Poznáte to aj vy, že niečo hovoríte svojim deťom, tie vás nielenže ignorujú, ale aj budú tvrdiť že také niečo od vás vôbec nepočuli. Už ma to vyčerpáva, som síce kľudná povaha, ale toto ma vie poriadne vytočiť. X-krát mu treba zopakovať aby sa obliekol, prezliekol, umyl (zákon schválnosti ked sa niekde ponáhľame)a tak by som mohla pokračovať ďalej. Potom sa nazlostím, zvýšim hlas a až vtedy si ma začne synátor všimať, že čo sa deje. A že prečo naňho kričím. Inak s ním žiadne problémy nie sú(teda zatiaľ, aby som neuriekla), v podstate ani nechcem aby počúval presne na slovo, veď nie je na vojne (myslím tým tvrdú drezúru), ale aby ma aspoň vnímal že sa s ním rozprávam a niečo od neho chcem. Ale poriadok musí byť, no nie. Aby mi to potom neprerástlo cez hlavu. Nie je to stále takto, iba keď má nejakú povinnosť. A nechcem aby sa z toho stalo pravidlo. Je to len vekom, že je mysľou na míle vzdialený alebo ma fakt ignoruje. Neviem či to mám nechať tak, a naďalej sa snažiť upútať jeho pozornosť keď je "zaneprázdnený a nevníma ma" alebo s tým niečo robiť. Čo vy na to? Aké mate skúsenosti. Prípadne čo zaberá na vaše deťurence.
Teraz ma napadlo,že jediné na čo reaguje hneď , keď sa hráme že je pes a ja mu dávam príkazy a on to hneď splní. Ale veď sa nebudeme vkuse hrať na psa a pána, lebo on to berie tak vážne, že aj breše, chodí po štyroch a leží pod stolom, chce jesť z misky- bez pomoci rúk - riadny havko, len mu chýba chvostík a srsť. Ešte aj kukuč má taký ako malé nevinné šteniatko. dobre som si ho vycvičila. Vlastne, čo sa vôbec sťažujem, no nie.
Moji červíci sú tiež nejaký nahluchlí. To čo im poviem, urobia tak na 4-5 raz. Na porazenie. A sa čudujú, že po nich stále hučím a ešte sa urazia, že im nedám pokoj, že ich stále buzerujem 
. No jasné, ja hlúpa, však špinavé slipky a zbytok doskacká sám do špinavého, posteľ sa predsa uprace sama, omrvinky zo stola samé naskáču do smetia, úlohy sa samé napíšu, svetlo sa samé vypne, hračky sa samé upracú aj bundy vylezú samé na vešiak atď...... Alebo to všetko mama? To určite nie, mama nie je robot. Mama má predsa len dve ruky.
Sú vo veku 6 a 7r., to je nejaký zakliaty vek. A som fakt veľmi zvedavá, aký "príjemní" budú v puberte.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jaj mirkoslavka som sa nasmiala s tym haukom.Ale moj maly betar je tiez akysi v poslednom case prihluchli.Ale ked pridem na Slovensko ku mamine ona ho tiez donuti pocuvat len vtedy,ked sa hraju na psa.To je sranda?Vcera som akurat pisala,ze mna ked nechce pocuvat a ignoruje ma moj synator zakazujem mu vecernicek a rozpravky.Jednoducho vytiahnem zo zastrcky a konci.Poplace si,ale zabera to.Hned pocuva ked poviem,ze nebude telka.Tak to skus pa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to sranda, ale ako tak citam, mame tych istych manzelov a tie iste deti (?). Ale u mna zabera, prinutim synatora pozerat mi do oci, ked od neho nieco chcem, pripadne mi to musi aj zopakovat. Len to zabera "kopu" casu, lebo ja od neho stale nieco chcem 
(upratat izbu, urobit ulohy, upratat topanky...).
A ono nie vzdy sa to da aplikovat, ked je rozrobenych 5 robot naraz, neviem, co skor a ocakavam, ze to, co od neho chcem aj splni, ked to na neho zakricim cez pol baraku.
Ale mame vsetky naozaj rovnake problemy.
Pekny den:-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne siza, postavím sa rovno pred neho, napr. ked pozera rozprávky, najprv nakukuje cezomňa, no nedám sa a vtedy už spozornie, len aby videl, aby mu niečo neušlo. A keď už som zlá vypnem TV. A on je potom urazený, no vyplače sa, a potom príde za mnou a sa spýta či sa ešte hnevám. No môžem sa hnevať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Môj krpec najmladší, ke´d mu niečo kážem a vysvetľujem, prečo to má urobiť, sa ma opýta: "Fakt?" A nahodí taký divný hanblivo-čudno-zbojnícky úsmev a prikyvuje o sto šesť. /kto ho nepozná, normálne mu to zožerie/ A keď mu poviem, nech mi zopakuje, čo som mu práve povedala, 2 hodiny rozmýšľa odpoveď. A myslíte, že spraví čo som nakázala? Asi tak po 5 upozornení, keď už mi hlasivky nestačia a z varechou ho naháňam po byte. Alebo aj urobí, ale spôsobom, oblečenie čo najviac skrčiť do kôpky a šup s ním niekde za dvere, za posteľ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Siza to má vymakané! Presne tak - keď dieťaťu niečo hovoríme, a hlavne prikazujeme, máme sa mu pozerať do očí. Inak to skutočne ide "nahlucho"... deti po čase prestanú vnímať naše neustále príkazy a direktívy - bohužiaľ tak berú aj najnevinnejšiu žiadosť o čokoľvek ... majú svoj svet a mi im ho TÁÁÁK otravujeme... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja kamoška išla so synom na ušné, bol na audiometrii, lebo sa jej zdalo, že je decko hluché, keď dokola niečo opakuje a on nič. Decko hluché nie je... Tomu sa hovorí "selektívne vnímanie", u nás to je tiež tak. A vekom sa to vraj zhoršuje, no zbohom!