Deň matiek....

Dnes, hneď ráno mi sused cez messenger poslal pohľadnicu, že mi želá všetko najlepšie ku dňu matiek....mne, žene ktorej nebolo dopriate stať sa matkou......toto je vec s ktorou sa nedokáže zmieriť žiadna žena......kto ma pozná bližšie vie.....nechcem to preberať, proste len toto je téma,  ktorá mi vždy vženie slzy do očí.......sused proste nevedel......

Snažím sa hneď od rána dovolať mamine ......nedvíha......včera večer, keď sme spolu volali, tak sa jej vybil mobil. Hovorím si, asi opäť niečo postláčala a vypla omylom zvuky. Okolo obeda, keď už som z toho dosť na nervy, že sa jej dnes nedovolám a nezaželám jej všetko najlepšie k sviatku, volám sestričke do domova a prosím ju, aby keď pôjde okolo maminej izby zapla jej zvuky na mobile. Sestrička, veľmi ochotne reaguje, pošlem tam vrátničku, nech sa jej pozrie na to. Za 15 minút mi volá mamina. Počujem hneď na hlase, že je zle, že toto bude ťažký telefonát. Mami prečo nedvíhaš? Bola som na wc...... Sranduješ? Volám Ti od rána. Asi aj 30 krát. V tom som pochopila, že ona mi dnes vlastne nechcela dvihnúť telefón, lebo od rána sa trápi, lebo vie aký je deň. Chcem Ti zaželať všetko najlepšie ku dňu matiek. Aká som ja matka? Aké deti som to vychovala? Plače......dochádzajú mi slová.........dali ste ma do domova ........Oni dvaja mi nevedia ani len zavolať.......moji synovia.......ako som ich to vychovala? Mami, ja ťa chápem ako sa cítiš, ale snáď aspoň ja som sa Ti vydarila....( asi ani nie, nemám rodinu, manžela, deti........, ale som samostatná pracovitá, normálna.......Normálna? Zapochybujem......) Je ťažké vysvetliť mamine, že ju ľúbite, aj keď ste museli urobiť to najťažšie rozhodnutie, dať ju do domova.......Ale ja nemám iné možnosti.......a už 4 roky hľadám riešenie.......ale....Do kelu aj s dňom matiek.......čítam na fb, ako priatelia posielajú pozdravy rodičom do neba.......a moji bratia si nevedia mamu uctiť za života.........Nič zlé im neurobila......dávala koľko vedela......ináč to nevedela......na to nie sú žiadne školy, ako byť mamou........Mami neplač......musí Ti stačiť, že máš mňa.....Ozaj, koľko rokov si nevidela môjho brata? 25 rokov.....Klaudia zober ma domov.......dobre vieš, že keby sa to dalo urobím to. Snažím sa ukončiť tento rozhovor.

Za hodinu jej volám znova. Pýtam sa čo jedla, či ide zajtra k lekárke. Hovorím jej, že vo štvrtok prídem, že môže ísť so mnou domov na pár dní. Pýta sa do Detvy? Áno do Detvy. Nie nepôjdem, v tom byte som nič pekné nezažila. A zase sme na začiatku...Oki mami, musím ísť mám nejakú robotu.

Sedíme s Katkou na zmrzline preberáme mamu, rodinu, v tom mi zvoní mobil. Volá mama. Katka vidí, že tento telefonát  už bez sĺz nedám. Berie mi mobil z ruky a zdvihne. Dobrý deň babka, všetko najlepšie ku dňu matiek, hlavne zdravíčko. Ďakujem Katka aj Vám......Mamina sa pýta, Katka synovia Vám volali? Ale babka jeden volal ale nezabudol povedať, že aby si nepovedala, tak ti volám a druhý sa neozval, a určite sa ani neozve. Babka a čo hovoríte na včerajšok, ako sme sa vymkli? Obidve sa smejú, a mne padá kameň zo srdca. Mama sa pýta, kde sme......a dodáva...kľúče máte? Ešte sa mama pýta, či príde aj Katka do Detvy a či jej donesie ten dobrý chlebík z ich pekárne. Rozlúčia sa, počujem ako mamina hovorí, pozdravujte Klaudi a že ju ľúbim.......

Kata mi podáva telefón......uf nech je už zajtra. Každý iný deň je vhodnejší na to povedať mojej mamine ako veľmi ju ľúbim, ako deň matiek.

Posledný týždeň sa intenzívne snažím dovolať bratovi......tri roky sa neozval......dnes večer to skúšam opäť.  Volá späť.......neverím......