Kedy vás partner najviac sklamal.......

Mňa teraz keď silou mocou chce ísť na návštevu k svojej ex a chce tam dotiahnúť aj mňa brrrrrrrr.

Neviem či ho čítal, poslala som mu ráno SMS s tým, že v taške je obálka a bola by som veľmi rada keby si ten obsah prečítal. Zatiaľ mi nevolal a ani nepísal. A ja mu nechcem volať, tak len čakám a trpnem ako to dopadne.

..to je otazka na telo...

Mna moj muz nesklamal. Skor ma mozno niekedy sklamali moje predstavy. Moj muz reaguje, sprava sa podla svojich danosti, svojej povahy a pokial som si ja nejaku reakciu vysnivala, predstavovala v rozpore s jeho povahou, stalo sa, ze som bola sklamana a smutna. Pochopila som vsak, ze nezijem so svojou predstavou, ale s realnym muzom. Naucila som sa vazit si to, co mam a neocakavat nerealne. Viem, ze nie je prvoplanovy romantik, tak necakam ziadne cukrikove srdiecka. Viem, ze nema rad sladke reci, preto necakam klak na kolena a preslov.
Ale tesim sa, ked ideme raz za kvartal len sami dvaja niekam na chatu, ked si urobime vecer len pre seba, ked ma prekvapi niecim originalnym.
Cenim si, ze je absolutne spolahlivy a zodpovedny, ze miluje a chrani nase deti, ze mozeme ist spolu do spolocnosti aj na pivo a nemusim sa bat trapasu.
Eva

No,ako hovorí Lyduš klobásová,sklamať nás môžu jedine naše predstavy.A tie ma nesklamali.Ako síce píše Adus,tiež som čakala,že mi častejšie bude lásku vyznávať ľúbi ma,ale nepočujem to často,ale v podstate nie,nesklamal moje očakávania.

Dosť som premýšľala, čo vám sem napíšem. Tak teda, čo sa týka jediného okamihu, Tigroško ma sklamal, keď ma nechcel odviezť do nemocnice, lebo mi neveril, že idem rodiť. To ma dosť sklamalo, tiež jeho reakcia, keď som mu prvý krát oznámila, že čakáme bábenko - tiež mi to nechcel veriť (ale toto bolo asi tým, že ho vykoľajila správa, že bude tato). Takže oba razy ma poriadne vytočil, do pôrodnice som ho doslova dokopala a o pol hodku bol Daniel na svete, teda mali ste vidieť ako som sa triumfálne tvárila - vec sa mala tak, že som mala len slabé ale pravidelné bolesti, no pred tým som o jedno bábo prišla, takže pre istotu som chcela ísť na vyšetrenie, o tomto však on nevedel, bol v tom, že okamžite rodíííííííím , a predsa sa na mňa kašľal - vraj nič ti nie je.

A celkovo som bola a aj som sklamaná z toho, že som si myslela, aká budeme skvelá rodinka , že si budeme všetci spolu rozumieť a budeme mať veľa priateľov - opak je pravdou, svokrovcov moc nemusím, lebo ani oni mňa a Tiger si s mojou rodinou tiež moc nerozumie, teda nemá asi záujem, proste komplikovaná vec. A nechce sa mu k nikomu ísť, keď treba blahoželať k narodeninám, dokonca ani na svadbu či krštenie... nemá to rád.

som v papradí

To je jasné ked ma nepočúva...Nedá sa hovorit o nejakom velkom sklamaní /to možno ešte len príde /,ale tiež si myslím že sklamali skôr moje predstavy...Môj muž je totiž velký realista a ten zodpovednejší,ja som tá ktorá žije v "oblakoch" a sníva .Takže nesklamal ma,stará sa o mna aj o syna /mám pri nom pocit istoty aj finančnej/,a aj ked nemôžem od neho čakat nejaké vyznania lásky,milujem jeho darčeky-ked ma rozmaznáva /tak párkrát do roka:narodeniny,meniny,valentín,vianoce.../.Ale ku štastiu mi to stačí a vážim si to ...aj ked on by možno oponoval že to necíti...

Majulienka.. tak ak toto je tvoje jedine sklamanie v zivote od tvojho partnera, tak ti teda poviem, ze si mozes gratulovat Co ja by som dala za tu chodbu, stare nohavice a tu jednu otazku...

sklamal ma raz - ešte sme neboli manželia, a myslela som si že náš vzťah naberá nové obrátky, lebo sa mi zdal pozornejší a láskavejší, a zistila som, že si opisuje s jednou "starou známou" svoje sexuálne predstavy... ale všetko som predýchala, a zvládli sme to ... a teraz sa už vyše roka uspešne sklamaniam vyhýábame

...asi je pravda, že sa väčšinou sklameme vo vlastných očakávaniach a predstavách...a je to smutné....
Častokrát zabúdam, že môj manžel je sám svoja osoba, vyrastal tak, ako vyrastal, dospieval sám, čo sa naučil, naučil sa sám, alebo "odkukal" od kamarátov a pod.
Niekedy, málokedy, v svetlých chvíľach, ktorých je žalostne málo, si uvedomím, že niektoré moje očakávania by som si nesplnila ani sama..no, neviem, či mi rozumiete, ale ide o to, že keby som mala žiť sama so sebou ako svoj vlastný manžel, rozviedla by som sa.
Moja mama bola celý život presvedčená, že chlapi sú nanič, jediné, čo vedia, je robiť deti, chlastať, hrať karty a vôbec, že sú NEPOUŽITEĽNÍ pre reálny život. V takomto duchu som vyrastala a musím povedať, že to na mne zanechalo riadne stopy, podvedome sa vysmievam môjmu manželovi, keď sa mu niečo nepodarí...som presvedčená, že by som to zvládla lepšie....
z toho všetkého mi vychádza, že sa sklamávam sama v sebe a to opakovane....
..takže? neviem objektívne posúdiť, či ma sklamal, alebo nie.
prvý manžel, ten ma sklamal xkrát, a to tým, že ma emocionálne týral..a zase sa vraciam k sklamaniu samej zo seba, že som to trpela dlhých 10 rokov....

mna manzel sklamal vtedy ked som prisla o baabo..on to bral tak sportovo..a ja som trpela..neciitila som podporu z jeho strany...ale co uz..muzi suu vacsinou necitlivyy...

keď ma udrel.....

mna sklamal prvy manžel, ked som s nim z porodnice volala, a celá nadšená som mu chcela povedat, že dcerka je zdrava,kolko važi ,meria a podobne....a on na mna ako prvý vyvalil, že obchod uspešne otvorili a bolo dost zakaznikov. Ja viem že peniaze su doležité, ale novonarodená dcerka hadam viac,nie??? A to ešte potom svokor zaklincoval,ked som sa mu troška postažovala, že šak obchod sa neotvara každy deň.Lebo dieťa asi sa mi rodi denne!!! (obchod nič velke, len mali secondhand)

Mna babenky ani nie sklamalo ale prekvapilo to že tieto vianoce čo boli som bola prvýkrát mimo domu.Z novým manželom v novom dome len my dvaja ale tie predtsavy boli trošku ine.
Prekvapilo ma ake velke rozdiely su v každej rodine čo sa týka týchto sviatkov....
Ja som sa prisposobila tym že som večeru uvarila podla nas aj podla nich ale pri večery mi do taniera spadla slzička lebo moje predstavy o spoločnych vianociach boli ine ako v skutočnosti .Možno nepravom to hadžem na manžela to je všetko o zvykoch a ja som 25 rokov bola zvyknutá na ine zvyky on zase na ine!!!!!

to sa casom spravy.....ja som 10rokov vydata,a prve nase spolocne vianoce boli tiez smutne,kazdemu z nas bolo divne je to aj o zvyku,dnes viem,ze je to hlavne o prisposobeni sa....manzel ma sklamal velakrat,ani to uz neratam,a najviac vtedy,ked nam pred 9rokmy povedali,ze nase dievcatko ma vrodenu vyvojovu chybu,a mali by sme prehodnotit,ci sa ma narodit.....vtedy na mna tlacil,aby sme"to"dali prec.....vdacna som matke bozej,ze vypocula moje modlidby a ze som posluchla svoj"vnutorny hlas,lebo dnes by tu s ami nase nadherne dievcatko nebolo.....,to bol nejaky zlom v mojom vztahu k manzelovy...lubim ho,financne sme zabezpeceny vdaka jeho snahe,mame este 2rocneho zdraveho synceka,ale ta rana v dusi sa nechce uzdravit,vela krat ma sklamal,vela krat som sa nemohla"opriet"o jeho rameno a citit pochopenie,po ktorom tolko tuzim,myslim,ze uz ani nedufam,ze sa to niekedy stane.....naucila som sa zit s tou bolestou,a v podstate mi je uzitocna,lebo uz mi to jeho"divne"spravanie tak neublizuje ako niekedy....ale lubit ho neprestanem nikdy,lebo viem,ze hlboko pod povrchom toho egoizmu je uzasne citlivy clovek,a ja verim,ze jedneho"krasneho"dna sa to vyderie na povrch...

Mňa môj už dnes bývalý manžel sklamal za 20 rokov nášho spololčného žívota veľa krát. Takmer vžy som to nechala prebolieť vo svojom vnútri, čo bola veľká chyba. Vyzdvihovala som jeho kladné stránky , a tak som sa učičíkala. Dnes už viem, že som to mala vysloviť nahlas, v kľude, to čo ma trápilo. Naozaj neskoro so mi do ruky dostala kniha Muži sú z Marsu a ženy z Venuše, kde som pochopila rozdielnosť oboch pohlaví a ich chápania a cítenia. Odporúčam prečítať všetkým ženám ale aj mužom.

asi to tu vyznie ako malichernosť, ale mňa sklamal, keď mi po narodení dcérky nepriniesol domov kvety , pri staršom synovi mi ich priniesol priamo do pôrodnice, lenže tam nesmeli zostať a tak si to pri dcérke, s ktorou som bola v nemocnici vyše dvoch týždňov vysvetlil po svojom. Ešte ma sklamal, keď sa vrátil z trojmesačného školenia síce o deň skôr, ale v povznesenej nálade z tej rozlúčky, hrozne som saa na neho tešila, ale ten stav nešiel prehliadnuť . Inak mám šťastie,že moja prvá láska je milujúcim manželom a otcom , pre rodinu je ochotný urobiť a obetovať čokoľvek, aj keď nie je romantik, je citlivý a vnímavý. Ľúbim ho, aj keď to chrapkanie z vedľajšej izby nemožno asi pokladať z jeho strany za nejaké ľúbostné vyznanie .

No, to je asi tým, že už to nebolo nič "nezvyčjané", "nevídané" - ja som tiež pri prvom dostala aj kvety aj zlatý prsteň, pri druhom nič a pri treťom som dokonca "mohla" aj upratať plné popolníky a špinavé poháre, čo tam ostali po "zapíjaní" syna

Presne tak Adus,tí chlapi to skutočne prežívajú inak ako mi .Ja som si,ked som mala pôrodné bolesti,hovorila že za toto ma bude do konca života na rukách nosit ,bolo tomu tak prvé dva týždne - potom ho to prešlo a postupom času to už je samozrejmost...A aj ked syna miluje /niekedy mám pocit že viac ako mna/,všetko krásne sa časom pretaví do všedných dní...a neustále si to treba pripomínat a vážit

Sklamal ma, keď som sa dozvedela o jeho nevere, (brokenheart) lebo v tom momente mi jeho slová predtým vyzneli ako bezduché frázy. Zistenie ľahšie umrie za svoje zásady ako sa podľa nich riadi. Aj keď som po 20 rokoch nemala ružové okuliare, bola to rana pod pás a velké sklamanie, strata dôvery a strata "pokoja v duši".
PS: žijeme spolu, snažíme sa to dať do kopy - obaja na tom pracujeme.

Dá sa to Mariana?Ked píšeš že žijete spolu - odpustila si mu?Prepáč že sa tak pýtam ale ked si to už napísala...ak chceš a môžeš napíš viac...

Ako už aj baby v inom blogu písali,tí chlapi mávajú asi tiež svoj prechod a každý ho rieši po svojom...Niekto si ešte aj v 50 potrebuje dokazovat že "na to má" ,že je ešte "mladík" .Je to úbohé a kruté,nikto nevie čo ho čaká na starobu...a tí chlapi by mali aj rozmýšlat a nie dávat údery pod pás.Ved v starobe ich asi nebude opatrovat mladá milenka ale verná manželka...ak ešte bude mat vôbec záujem ...Takže si myslím že vedel že mu odpustíš a prijmeš ho spät...lebo toto by asi každá nedokázala...