Keď sa v rodine čaká radostná udalosť, jedna z tém, ktorá zamestnáva rodinu je aj výber mena. Sú rodiny, kde je všetko jasné. Meno sa dedí. Je pravda, že potom vznikajú rôzne zaujímavé situácie, keď treba odlíšiť generácie. Ale to sú zvyčajne také milé radosti.
No často rodičia chcú aj niečo modernejšie. Také, čo nie je v rodine (a komunite) úplne bežné. Pamätám si z mojej mladosti, ako sa v rodine môjho spolužiaka narodila Denisa. Pekné meno. Ale starý otec sa nevedel s menom zmieriť. V krčme sa sťažoval, že mladí si nejakú Decinu 
vymyslela, že kto to kedy videl. Neviem, či to bol iba on, ale faktom je, že z Denisky sa po návrate z pôrodnice stala nakoniec Marianka. Tiež krásne meno.
Teraz zase očakávame viacero radostných udalostí v širšej rodine. Jeden chlapec je už jasný. Má pripravené aj meno. Leonard. Dnes sa jeho budúca prababka sťažovala: "Ja fakt už neviem, kde tí mladí na tie mená chodia. Veď budú mať akéhosi Leoparda. Kto to kedy videl????" 
Nuž, kombinácia nedoslýchavosti a možno aj slabšej pamäte je občas aj celkom zábavná.
Náhodou, leopard znie skvele
, ale však Leo v skrátenej verzii znie tiež super a taký Leonardo na Vinci môže byť skvelý vzor.
Inak som nedávno zachytila, článok na tému, že asi nie je najšťastnejšie dávať deťom meno po sebe, že to tak trochu zaváňa "egom, egoizmom"? Ale nečítala som ho celý, takže viac neviem. Ale zas rozumiem nejakej tej tradícii.
My sme dali dcérke meno Dominika a babka,že aké tážké meno sme dali a to babka sa volá Aurélia