Joj, moja, tebe to stále tak krásne píše. Kedy dáš dajaký román?
To aby sme s deťmi začali trénovať ten idylický obrázok Vianoc. Dáme v nedeľu generálku. Dovtedy môžu trénovať blažený úsmev.
No nejake light upratovanie serepetičiek v kúpelni som už robila v lete, asi aj neskor, ale tuším stále tam stoja také, čo som už hoooodnú chvíľu na nich nesiahla.A to máločo na seba patlem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zas som sa toho roku zaťala, že sa nedám zaskočiť.
Zas som si povedala, že tieto Vianoce to bude iné – prekvapivo zas chcem, aby to vyzeralo ako v nemeckej reklame na kávu – pohoda, klídek, tabáček .... eee .... teda kávička. Usmiate ksichtíky, šťastné detičky, krásna mamička, láskavá babička, milujúci tatinko, vyšťastnený deduško. Kurník, na čom tí ľudia fičia? Bude to ich 6 násobnými platmi alebo ich zdravotné poisťovne predpisujú niečo, čo u nás nepoznáme?
Prvý závan, že idú Vianoce som pocítila v sobotu. Urgentne som potrebovala tvorivý materiál, aby som si niečo odskúšala. Dostať sa však do NC ... no HOROR! Cesta, čo trvá 4 minúty maximálne 10 sa vliekla krásnych 22 minút.
Holt – hou hou hou – budú Vianoce.
A potom to prišlo ako rana z neba. Otvorím FB a moji priatelia už pečú medovníky, perníky, maslové sušienky. Anciáša – hneď som zarobila mandľové cesto a povykrajovala aspoň kolieska a zlepila ich džemom. No ale to boli také jesenné – džem bol zázvorový!
Nakoniec to zaklincovala mailová schránka plná pošty hlásajúci Black Friday a Xmas darčeky, ktoré „must have“. Vybrala som si síce depilačný strojček, čo vyzerá ako pištoľ zo Star Wars, ale kedže môj Ježiško sa s koňom nezrazil, tak som si uvedomila, že vlastne ja tieto Vianoce ani nejak neviem, čo by som sama pre seba chcela – nieto ešte pre druhých.
A tak pre istotu, bude najlepšie s tým upratovaním začať z toho konca, že keďže nevieme čím nás Ježiško prekvapí, treba na to urobiť priestor.
Jedna múdra šikmooká ( nie som rasista, len si neviem spomenúť na národnosť) dáma povedala, že ak chceme, aby sme mali upratané, mali by sme vyhádzať veci, ktoré nepotrebujeme. A že FAKT nepotrebujeme k životu toho veľa. A škrečkovanie „ na horšie časy“ tiež nemá zmysel, lebo koniec koncov, aj tak si dokúpime aktuálne a trendy a neviem aké vychytávky a tie „staré dobré na horšie časy“ koniec koncov v tej skrini zostanú.
Som sa nejak rozpísala, čo?
Nič, skrátime to.
Tak som si povedala, že základom upratovania bude vyhadzovanie ... lebo kde nič nie je ani čert vraj neberie a hlavne z toho netreba prach utierať.
A začneme zhurta, mysliac na seba
. Takže kúpeľňa a farbičky, mastičky, tégličky.
Pekne si odlož to, čo používaš – rozumej a čítaj TO ČÍM SI SA ZA POSLEDNÝ TÝŽDEŇ NATRELA, NAMAĽOVALA, ODLÍČILA. Ostatné nahádž pekne krásne do smetí. Fakt neni treba tie modré tiene z roku x a ani ten lak už spredminulého roku nie je dobrý. Ten starý krém, čo máš v skrini síce môže poslúžiť na naboxovanie topánok, ale povedzme si, ktohovie, čo s tou kožou urobí kyselina hyaluronová .
Takže šup šup – pekne to všetko zabaliť a vyexpedovať smer kôš.
Ono, naučila som sa, že posilňujeme opakovaním a zvyšovaním záťaže (ach tá moja posilňovňa
). Takéto upratovanie je posilňovaním hlavne nervov – priznávam. Ale po prvej taške, to pôjde pekne od ruky.
Takže šup do kúpelne – žiadne light verzie – poriadne do toho a v sériách opakovať pri každej poličke.
PS – ale zas nejaký šampón a krém tam radšej nechaj
.
Krásny predadventný čas prajem.