Kategória manžel na odstrel, no ja mám momentálne dojem, že manželstvo na odstrel
V poslednej dobe akosi ideme neustále hlavami proti sebe... Mám dojem, že je lepšie keď je ticho, ako keď rozprávame
Vrátil sa jeho najlepší kamarát- slobodný a bez záväzkov. A už druhý raz v živote počúvam, ako sa o seba nestarám
Chápte, že sa nenamaľujem keď ma vezie k rodičom zatiaľ čo on ide do posilovne To, že tam idem v domácom tričku. ...ale vôbec, aj sama na sebe vidím, že nemám síl bojovať. On neustále rieši a mne sa proste nedá a nechce.
Ako je to? Naozaj po 7 ročnom vzťahu prichádza vážna kríza? Myslím, že prvý raz som zapochybovala, že toto zvládneme. Som z toho smutná, ale stále nie nahnevaná alebo ... čo ja viem, rozhodnutá? Je dobre, všeobecne normálne, ale keď zostaneme sami, začnú výčitky.
Už sme dačo obdobné zažili, chcelo to hodinu plakania, sĺz, kriku, ... a ak chceme naše manželstvo udržať, bude to nevyhnutné asi aj tentoraz
Smutná som, naozaj. Neznášam keď milovaný človek pri každom prejdení okolo čosi zašomre. Neznášam, keď si v duchu na neho opakujem najrôznejšie nadávky. Neznášam keď nám na sebe vadí aj to, že dýchame. Neznášam, že sa na ničom nevieme dohodnúť. Neznášam ,že som taká hrozne urevaná a presne viem, kam bude "vraj nevinný" rozhovor smerovať, preto sa do neho radšej nepúšťam, mlčím a síce v mysli mi ide presný dialóg, neviem ho zo seba dostať
A teraz upresnenie- nehľadám radu, IBA povzbudenie. Viem presne, že musí prísť prevrat a aj to, že ako naň, len naň ešte nie je síl- alebo možno je zatiaľ moc strachu z toho, ako dopadne
Toľko môj vyšťavený a práve pre mňa veľmi smutný blog (síce viem, že moje kamarátky takýmito stavmi prechádzajú možno každý mesiac, ja som však na ne nezvyknutá a úplne ma odzbrojujú
Je to ako strácať lásku, najlepšieho kamaráta, oporu, a všetky istoty naraz
Akira, také právo si nemusíš vyhradzovať - také jednoducho máš
. Inak by taká voľba pre užívateľov ani nebola nastavená 
.
Akirka to prejde a znovu vyjde
.Aj mi to mávame-ja tomu hovorím "ponorková choroba",vtedy nám jednému na druhom vadí aj nadýchnutie.Možno to chce taký hlasnejší dialoog,kde si každý poviete to svoje a obidvom bude ľahšie na duši
.
nie každý den je nedela.... aj mna velmi trápi ked na svoju milého v duchu tak škaredo nadávam... myslím si, že v takmer každom manželstve občas zahrmí, ale po daždi svieti
my nie sme spolu ani sedem rokov, tak polovicu z toho,a tiež sme minulý mesiac ledva vyžili..takže poznám to... žiaden ludský rozhovor,bud krik alebo ticho, žiadne ako sa máš, iba hmmmmmmmmmm.... ale neboj, všetko raz prejde
posielam veeeeeela
No Akira v tomto by som Ti asi nebola dobrým radcom tak posielam len
...a snáď nenechať vstúpiť do vášho vzťahu ticho a mlčanie...radšej sa zdravo pohádať,ako nezdravo mlčať...
Miška vydržať, u nás pomáha ticho, lebo debaty vedli k hádkam a tie k zraňovaniu a mrzelo to potom obe strany.
Viem ako to bolí keď nevieš druhej strane vysvetliť čo cítiš...
nam skôr pomáha hadka..... ticho nikdy nevydržíme byť... ked dusíme v sebe svoju zlosť a pocitiy.... radšej dávamezo seba všetko zlo rýýýýýýýýýýchlo von
Po tom tichu väčšinou prišiel už kľudný rozhovor bez tých zbytočných emócií.
, na začiatku nášho manželstva to boli neskutočné slovné súboje po ktorých nám trvalo to udobrenie ešte dlhšie, lebo sme sa pozraňovali ešte viac.
Chce to roky praxe
I keď aj u nás to niekedy manžel poruší, lebo sa potrebuje vyventilovať. Keď sa mu vtedy snažím vysvetliť to svoje je mi to nič platné tak radšej som ticho a počkám na vhodnejšiu chvíľu.
Keď to poruším ja mm sa otočí a ide robiť von, aby som sa ukludnila.
Hm, aj nám sa to stáva, s číslom 7 to nesúvisí, u nás skôr s mojou povahou a sínusovkou, kedy sa u mňa opakujú fazy nespokojnosti so všetkým, nuž a kto si to odnesie najviac, no predsa mne najbližšia osoba, manžel. Často krát ma napadá dokedy to vydrží bez ústupu, verím, ale že ma už dosť dobré pozná, aj som sa mu to vo fáze "hore" snažila vysvetliť, aby to so mnou prekonal. Ale ľahké to nie je keď mi všetko vadí...
No taký slobodný kamarát je dobrá zámienka zrazu vidieť o čo "prišiel, prichádza", čo tak vyzdvihnúť čo získal? Toť len taká úvaha. Držte sa nech to prehrmí a obloha sa vyjasní.
držím palčeky, bude to dobré, nemboj
vydrž
Akirka, dušička, ponorka jak vyšitá! Takéto stavy som nemala v obľube ani ja. Príšerne som trpela. Bolel ma žalúdok. Keď som kráčala z busa domov a vynoril sa predo mnou dom, začalo ma napínať na vracanie. My máme oficiáliš 7 rokov manželstva teraz v septembri. Ale akosi sa nám polepšilo či čo - klop - klop - klop. Tichúčko sa z toho už nejaký ten čas teším. Len mám zatiaľ v živej pamäti, ako strašne ťažko som to zvládala.
Vieš sama, že to prejde. A zvláštne je, že vám život hodí pod nohy na vyriešenie tohto problému takú situáciu, akú si nevymyslíš ani vo sne. Cielene sa prikladať k dialógu mi akosi nikdy nešlo - prosto sa "čosi" stalo - a bolo fajn. Želám ti, aby to prišlo čo najskôr. Pred nami je leto - nech ste obaja v pohoďke.
Ani nevieš, ako "známo sa mi stiahol žalúdok" pri opisoch vášho momentálneho rozpoloženia...
Akirka, posielam ti strašne veľa
. Všetci si musia z času na čas prejsť takýmto niečím, ale nie je to nič, čo by sa nevyriešilo a onedlho zasa vyjde 
. Treba myslieť na to, ako veľmi ho ľúbiš a ako vám je spolu dobre (zvyčajne). Musíš vyhodiť z hlavy všetky hádky a problémy a myslieť len pozitívne, na všetko krásne. Toto mi pomáhalo už nespočetne veľakrát počas našich 13 spoločných rokov. Použijem známe: Ľúbim ťa ako koňa, len kopnúť a kopnúť! Držím palčeky.
renca.renca, vybuchla som v smiech! No toto svojmu musím povedať pri najbližšej možnej príležitosti!
Akira, poznám Ťa len z naničmamy a fotiek... ale pre mňa si jedna kráááásna žena. Poviem Ti, že veľa žien by dalo neviem čo, aby mohli pôsobiť tak étericky a vyrovnane, ako Ty.
Možno skús napísať list mužovi, možno Ťa pochopí skôr, keď bude mať dostatok času na prečítanie celej správy naraz, čo sa mu snažíš povedať. Dokonca poznám manželský pár, čo si takto krízy rieši bežne 
Možno manžel len vníma Tvoj vnútorný stav, že nie si v pohode, a možno preto nepôsobíš na neho tak étericky a krásne... myslím, že to nie je o domácom tričku a make-upe
Je mi veľmi ľúto, čo práve prežívate, ale z Tvojich slov ide taká veľká emócia, túžba a láska k manželovi, že sa mi nechce veriť, že by ste to teraz nezvládli.
Chcela som Ti poradiť, aby si to všetko, čo cítiš, dala na papier, ale veď tým, že Ti odpisujem, si to už urobila
Písala si, že nechceš radu, tak som už ticho, len Ti poviem, že Ťa chápem a veľmi držím palce, aby ste to zvládli čo najrýchlejšie...
Ja som to tiež s listami skúšala, tak sme si pisali a pisali, ale nakoniec aj tak som mala pocit, že nepochopil... Snáď to u vás zaberie.
Aj ja som si spomenula na nasu nedavnu ponorku. Tiez budeme mat coskoro 7- rocne vyrocie. Ale ako to prislo, tak aj odislo. Teraz este sem-tam pride mala ponorcicka, ale to uz akosi vieme riesit. Tiez som na taketo nieco nebola zvyknuta, tak ma to o to viac bolelo. Ja som typ cloveka, ktory si chce problemi vydiskutovat, priatel zasa mlci, co ma vtedy este viac umaralo. Akira, zelam skore vyriesenie tej Vasej ponorky
.
No snad to u nas bude to prve, kedze sme sa este nevzali a planujeme tento rok svadbu
. No uvidime.
Za vyše 21 rokov manželstva som sa (okrem iného) naučila, že partnerské krízy sú zákonité. A vždy, keď sa ich podarí prekonať, vzťah sa posilní. Chce to len rozvahu, zhlboka predýchavať a selektívna hluchota je tiež veľmi dobrá vec.
.
Takže držím palce
Akira, a ty si myslíš, že dlhoročný vzťah sa len tak vyskytne? Kde nič - tu nič? Že to je proste niekde dané - tento vzťah bude fungovať a tento nebude?
To by bolo veľmi jednoduché...
Viackrát som tu spomenula, že naša ostatná kríza bola takého rozsahu, že sme s manželom už vážne hovorili o rozvode. Ale nakoniec sa nám to podarilo zvládnuť. O dva roky neskôr sa narodila dcérka a momentálne je všetko v poriadku.
.
Čo však neznamená, že máme už nafurt "vystaráno"
No - a ja sa tak podvedome na jednu dalsiu prave chystam - lebo sa blizi cas "opustania hniezda" - tie moje (dobre odrastene) vtacence mi co chvilu odletia a to je taky typicky spustac krizovych stavov.
Nie, ze by som o tom nejak premyslala (a nebodaj si to takto sama privolala), len veru pozeram, ze sme coraz castejsie "ponechani sami na seba" a to je po vsetkych tych rokoch naplnenych "starostou" o deti dost velka zmena.
Tak som v strehu!
Nikto takychto situacii nie je usetreny, treba si len uvedomit, ze kriza nekriza, zivot ide dalej - ked to nejde dolava ci rovno, treba ist doprava a niekedy nezaskodi dokonca sa o nejaky ten krok vratit
...,, po burkach maju duby hlbsie korene,,...
Aki, moc Ťa nepoznám, resp.Ťa nepoznám vôbec-ani osobne, ani som tu nie tak dlho, aby som Ta mohla povzbudiť, ale musím napísať, že týmto Tvojím blogom si ma "šokla"...teraz to nemyslím v zlom-preto aj tie úvodzovky...no Tvoje písmenká v iných blogoch vo mne vzbudzujú pocit, že si síce mladá, ale veľmi rázna žena a žena, ktorá vie, čo chce a vie, čo má preto spraviť
...preto Ťa nebudem ľutovať(tiež nie v zlom
), ani Ti dávať rady, lebo viem, že Ty určite nájdeš spôsob, ako z toho von...veľa iných by Ti mohli Tvoj entuziazmus(a je jedno čoho sa týka) závidieť-píšeš veľmi múdro a nezaujato...ale držím Ti pršteky, aby si to, čo máš preto spraviť našla čím skôr-aby si sa nemusela dlho "šťaviť"
Aki, pripravená si už teraz
Mne tie dialogy prehravane v mysli velmi pomahaju - idem domov a popri soferovani si v hlave prehravam, co poviem ja, co povie on - je to super, lebo JA "vyberam" jeho odpovede (samozrejme, na zaklade toho, co si myslim, ze o nom viem ako bude reagovat), mozem si pripravovat rozne verzie - for je v tom, ze aj keby som si ich pripravila milion, tak v skutocnosti to prebehne podla milion prvej.
Ale pomaha to - do "boja" idem pripravena (aj ked napariek tomu to casto skonci pri slzach - na mojej strane, samozrejme) ale aspon mam dobry pocit z toho, ze som "nezanedbala pripravu"
Zatnut zuby a ideme dalej.
A este nieco - stavim sa, ze si sa ho to uz spytala, ale opakuj to stale: poloz mu otazku, ci si ta bral pre to kto si - alebo pre to aka si
A otázka? Bude to znieť zle, ale aj preto, aká som
Nie - nieco podobne poznam, ale vice versa. Je vela veci, ktore mi na tom mojom nie tak celkom vyhovuju (a nielen mne, casto aj inym a casto mu to aj ti ini hovoria) - a jeho odpoved: tebe (vam) sa nieco nepaci - to je vas problem, ja som fajn tak ako som a ked vy nieco chcete inac, tak si to inac zariadte.
To sme cele my zeny.
(nie vzdy a nie, vsetky, ja viem, ja mam ozaj daleko od zovseobecnovania)
Priklad - jeden z tych "drastickejsich" - sme na chate, cela partia, sme dohodnuti, ze sa ide na vylet a ideme jednym (jeho) autom, vsetky detuchy aj dospeli su vychystani a stoja pri aute a on teprva potom vstane z postele, ide do kupelne,.... - ked mu kamarat vytkol, ze to od neho nie je pekne, ze nas tam nechava vsetkych stat, tak povedal, ze vsak ked sa mu nepaci, tak cakat nemusi, ze co on s tym ma .....
Na druhej strane, viem ze povedat poloviciakovi, ze ak sa mu nezdam dost reprezentativna, tak si ma taku "fajnovu" najst je asi dost rizikove - co keby to predsa len urobil - vsak?
Vdrž, Prťka, vydrž!
Mišel, ked vydrzis toto obdobie, vydrzis aj dalsich sedem rokov.
Ja som v sedmickach zdrhla dvakrat, ale tebe drzim palce aby si zabojovala. Si tiger, nedaj sa. Ako pise Geo, selektivna hluchota je naramna vec.
maznelske krizy nezavisia od spolocnych rokov, ale od toho, ako vam to spoluzitie ide. podla toho sa opakuju a vracaju.
mne sa zda, ze vy obaja ste dospeli do bodu, kedy sa vam ziada zmeny. neviete coho presne, ale nieco by to malo byt.
preto som si ista, ze sice to o make-upe a vytahanom tricku nie je, ale aj to by mohlo trosku pomoct.
nepoznam ta, zial, a ani nejak obzvlast tvoje blogy nesledujem, takze mam o tvojej povahe iba matnu predstavu, ako o mladej zienke, dost zivej (zivelnej), radostnej a veselej, ale aj tu energickost prejavujucej aj v negativnej podobe - teda vybusnej a umienenej, aj vztahovacnej (a sem-tam akoby si este potrebovala podporu - ano, dievca, robis to dobre. neista si obcas.) sice nemas problem zmenit nazor, ked vidis, ze druha strana ma pravdu, ale niekedy ta zmena ide v "porodnych bolestiach". nebudes baran?
rozhodne si vsak urobte nejaku zmenu. ty, kedze si za seba, mozes urobit zmenu len v sebe. tak sa zamysli, co by si chcela. nie o veciach, co suvisia s muzom, ale len s tebou. mozes to ponat v dvoch smeroch - veci, v ktorych vyjdes v ustrety sebe (uspokoja ta, ale nemusia byt uplne prinosom pre manzelstvo) a veci, co uspokoja tvojho manzela (mozu byt prinosom, ale musis v sebe najst tu vyrovnanost, aby si sa necitila, ze sa obetujes a este k tomu proti svojej voli. potom ich radsej nerob.)
viem, ze ta nepovzbudzujem, ale ti rovno radim. takze mrzi ma to. inak to neviem.
a este - do rozhovoru nechod v ziadnom pripade. zatial. najprv musis nad vsetkym ziskat nadhlad a pocit, ze sa nebojis trosku zariskovat. inak budes prudka a nechas sa strhnut k hadke (hoci s presvedcenim, ze bojujes za spravnu vec). to vam nepomoze. hadky a nasledne uzmierenia su pekna vec, ale pokial sa v tej hadke nic nevyriesi, len sa uzmierite, v buducnosti, pri dalsej hadke, to zanecha len pocit, ze sa vam to kopi, ze sa to opakuje a nikam nevedie. pocti zbytocnosti a marnosti snahy. to je skoro rovno hrob nejakeho riesenia problemov a odrazovy mostik k utekom.
Ale na druhý smer- naozaj potrebujem podporu, neviem, či je to v mojej neistej povahe, alebo práve v tej snahe robiť všetko čo najlepšie
Tento problém... je to o množstve nevypovedaných slovách, túžbach či čom. A to musíme vyriešiť jedine spolu- v sebe samej jeho problémy nespracujem a zas naopak- bez neho nespracujem ani tie svoje
, keďže sa týkajú nás a nášho vnímania sa navzájom
Akira,keby bolo stále iba dobre tak by si si to tak nevážila
.Raz je dobre a raz horšie - zákon prírody 
.Všetko prehrmí a zachvílku budeš "nadávať" čo za somariny si to tu popísala 
,uvidíš...Takže moja rada znie,kým prejde dusno povenuj sa sama sebe - kávička,kaderníčka a tak a slniečko tu bude o chvílu 
...
Misel, necitala som, co ti radia ostatne baby, nemam tolko casu. Ja len jednu vetu - Kriza je produktivny stav a je nutna pre transformaciu do niecoho noveho. Pouvazuj aj tymto smerom. Prajem pevne nervy.
vyssie si pisala, ze "Po toľkých rokoch som myslela, že už vie tie najpodstatnejšie údaje- napríklad že keď na mňa začne kričať, nedostane zo mňa už ani slovo, cez záplavu sĺz."
on si to nevsimol, ale ty si si vsimla, ze jeho to netrklo. vies s tym teda nieco ty urobit? skusit sa prestavit z tej citlivej, co ju krik rozplace, na tu racionalnejsiu, co zadrzi slzy a bude dalej pokojne vysvetlovat? dalo by sa to? skusis? alebo by si to povazovala za prilisnu zmenu svojej ososbnosti, prisposobovanie sa, robenie veci proti svojej voli? lebo niekto to proste nie je schopny zmenit, je raz taky, to viem. takze, slo by to?
a este si pisala, ze on je druh chlapa, co potrebuje "princeznu". myslim, ze to chapes a ako tak som videla tvoje fotky, nemas problem vyzerat za reprezentativnu, ked chces. aj ked sa zrejme citis lepsie v teplakoch. ak mu uz chces napisat list, skus sa s nim v nom dohodnut na kompromise. ze raz budes za princeznu a zase inokedy za pohodacku v bavlnenych gatkach. skus navrhnut, ze v dni, ked na princeznu nebude prilezitost (navsteva, urady a pod), budete si hadzat rano korunou. aspon bude trochu napatia na jeho strane, ako to dopadne. co dnes bude doma mat.
tento napda sa mi vcelku pozdava, to by mohlo byt dokonca zabavne
aby som to dala na pravú mieru- líčim sa, obliekam sa, páčim sa
Ale proste nie vždy. Nie vtedy, keď on ide s kamarátom do posilovne, mňa odvezie k našim a keď príde iba ma spred domu prezvoní a ja naskočím do auta a ideme domov. Inak sú u mňa 3 stupne- prvý tento, kedy som "klasik", druhý, napríklad na cestu do obchodu alebo keď ešte nevieme či budeme sedieť na dvore alebo vybehneme aj na zmrzlinu som "aby ste sa nezľakli
" a na výlet (chápať aj výjazd do nákupného centra
som "reprezentatívna kočka"
Aj by som na seba mohla hodiť "masku" hneď čo vstanem, lenže... necítim sa tak dobre a kvôli dňu ktorý vlastne presedím doma je to aj dosť nepraktické
a krik ma vtláča do úzkych
Inak rozumný rozhovor riešim rozumne, k "prešľapom" sa nevraciam a netrestám- ak príde, odpustím a ideme ďalej, prípadne sa (samozrejme) viem ospravedlniť. Lenže krik, výčitky a obviňovanie znášam všeobecne veľmi zle
Takže hoci veľmi chcem, toto neovplyvním- síce občas plakať nemusím, lenže vtedy sa jedná u mňa už o hnev a viem byť veľmi zlá, (možno ťažko uveriť) ľadovo chladná, čo na svojej povahe neznášam ešte viac ako tie slzy
Zmeniť... neviem, toto u seba asi neovplyvním. Som dosť urevaný človek
Akira, ako tak citam, sme si v niektorych veciach dost podobne, preto skus ten list ako Ti radia baby alebo e-mail. Ja to tiez tak robim, vyplacem sa pri nom a na konci si uvedomim ako priatela velmi lubim a bud ho poslem alebo nie. Aj ked ma nieco trapi a priatel uz spi, tak mu to napisem, rano si to pozriem, ze je to blbost, ale v tej chvili to dostanem so seba von a ulavi sa mi.
k tomu placu. neviem, ci si niekde uz pracovala alebo este nie. ale stanu sa situacie, ked na teba navrieska trebars tvoj sef/ka. nemali by, je to spolocensky nepripustne, ale stat sa to moze. co potom? otoci ti pusu naopak, zacne sa ti triast brada a spustis pred nim narek malej vylakanej skolacky? alebo sa v tebe zapne bojovnost a zacnes sa hadat? alebo budes jednat pokojne a bud sa budes obhajovat alebo prijmes svoju chybu, ak si ju naozaj urobila? skus si taku situaciu predstavit.
a ak dojdes k zaveru, ze takuto situaciu by si dokazala zvladnut (dokonca aj keby chyba bola naozaj na tvojej strane), skus tu schopnost preniest v duchu na vase rozhovory, ktore mozu skoncit krikom.
nezacni porovnavat - ale ten sef, to je cudzi clovek a moj muz, to je blizky clovek, to je nieco celkom uplne ine. nie je. obaja su len ludia. ked dokazeme potlacat strach z autorit tym, ze si ich budeme predstavovat v bodkovanych spodaroch a tym sa ucit, ze aj to su len ludia a niet sa coho bat, tak preco rovnako nevnimat aj svojho partnera ako cloveka, ktory nam nemoze ublizit, ak to nechceme? nehovorim, ze to nie je tazsie, kedze mame k nemu iste (aj intimnejsie) citove vazby. ale da sa to. milovat, aj sa nenechat zranovat.
najma sa nepresviedcat o tom, ze toto je moja povaha a s tym nic neurobim. ze jedine riesenie je, ze bud ma taku prijme alebo... hlavne ak si to "alebo" nechces ani predstavovat.
z toho, co tu zeny o sebe prezradili viem, ze geo sa oducila byt cholerik. lydush sa naucila neutekat pred problemami. a o sebe mozem povedat, ze som sa svojpomocne dokazala oducit bezdovodnej ziarlivosti (a to to mnou uz inak kmasalo). a urcite by ti tu vedelo dat prikladov viac zien o sebe.
tak to skus. myslim, ze vam to bude obom len ku prospechu.
magic má pravdu - dá sa to, môžem povedať z vlastnej skúsenosti. Som vydatá 19 rokov a počas prvých rokov som krízy riešila presne ako Ty - manžel začal kričať, ja som spustila záplavu sĺz...neviedlo to k ničomu. Potom bolo obdobie, že začal kričať - ja som začala tiež. Vykričali sme si veci, ktoré sa nakoniec danej témy ani netýkali, zranili sme sa viac, ako bolo nutné - väčšinou to tiež neviedlo k ničomu. V poslednom období sa mi najviac osvedčilo riešenie typu: manžel začne kričať, ja kľudne poviem, "toto nie som povinná počúvať, prídem, keď sa ukľudníš, potom mi to pokojne povieš" odídem do inej miestnosti a robím si svoje. Takže - má to 3 výhody: seba som odučila plakať, manžela kričať /zistil, že keď začne, tak zmiznem, takže sa mu to neoplatí
/ a spoločne sa učíme riešiť veci s chladnou hlavou, to ide nejlepšie, emócie, či už také alebo onaké nikdy ničomu nepomôžu. Tým pravda nechcem povedať, že ešte nemáme rezervy 
Som vydatá takmer 15 rokov a priebeh to malo úplne rovnaký. Neriešim jeho vrieskanie - manžel baran, ja ryba, lebo by som vyplakala už asi more. Máme s MM približne rovnaký temperament, vresk opätovať vreskom nemalo zmysel. Keď sa drahý ukľudní, potom je s ním už aj konštruktívna reč.
Aj ja som prestala pri hadke plakat, neviem ci som sa to odnaucila alebo to skratka prislo casom. Ale priznam sa, ze obcas si poplacem do vankusa, pri filme a podobne. Mne to pomaha vyventilovat to napatie co v sebe obcas mam.
Aki, čo nás nezabije, to nás posilní.A ani jedno manželstvo nie je bez kompromisov. ver tomu, že aj vaši, či naši, či iní rodičia tým prechádzali.ja som tiež panna, preto viem o čom píšeš.lenže nie vždy je všetko dokonalé a ako píše Amálka, kríza je produktívny stav, keď už na nič, aspoň na to, aby si si uvedomila, či máš za čo bojovať.Vydrž dievča, tá "pokrízovka" potom stojí za to.a mimochodom, skús ten list, v ňom asi najskôr opíšeš veci v kľude tak, ako ich cítiš.
Akira,
,
radu nechces, chces povzbudenie, odo mna ho mas.
Dievcata tu dali kopu dobrych myslienok a pre mna jednym z hlavnych motivov je to, ze podobne veci sa deju aj v inych vztahoch, ze sme mysliace a citiace bytosti, nie naprogramovane stroje. Takze, je to sucast prirodzeneho vyvoja vztahu a ako pise Amalka, moze viest k novym, verim ze silnejsim putam medzi vami.
Ustojite to,
Eva
Ani ja nebudem filozofovat....aj ja som uz raz zdupkala -ani nie po prvej,ale az druhej sedmicke....ale rovnako,ako predtym,aj teraz mame doma obdobne "Sicilie"
...takze ziadna druha vyhra sa nekonala....
....
.
Navyse -nie som rozhodne typ, co pri hadke klopi usi a potom urazeno place- alebo len tak, aby nikto nevidel
Takze napodobne. Ale obcas je naozaj fajn vypustit paru a vykricat, co slina na jazyk donesie aj za cenu niekolko-denneho zdutia
ivet
Akira,vitaj v klube!
Ako ti dievčatá píšu,je to prirodzené a úplne normálne v každom vzťahu.Dôležité je,že vy dvaja spolu byť chcete.Neboj,vy to všetko vyriešite a vieš ako sa to hovorí:Čo ťa nezabije,to ťa posilní!
Ako sa to spieva ? Jednou si dole, jedou nahore.... Aaaako na tobogane
. U nas taky tak. Kludne dni sa striedaju s tymi menej kludnymi. No tam, kde je vola je aj cesta 
/to si opakujem ked je mne osobne blbô/. Takze trenujem pomalicky na tu 7 rocnu krizu 
Inaaaac, co tak behnut do nejakeho eterickeho obchodu a kupit nejake co ja viem vonne oleje, alebo vonne tycinky ?
Alebo navarit polievku z lasky
Kazdopade vsetko dobre
Vieš čo som čítala miesto eterického?
Až mi bríle podskočili, že KAAAAAM?
.
A možno aj to by trochu prehodilo myšlienky
sme dve, lenka, ja som si precitala asi to iste co ty
Ty, ty, ty
... Sa tu rehnim teda 
Nooo veru, mozno by aj take pomohlo
ja som len 2 písmenka prešmykla a jedno zamenila
Podla mna je tomu na vine Polarka. Chcela aby sme si precitali to, co sme si precitali, bez ohladu na to, co napisala. Ha.
Myslíš? Žeby mi oči zmanipulovala? Tse tse tse - na ňu potom pozor treba dať.
.
Ja by som toto nazvala môj klasický "stredňajší syndrom". Fakt je zaujímavé, že v stredu ma napadajú nemravnôstky - ako aj v iné dni, ale streda je nejak VIAC šáhnutá
Och, nie som sama, fuh. Strednajsi syndrom je sakra zapeklita vec
to ste na tom este dobre, ked vo vas rastie zdravy sexualny apetit blizkeho stredneho veku. ale ja som citala elektricky obchod. tak to ja som so svojou sexualitou v .../.../... *.
(*nehodiace sa preskrtnite)
Tu? ( Y )
je to akoze prdel, som to chcela ze symbolicky, hehe
no... ehm... teda pravdu povediac... ako sa to u nas povie... tam by to bolo este dobre.
Miška,s manželom sme spolu 12 rokov ale presne 7 rokov sme manželia. Čo myslíš moja? Ako vyzerá tento náš rok?
Niekedy som štastná, keď ho pár dní nevidím. Keď je doma iba po sebe štekáme. Mám pocit, že nevládzem. Na toto proste nemám nervy
Zlatko, želám, aby sa všetko v dobré obrátilo a aby vám zasa vyšlo
Veľmi vám to spolu pasuje
mooja..popiisanee tu je uz toho dost..radit nebudem..ale pomojkaam,lebo ta chaapem,poznaam doverne podobnee situejsn...
drz sa..bude dobre..
Ahoj Akira,
my este nie sme spolu 7 rokov, ale ja bezne pocuvam, "draha, kedy budes nosit take suknicky a kedy budes nosit take opatky a...?". Chlapovi nevysvetlis, ze pri dietati, okolo ktoreho treba behat, su lodicky a suknicky neprakticke a uz vobec sa mi ich nechce nosit v osmom mesiaci tehotenstva. Tak mu jednoducho poviem, ze ked porodim..... a potom to bude to iste, lebo budem tak unavena, ze sa mi nebude chciet ani umyvat. Ale neboj, prejde to. Ked mam pocit, ze velmi casto omiela tie vety, tak si na sebe dam isty cas velmi zalezat a potom sa to opat vrati do starych kolaji.
Drzim palce, aby Vam to co najskor preslo.
eniXelka, možno by pomohla odpoveď typu "Drahý, budem nosiť také sukničky, keď Ty budeš taký namakaný, ako Tvoj kolega, alebo keď budeš mať také fáro, ako sused odnaproti..." doplň si podľa možnosti. Myslím, že ho to prejde
Presne taketo cosi som pouzivala aj ja v minulom vztahu...lebo to bolo cele o tom, ze schudni a aha aka je šiferka krasna, blondata...ja ze ok, aj segal je vysoky a vlasaty a namakany...tak ked sa posnazis a aspon sa mu priblizis, budem aj ja "podobna" siferke
No zatial s tymito haluzkami namiesto ruk- neviem, neviem.
A boli sme dovypravany. Moj manzel je teraz uplny poklad, ked ja mam brucho, nechal si aj on narast a sme dvaja pupkaci a je nam fajn
super
Draha Akira,
Clovek ma vzdy slobodnu volu vybrat si, ktore veci v svojom zivote chce a ktore nie..Postupne zistis, ze za najdolezitejsie hodnoty treba platit najvacsiu cenu..Treba bojovat, celit bolesti, neistote, problemom...Kto nie je ochotny prijat vyzvu a popasovat sa s neznamym /nepohodlnym /nevytanym neprekona sam seba a svoje hranice a nerastie, co znamena, ze nezije naplno...
Miši, ty si reprezentatívna až-až aj bez make-upu; takže problém bude určite niekde inde
A ako si minule vravela, si tri a pol roka doma, aj to sa určite podpisuje na tvojom rozpoložení 
Ja som len pár mesiacov a tiež bývame jak na tobogáne. Lebo toto, tamto, hento... A dosť si ma nevááááži... a tááák cvak cvak 
Podľa mňa dnes už je oveľa lepšie - mám pravdu?
Ale ako som hore podotkla- toto je chvíľkové riešenie, akísi medzistupeň
Ale uznávam- keď včera prišiel, že "ešte si urazená", hoci ma tá otázka mierne "zaskočila", pristihla som sa, že pri chôdzi poskakujem
(a inak vieš čo je jednou z tých vecí, ktoré mám na jazyku a nepovedala som? Len ten rozhovor v aute, to jeho "ja vás radšej nepočúvam" po tom mojom rozplývaní sa
Ááááále drahááá, to predsa strúhal drsňáka v aute; to nemôžeš brať do úvahy
Asi bol aj v rozpakoch a taaak; veď nie každý vie otvorene rozprávať o takých intimnostiach (hahaha - tu si môžu naničmamky predstaviť hocičo, čo sa dialo v aute 
a pritom ono celkom, že nevinné, ale jednoducho "jemné" témy 
).
Kazda plavba ma svoje kludne slnecne dni, ked vidis krasne horizonty, lahko udrziavas smer a celou bytostou vychutnavas tu lahkost plynutia. A pridu dni, ked sa lod kolise a kormidlo treba uchopit silnejsie, udrziavat aku-taku rovnovahu, chytit sa cohosi pevneho a jednoducho burkou preplavat. Ziadny necas netrva vecne a byva vychodiskom do niecoho krajsieho, co by sme si nevychutnali nebyt tych churnych dni. Dolezite je, ze lod plava. Na posadke je, aby sa len kazdy drzal svojho vesla a povinnosti, a postupne sa opat vsetci zladili a dostali do rytmu. Dobra lod vydrzi burku a docka sa
.
Akirka - pre teba: http://www.youtube.com/watch?v=27paLRGBDDY
krásne
Akira, pošli svojho mangelíka k očnému, keď nevidí aká si kočka. Si inteligentná mladá baba, vynikajúca mamička a to je podstatné. Rob si veci po svojom, maľuj sa, obliekaj sa ako Ty chceš,ako to cítiš Ty.Ani jemu by sa nepáčilo, keby si ho stále dirigovala a kritizovala. Drž sa.
Akirka.. poznam silu "slobodneho" kamarata a vyslovene boje o priestor.. a reci o tom ake kocky kde si nabalil, ako si uziva kade tade atd atd.. a ten pocit, ze ty rano ledva vstavas do prace, snazis sa, aby domacnost fungovala a aj tak to tvoj milovany clovek zrazu nevidi.. ako kon s klapkami na ociach.. az kym mne raz polovicka nevykricala, ze by som mu mala verit, ze ma vlastnu hlavu a ze aj ked ho pribehy kamarata bavia a rozosmeju, nemenil by.. trvalo to dlhe mesiace, kym toto zo seba dostal a kym ja som sa ako tak skludnila.. este teraz, ked pocujem meno alebo mu vola, behaju mi zimomriavky po tele.. a chces povzbudit? Po tolkych dohadoch ohladom slobodneho kamarata, kamarat sa s mojim drahym opil a plakal mu tam, ze mu jeho "stabilny a tolkorocny vztah zavidi", lebo ked pride domov, tak ho tam niekto caka, lebo mu niekto navari, lebo ho niekto vypocuje, lebo lebo lebo aj za cenu tych scen ohladom "slobodnych" kamaratov.. takze akirka, odvahu, zatni zuby a ver, ze sa to vsetko nejako utrasie.. aj ten tvoj ma svoju hlavu a caro prvych okamihov slobodneho kamarata tiez zmizne...