň raz prehnalo...A doma?mala som ich obuté 1x!!!velmi vysoké,hnusne sa v nich potila a potom šmýkala noha..dobré na vyvrtnutie členku a nie behanie po Bystrici a Zvolene zvlášť ked bolo treba utekať na vlak domov.Priznám sa ,že som ich opatrovala ešte dlhé roky aj ked som sa vydala..lebo ked som sa balila mama mi kričala a nezabudni si tie maďarky..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tie tašky si pamätám, to sme museli mať všetci, ja som mala tiež ABBA. Priniesol otec, čo tam bol z roboty na výlete. A retiazky so žiletkou museli byť. A tie mydlá, najväčší luxus.
Už som to tu niekde tuším písala, ja som veľmi závidela spolužiačke igelitku, v ktorej nosila telesnú. Bola z Billy, tá normálna taška, čo vtedy dávali k nákupu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ešte si mi pripomenula, jak kreatívni sme museli byť v ukrývaní pár devíz, keď už sme sa k nim dostali. A nielen toho. Mama mala vydatú sestru v Taliansku a tak sa dostala aj do Ríma. Vtedy bol pápež pre nás niečo veľmi, veľmi vzdialené. A priniesť domov jeho obrázok? Alebo akýkoľvek svätý obrázok. To si človek koledoval rovno o tajných. Tak ona dlho vyberala pohľadnice podarilo sa jej pár fotiek s malým obrázkov Pavla VI. poslať domov. Známym a rodine. Tie nejak unikli.
Zato jej sestra a brat neopatrne mali o nejaký ruženec naviac, na colnici neomylne našli. A zápis do kádrových materiálov ich neobišiel.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
… veru, dreváky platformové … z Rumunska sme si so sestrou doniesli. Farebné umelohmotné, tlačili nekonečne, ale nosili sme 🤭😊
… a rumunské šaty z nafty. Neverila som predavačke, že z celulózy alebo bavlny sú … a oni, veru z nafty
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak toto je naozaj kabelka s príbehom! Ja neviem z čoho to kedysi vyrábali, že to vydrží...
Na ceste ku mne je tiež kabelka s príbehom. Nie takým silným, ale s príbehom. Po piatich rokoch pokusov sa mi podarilo vydupať si u chlapa na narodky kabelku. Napriek tomu, že som toto prianie jasne formulovala niekoľko rokov, musela som dostať najskôr klavír, potom výlet, potom koncert a neviem ešte čo všetko, aby som si nakoniec predsa vydupala kabelku:))) Lebo problém kabelky bol, že to nebude prekvapenie. Darmo som oponovala, že najväčšie prekvapenie pre mňa bude, ak sa nebude tak snažiť o prekvapenie a dodá mi darček, ktorý fakt chcem🤣