Kategória manžel na odstrel, no ja mám momentálne dojem, že manželstvo na odstrel
V poslednej dobe akosi ideme neustále hlavami proti sebe... Mám dojem, že je lepšie keď je ticho, ako keď rozprávame
Vrátil sa jeho najlepší kamarát- slobodný a bez záväzkov. A už druhý raz v živote počúvam, ako sa o seba nestarám
Chápte, že sa nenamaľujem keď ma vezie k rodičom zatiaľ čo on ide do posilovne To, že tam idem v domácom tričku. ...ale vôbec, aj sama na sebe vidím, že nemám síl bojovať. On neustále rieši a mne sa proste nedá a nechce.
Ako je to? Naozaj po 7 ročnom vzťahu prichádza vážna kríza? Myslím, že prvý raz som zapochybovala, že toto zvládneme. Som z toho smutná, ale stále nie nahnevaná alebo ... čo ja viem, rozhodnutá? Je dobre, všeobecne normálne, ale keď zostaneme sami, začnú výčitky.
Už sme dačo obdobné zažili, chcelo to hodinu plakania, sĺz, kriku, ... a ak chceme naše manželstvo udržať, bude to nevyhnutné asi aj tentoraz
Smutná som, naozaj. Neznášam keď milovaný človek pri každom prejdení okolo čosi zašomre. Neznášam, keď si v duchu na neho opakujem najrôznejšie nadávky. Neznášam keď nám na sebe vadí aj to, že dýchame. Neznášam, že sa na ničom nevieme dohodnúť. Neznášam ,že som taká hrozne urevaná a presne viem, kam bude "vraj nevinný" rozhovor smerovať, preto sa do neho radšej nepúšťam, mlčím a síce v mysli mi ide presný dialóg, neviem ho zo seba dostať
A teraz upresnenie- nehľadám radu, IBA povzbudenie. Viem presne, že musí prísť prevrat a aj to, že ako naň, len naň ešte nie je síl- alebo možno je zatiaľ moc strachu z toho, ako dopadne
Toľko môj vyšťavený a práve pre mňa veľmi smutný blog (síce viem, že moje kamarátky takýmito stavmi prechádzajú možno každý mesiac, ja som však na ne nezvyknutá a úplne ma odzbrojujú
Je to ako strácať lásku, najlepšieho kamaráta, oporu, a všetky istoty naraz
Akira, my sme zrejme podobné v tom, ako reagujeme na niektoré situácie. Pri čítaní tvojich riadkov som videla seba, vracali sa mi spomienky, tie rozhovory sama so sebou a v sebe, výkriky vo svojom vnútri počas hádky, že nie, takto som to nechcela, chcela som len veci vysvetliť...len ten žalúdok sa mi už nezviera (už je to dávno a už žijem inak
)Páči sa mi myšlienka niektorých dievčat, aby si napísala na papier, všetko, čo cítiš...lásku, strach?, neistotu, možno aj dôvod toho všetkého. Myslím si, že ty asi aj vieš, prečo sú tvoje reakcie také. V našom súčasnom prežívaní je veľa z minulosti. A skús kompromis. Niekedy urob zo seba princeznú, aj keď budeš mať deň blbec a nikam nepôjdeš. Skús prekvapko na večer...Možno treba trochu "nového korenia" do vášho vzťahu. A určite niekedy vyskúšaj aj toho Brada Pitta
, alebo kohokoľvek iného (povedz mužíčkovi, nech si oblečie niečo, o čom vieš, že sa v tom nebude cítiť príjemne, lebo tebe sa to páči a Brad Pitt je v tom veľmi sexi). A možno by ti dobre padol jedeň Skvelý deň. Ísť na masáž, ku kaderníčke, obliecť si to naj naj, čo doma máš, a zájsť do divadla, na koncert a pod.
.
Z mojich skúseností: niet nad pohodlie (myslím oblečenie), ale určite sa cítim sebaistejšie, keď sa nahodím do niečoho lepšejšieho, primaľujem, obujem lodičky(na ktorým mimochodom vôbec neviem chodiť) a idem čo i len na kávu s babami.
A hlavne...hlavu hore. Držím palce
Mila Akira a presne tak ako si to opisala sa citim aj ja. Prezivam to iste...a este horie na tom je, ze som vydata v zahranici ... Mam tisic chuti vsetkym prastit a odist...Ale co moje deticky, maju tu uz hodne znamich, v skolke si uz konecne zvykli a tak im nechcem psychicky ublizit .. Len tie ma tu drzia nad vodou !!!