AHOJ KOČKY 
TOTO JE MOJ PRVY VLASTNY BLOG A MRZI MA ZE NIE JE VIAC POZITÍVNY, ALE CHLAPI NA ODSTREL SA NEJAK VYSKYTUJÚ NA NAŠOM ÚZEMÍ VO VEĽKOM POČTE.
Aby som nezačínala od stredu...
Som práve v 3 mesiaci /
a hroozne sa na maličké teším/.
Túto radosť ale akosi nezdieľa moj priateľ, s ktorým som 5 rokov a z toho 2 roky spolu žijeme. Neplanovali sme síce bábo práve teraz, ale to nie je ten problém. Kameň úrazu je v tom že drahý už asi tak rok a pol nepracuje. Nie žeby nemohol nájsť prácu, on ju len nehľadá. Vyhovuje mu že má par krat do mesiaca /upresním: tak 3 krát do mesiaca/ nejakú fušku a samozrejme má úžasnú mamu /vážim si ju ako ženu aj ako človeka/ ktorá sa predsa vždy postará.
To tak na úvod. Okrem toho že je to bordelár akého ťažko nájdete je v poslednom čase už neznesitěľné počúvať obvinenia o tom že sa stretávam, volám si a samozrejme aj inak sa zbližujem s inými...
Už sa to fakt nedalo vydržať ako sme sa na tom hádali každú chvíľu...
A keďže som v poslednom čase bola vkuse unavená /práca, škola, tehotenstvo/ tak mi bolo vytknuté aj to že mi na našom vzťahu nezáleží a že milujem len seba a slovo láska nemám ani vyslovovať.
Bonus bol že dieťa vraj nie je ani jeho, ale nejakého mojho milenca.
Tak som sa presťahovala na nejaký čas k našim, oznámila že budú starí rodičia a snažila sa čo najviac spať a najmenej rozmýšľať. Ako tak sa psychicky pozbierala, nabrala trocha energie a cuduj sa svete ked som si dosla k nemu po nejaké veci, vyzeralo to celkom nádejne. Začal dávať dokopy byt, bol milý, aj ohľaduplný, dokonca ma aj počúval keď som rozprávala... no bola som taaaaaaaaaaaak šťastná že sa to nejak nakoniec dá dohromady... a potom som odišla s mojim tatom na víkend k starému otcovi a obehali sme celú rodinu a ked som sa vrátila, tak som už bola znova len mrcha, čo serie na neho, lebo som mu vraj ani nenapísala, ani nezavolala / volala som a bol vypnuty, sms som poslala ale vraj ju nedostal/.
Tak som par slziciek snova pustila...
A dnes som mala v práci končiť skor, čo sa ale nepodarilo, tak to bol 1 problém. Prišiel po mňa/mojim autom/ a chcela som sa ísť pozrieť ktorá lekárka zastupuje moju gynekologičku, lebo ma v podbrušku dosť pobolievalo celý deň. Stihli sme sa pohádať, na ničom ako vždy, tak som chcela nech ma tam vyloží a nech si ide kam chce, že zavolám našim a oni sa po mňa stavia. Vyložil ma, stihol mi ponadávať, rozplakať ma a siel. Ale len odparkoval dalej a pomaly siel za mnou...on si fakt myslel že sa s niekym budem chcieť stretnúť???
Prišiel ku mne a začal vyzvedať a rýpať že na ktorého čakám. Tak som mu povedala, že na tatina a nech ma nechá na pokoji, lebo nechcem potratiť. Tak mi hodil kľúče, spustil spršku nadávok a vraj čo z neho zasa idem robiť hovado pred svojimi rodičmi, že nech si beriem auto a nevymýšľam si/ ja som si niečo vymýšľala??? /
Prisla som domov, vyplakala sa, sadla za pc a začítala sa do NM, to je skvelá terapia
Hned mi bolo lepšie...
A potom zrazu sms, vraj že mi ďakuje že koli mne musel zmoknúť a že bude potrebovať vypratať skrinu, tak je nútený dať mi nejaké veci na chodbu, tak nech sa aj s frajerom ponáhľame, aby mi ich nečorli...
NORMÁLNE BY SOM NAŠTVANÁ VOLALA ALEBO ODPISOVALA, ALE NM MA DALA AKOSI DO KLÍDKU A TAK SOM SPRAVU IGNOROVALA A NEBUDEM SA ROZČUĽOVAŤ, VEĎ SOM TEHOTNÁ A SLZIČIEK UŽ BOLO DOSŤ.
LEN SOM SA CHCELA AJ JA TROCHA VYROZPRÁVAŤ A MOŽNO KEĎ TO NIEKTORÉ BUDETE ČÍTAŤ, TAK ZISTÍTE ŽE NIE STE JEDINÉ KTORÉ SA TRÁPIA KOLI NEJAKÉMU CHLAPOVI. A MOŽNO VÁM BUDE TAK NEJAKO ĽAHŠIE NA DUŠIČKE.
tak dakujem za vypočutie a nabudúce sľubujem blog plný smiechu, až sa tehličky na brušku začnú formovať...
jaj babenky, je to strasne. Narodime sa ako krasne, a ked nie(ako to bolo v mojom pripade :) ) tak do krasy dorastieme. Potom studujeme, robime rodicom radost, mali by sme byt hrde, vieme cim sme a tesime sa zo zivota. POtom stretneme muza, zamilujeme sa a zabudneme, ze sme tie uzasne, krasne a dobre zienky vysokych hodnot....a jeho vycinanie nam doslova mozgy vymyva. Ja sama som si tym presla, kde sa stratila moja mienka na mna? Ako to ze sa citim tak otrasne a mam sebauctu niekde pri Antarktide?
Obdivujem zienky, co si to vedia vsetko ustat.
Nedajte sa baby, taky clovek nam sa nema ani do cesty pliest.
My sme zeny, co chceme milovat, ale chce to milovat dobru osobu. Nie cloveka, co nezvlada svoje mindraky.
Ahoj. Ani neviem ako začať, ja totiž nie som s tých čo majú problémy z manželom. Len by som ti chcela povedať, že kôli takému chlapovi sa neoplatí plakať. Slzy používaj skôr pre radosť (keď sa ti narodí bábo) alebo pre niekoho kto ti odchádza niekam ďaleko a bude ti za ním smutno ale nie pre takého darmožráča ako je tvoj priateľ. (prepáč za výraz).
PS: určite časom najdeš toho správneho princa, ktorý si ťa bude vážiť. Posielam tebe a tvojmi bábenku véééééééééééééééééľké 
Mas to tazke.Hlavne teraz, ked potrebujes vsetko mozne, len nie to, co ti on dava. Ale pises, ze uz spolu zijete par rokov.On bol predtym iny a zmenil sa len teraz ked si otehotnela?Pises, ze teraz nie je vhodny moment na babo. Nemyslim, ze by taky moment prisiel pri takom chlapovi
No nech uz je to akokolvek, dopraj si klud a ignoruj ho. Mysli na babo, ktore potrebuje vyrovnanu mamu. Tvoj chlap zrejme este tiez potrebuje tu jeho mamu a tym padom by som ho ako otca dopredu diskvalifikovala a pripravila sa na to, ze budes potrebovat zvladat sama.Pripadne s pomocou rodicov. Neboj, vsetko prejde.Mamy najdu silu aj ked sa zda, ze uz nie je z coho cerpat.Drz sa a napis ako sa dari vam dvom
Myslim babenko, nie toho chlapa.
Ahoj nezlomna, som tu nova a tvoj prispevok mi neda aby som nereagovala.
Mam dvojmesacne babo a manzela, ktoreho nespoznavam. Brali sme sa koncom roka obaja dobrovolne (s babom na ceste a myslela som, ze z lasky). Po svadbe to zacinalo nenapadne obvineniami, hadkami bez priciny kazdy vecer po praci, takto ubiehali cele tyzdne, ani na mna pozriet nedokazal, klamal kam chodi a s kym, nedvihal telefon (ze ak mi nieco bude nech volam sanitku) cele tehotenstvo som sa stresovala jeho hadkami, krikom, ziadna podpora, pomoc. Obcasne chvilky nadeje, ze predsa to len bude ok, potom zase vsetko na dne. Pomaly som zacinala verit, ze som naozaj nanic, neschopna, nesamostatna.. pracovala som na novom mieste do siestej vecer a este chcel teplu veceru kazdy den, pranie, zehlenie..ved to poznate..Obtazovalo ho, ze ma po ceste do prace ma odvizt a vecer po cete domov vyzdvihnut.. este cakal, ze s velkym bruchom budem stahovat komodu a ked som to niekedy v 7.mesiaci odmietla, tak som si vypocula aka som princeznicka co nic nerobi a ze on sa nemieni o mna starat, ze on neni moj rodic..
No hrozne, ked si pomyslim, ze sme mali vsetko, krasnu svadbu, babo na ceste, byt, peniaze na zariadenie..
odmietal zariadovat aj kupovat veci pre babo, ze je cas..
Nakoniec bol pri porode a potom dva tyzdne s nami doma, staral sa a zdalo sa, ze sa prebral a budeme pekna rodinka.. presne po dvoch tyzdnoch idylka skoncila.. vratil sa do prace, hovori, ze nic doma nerobim, vecer pride a uraza ma a ponizuje aka som neschopna a ked sme sa raz takto chytili, tak ma nechal neskoro vecer doma samu s 3-tyzdnovym babom a neukazal sa dva dni, doma povedal, ze ho napadam a musel utiect, teraz si o mne myslia, ze som hysterka a bijem ho..
Takze mila nezlomna, nedaj sa, ani ja sa nemienim podriadit takemuto zivotu, hlavne pre svoje babo mysli na to, ze musis mat klud a pohodu..
Ja sa dodnes cudujem,ako som pri tych stresoch a nenormalnych hadkach mala bezproblemove tehotenstvo.. neriskuj zdravie tvoje ani tvojho dietatka, chlap za to nestoji.
Dnes uz viem, ze pre skutocnu lasku neni dolezita tepla vecera kazdy den, chyby mame vsetci ale ak sa maju dvaja naozaj radi, tak ani velka hadka neni dovod sa zbalit a odist od babatka, ktore potrebuje rodicov.
Som si vsimla sama na sebe ako nebezpecne sa u cloveka posuva hranica toho, co znesie.. to je psychicke tyranie.. zena si zvyka a postupne chlap pridava a pridava..
pritom cele okolie presviedca ako sa on snazi a stara a mne nie je nic dost dobre.. aj moji rodicia mi dohovarali, nech sa nehadame.. pochopitelne chceli aby sme to dali do poriadku
ale teraz vidia, ako sa veci maju a ze toto nie je spravanie novomanzela, ktory sa ma tesit z rodinky.
Vyvolavane hadky, klamanie,dokonca pociatocna pochybnost, ci ozaj cakam babo s nim! len preto ze som bola v lete pracovne mimo tri dni! (asi podla seba sudil mna), hladanim chyb na mne si ospravedlnuje svoje uteky a asi aj podvadzanie..
Velmi som sa rozpisala, ale je toho tolko..
Davaj si na seba pozor, zelam ti vela sily a pohody a krasne zdrave babatko 
ešte som chcela napísať jednu vetu čo mi povedala kamoška:
.... lepšie je byť vdovou ako rozvedenou. Víde ťa to lacnejšie.
Nuž čo každý podľa svojho svedomia.
no mne dobry kamarat v takychto situaciach hovori:
radsej hrozny koniec ako hroza bez konca
a je v tom kus pravdy
Ahoj nezlomna,mysli len na zdravie svojho babatka,nedovol aby mu skodili nezhody zvonka.Bude a aj je najdolezitejsou osobou v tvojom zivote.Skoda ze si to partner nedokaze uvedomit a vazit.Ked ma teraz pocit ze sa mu malo venujes co bude robit ked sa narodi a tvoj cas bude patrit len babatku.DRZIM PALCE
Dievčinky, Pane Bože na nebesiach! Otrasné! Fakt otrasné! Ja fakt neviem, či majú problém spracovať to dieťa, lebo ho berú ako konkurenciu, či o čo vlastne ide. Verím tomu, že oni sami nevedia zadefinovať, s čím konkrétnym majú problém.
Ja som tiež nemala ideálne obdobie tehotenstva. Môj mi tiež dával vyžrať, lebo: "to decko ešte nie je na svete a už má viac vecí ako on" a podobné hlášky. Takisto teplé večere - čo nebol problém, nakoľko som zostala dobrovoľne doma, lebo v robote by sa mi otehotnieť nepodarilo vďaka stresom... Ale nesmela som ho spomínať, nezaujímalo ho, čo bolo u doktora, stále mi vyhadzoval na oči moju váhu - otehotnela som so 75-imi kilami, čo nie je najideálnejšie, ale potiahla som to len o 12 kg navyše a vrátila som sa na cca 70-71 kg. Jeho správanie kričalo: nechcem dieťa! Aspoň som to takto vnímala ja a celé moje okolie. A za bruško ma chytil dobrovoľne 2x.
No potom sa malý narodil. Bol pri pôrode, nesmierne som mu za to vďačná, lebo to bolo úžasné. Smiali sme sa, žartovali - fakt mám krásne spomienky. Potom boli pernejšie chvíľky, kedy mi nepomohol s malým a obhajoval to tým, že s ním bude, keď podrastie...
Malý má teraz 2 roky a 4 mesiace, ale jeho vzťah sa k nemu zmenil. Keď začal milo rapotať a na taťka vybalil to svoje "tatinko", roztopil sa ako maslo. Nedá na to chlapča dopustiť. Vidím na ňom, ako rastie, keď sa malý ide zblázniť za ním, vozieva si ho na motorke, aj ho občas povaruje - nie veľa, ale uznávam, že drie ako kôň - veľa a často.
Tak vám obom želám, aby tých vašich dvoch chlapov zlomili práve ich deti - keď sme my, ich manželky, v tomto "zlyhali".
A ak sa nezadarí, šťastie iste nájdete. Ja by som z manželstva ušla, ak by som sa zmeny nedočkala do času, kedy dieťa začne veľmi citlivo vnímať správanie sa vo svojom okolí. Nechcela by som, aby z neho vyrástol hašterivý a úbohý, dušičkou malý človek, ktorý nevie, čo sa patrí...
Veľa šťastia obom!
Jááj mooje - teda tu len zíram, aké osudy máte, babenky moje. Ale po skúsenostiach kamošky jediná rada odo mňa je PREČ, PREČ a ešte raz PREČ ruky od takýchto "tatinov". Vyrástla som v úplnej rodine a dúfam, že aj moje deti v takej vyrastú, ale PRE BOHA! ak by mali niečo takéto denno denne zažívať, tak to NIE. Máš podporu rodičov - aspoň tak cítim, tak o čom je to. Že chvíľu spolu budete, chvíľu nie a ako píše Fazuľa toho času medzi partnermi bude menej a menej a menej. A nebudeš stíhať ani 100% stav domácnosti, občas ani večere a keď ti niekto ešte vyčíta, či je to jeho alebo nie... No proste nie, ďakujem, neprosím si!
Držím palec
Ahoj Vierik, vdaka za slova podpory..
je mi uplne jasne, ze dieta to dusno vnima aj teraz, aj pocas tehotenstva a nechcem aby odmalicka musel pocuvat hadky a krik.. ja som to doma nezazila a nechcem, aby takto vyrastalo moje dieta.. ked to inak nepojde, tak radsej bez tatka a v pohode..
Presne ako hovoríš, Katka, ale zo začiatku aj keď vníma, v budúcnosti si na to pamätať nebude. Mne sa čakať oplatilo, no keby som zmenu nevidela, ťahala by som preč.
Jedna moja kamoška s dvomi dospelými symni spomína, ako jej starší syn raz otcovi povedal: mama je naša mama, ale ty oci, si len taký cudzí ujo... Tak nech vám obom v ušiach preventívne rezonuje takáto veta...
Lebo ak sa majú takto tí dvaja správať, že zostanú v očiach svojich detí len "cudzí ujovia", to nebude nič, na čo by mohli byť hrdí.
A vy dve ste ľudia, ktorí to viete veľmi významne ovplyvniť...
ahoj babulky ...musim priznat ze aj ja mam niekedy nutkanie podat si inzerat:KOLKO ZA ODSTREL 1 CHLAPA ??? ...ale potom to prejde...a je mi smutno ked citam vase pribehy...zila som velmi dlho v jednom vztahu v ktorom bolo viac trapenia ako radosti...a stalo ma to velmi vela sil a odvahy zodvihnut hlavu, najst odvahu skoncit to a povedat si ze nikto nema pravo ma ponizovat ani dvihnut na mna ruku...a radsej sama a spokojna ..babulky drzte sa 
Ahoj nezlomna,
to co si tu popisala akoby bolo pisane mnou. Samozrejme na par malickosti, ale uplne som sa v tom nasla. No moj drobcek ma uz 16 mesiacov. Milujem ho nadovsetko a je mi nesmierne luto, ze nebude mat uplnu rodinku aku by som aj ja chcela ale s mojim priatelom to absolutne nevidim.
A este on teraz ked niekomu rozprava ake som ja mala bezproblemove tehotenstvo a vsetko bolo ok chce sa mi kricat, ze haloooo Ty si mi ho stazoval. Nikdy som tolko neplakala ako pri nom. Pred tym mi vravel, ze to mnou burcuju hormony, po porode to zase pre neho bola postnatalna depresia a teraz, no teraz som uz tiez pre neho len hysterka. Minule som bola krava, zla, hnusna, hysterka. No a pred dvoma dnami sme sa dohodli, ze sa do pol roka vystahuje. Uprosil ma, ze chce byt este chvilu s malym. Asi robim chybu, ale neviem ako ina.
Drzim ti silno palceky...
Juuuj nezlomna, bal veci a utekaj co najdalej. Z vlastnej skusenosti ti radim. Ja krava (ano krava). Ine pomenovanie pre seba nemam. Som trapila aj seba aj dietatko asi az do konca tehotenstva, lebo som stale dufala, ze ten vol si uvedomi, ze nieco nerobi dobre. Aaaale to sme my zeny. Radi zabudame, odpustame, lutujeme. Sem tam si nechame nahovorit, ze same sme si na vine. Kdeze. X-krat si poviem - vidis ty krava - keby si mala o cosi viac rozumu ako ta krava na luke utekas kade lahsie.
Ja som si uspesne nechala pokazit radost z tehotenstva a dokonca aj z mojho Matka. Preco ? No lebo podla exa super (ne)zodpovedneho krala hovied som proste k...a vsech k...v. Pretoze cuduj sa svete som sa asi valala s kazdym tretim ci mozno aj kazdym druhym. A tak isto preto, lebo som si ho dostatocne nevsimala a starala sa len o ten maxi pupok pred sebou. Bola som tlsta a skareda a samozrejme tehotna. Samozrejme som ja mohla vzdy za vsetko. Dokonca aj za globalne oteplovanie a eliminaciu pralesov.
Co ja som nemala viac rozumu ako ta krava na luke a neutekala kadelahsie ??? Nezlomna ak si smiem dovolit ti radit utekaj. Taky clovek ma rad iba seba, potom svoju rit a jej pohodlie a zas le sameho seba. Strikntne sa drzi hesla "sam sebe sam". To, ze ruca vsetko na okolo a ublizuje druhym nevidi. Utekaj a usetri si depresie a nervy. nervy mas len jedny a zdravie tiez a oboje budes potrebovat na vychovu babatka.
Drzim ti palceky nezlomna
Ako môže napísať, že si bola tlstá a škaredá ????????
Myslím, že každá žena čo je tehotná je KRÁSNA. A to by si mala hovoriť počas celého tehotenstva.
Takže teraz šup šup pred zrkadlo a tri krát povedz:
Môj synček dodal počas tehotenstva môjmu telu super krivky.
Ale betty ja som zo svojou vizazou zrovnana uz davno. To boli slova mojho exa , ktore su mi volne ako guma na trenkach 
Aha no veď preto. Chlapi prd rozumejú takým ženským veciam. Ja som nikdy nebrala chlapské reči vážne veď načo sa zbytočne rozčuľovať.
Nezlomna - pridavam sa k Polarke, zober najnutnejsie a utekaj cim skor!!! Rodicia ti urcite pomozu,aj ked to nebude jednoduche. Neodpustaj, nezabudaj - on si to nezasluzi. Chran seba a malicke pre takym bezcitnym - prepac, ale hovadom... ved on ta vobec nelubi, naco by si s nim mala zostavat a trapit sa cele dalsie roky, ved kvoli dietatku... a ono tym utrpi este viac.
Mam zivy priklad v nasej susedke, ktoru okaslal "priatel" ked zistil, ze caka dieta. Vratila sa k rodicom, maly sa narodil do normalneho zdraveho prostredia. Po case si nasla muza, ktory ju zboznuje, maleho ma rad ako svojho, stara sa a je mu tatinkom. Uz su svoji a maju spolu niekolkomesacnu dcerku a dvojrocny syncek ma sestricku...
Takze utekaj prec od toho hnusaka! Po case si aj ty urcite niekoho najdes, kto si ta zasluzi
www.ribisska.sk laska, tvoj partner je nezrelý škratek. jeho mamička mu dava viac lasky ako ty, lebo ona ho ešte neodstrihla od seba. k tebe chodí na sex a k mamičke sa chodí dávať lutovať a nechava si sypať do hlavy blbosti. polarka by ti o tom vedela povedať svoje. je žiarlivý a od teba čaká že sa z neho pokakáš. no a ešte je chlapec zakomplexovaný. nevie žiť tu a teraz. tu a teraz znamená že ked je s tebou, tak vie že je s tebou a že niesi s niekym iným. ale on rieši fiktívne výmysly jeho hlavy a teba s tým zaťažuje. ty neplač. to neni o tebe. ty len pozoruj čo hovorí a nekomentuj a ani nevysvetluj. ani v divadle sa nehrá ked v hladisku nema kto reagovať, chapešš? chapem že niekedy sa to nedá, ale ked vieš že to čo ti on hovorí neni tak, tak je to len o jeho vymysloch a o jeho komplexoch kde si nevie dopriať tolko šťastia ako si ty s jeho dieťaťom. skus sa naučiť tieto tri otazky ked ta niekto obviní z niečoho čo tak naozaj neni:
1/ ako si na to prišiel-prišla? a nechaj vela vela času na vysvetlenie. na tomto zbadaš že to fakt neni o tebe
2/ si si istý/istáááá??? ... a ked povie že ano prichádza bod číííslo 3/ rozober mi to alebo aj bod 1/ ako si na toto prišiel-prišla... takto si vlastne urobíš okolo seba velikánsky muuur ochrany pred blbinami, a nenecháš sa vyčerpať vysvetlovaním blbostí vzniknutých v nejakej zakomplexovanej hlave. takýmto ludom sa hovorí upíri energie. držím palce, a skus tieto tri otázky. budeš sa len usmievať čo všetko sa podozvedáš a ani o tom netušíííš... prajem vela sily . ribišška
Tak tak rybisska mohla by som o tom hadam aj knihu napisat co vsetko som zazila, coho som sa dopocula a co vsetko som udajne stihla porobit ... Aj o tej nezdravej laske chlapa k jeho vlastnej matke...
Veru - od takeho chlapa treba utekat co najdalej - lebo ako spravne si napisala - su to prvotriedny vysavaci energie..
Milá Nezlomná zbaľ si svoje veci a vráť sa pekne domov s takým chlapom nemôžeš vo svojom živote počítať.Neviem,ako to bolo pred Tvojím tehotenstvom,možno si teraz trochu precitlivelá,ale aj tak si myslím,že ten Tvoj priateľ je nezodpovedný keď s tebou tak zaobchádza.Ako sa potom,keď sa dieťatko narodí s ním počítať keď sa teraz chová tak nezodpovedne.
tvoj chlap je strasne zakomplexovany a zaroven egoisticky, arogantny sebec a ziarlivec, ktory sa furt boji, ze vsetci okolo pochopia, aky je v skutocnosti ubohy. ubohy mozno nie je, ale vidi sa takym a to je jeho kriz. a najradsej by bol, keby ho vsetci lutovali, ako sa s tym krizom trapi, hoci si ho nalozil na plecia sam a dobrobvolne vo vlastnej blbosti.
myslim, ze sam si je vedomy kazdej kraviny, co urobi a povie, ale tie jeho komplexy su silnejsie nez zdravy rozum a tak kona prv ako domysli. potom mu dojde ako sa strapnil, tak jedna podla hesla utok je najlepsia obrana. a robi zo seba este vacsieho blbca, ale zase to schytas ty (vid jeho reakcia, ked si si zavolala tatina, ked ta nechal stat na ulici).
jemu treba psychiatra, co by ho prinutil uvedomit si, ze ziarli a ako s tym bojovat. ze problem je v nom a nie v ludoch okolo neho.
a ty si rozmysli, ci sa ti chce cakat s nim nato, kym sa uvedomi a vylieci alebo radsej odides a pockas niekde v bezpeci a v zavetri, kym sa vylieceny nevrati. ak to vobec dokaze.
www.ribisska.sk to iste som napísala aj ja... takže cicuš, ked ti tvoj chlop miesto svadby povedal že či je to dieťa vobec jeho, ukazal že si ani v sexe neverí a ani sebe, lebo on si ťa vybral... kto vie že už na čo? ale na volačo asi ano ked ste spolu 5 rokov. on vlastne ešte neni zodpovedný sám za seba. preto si myslí že aj to dieťa nedokázal urobiť on, ale niekto iný. . bude len na tebe čo a ako. on sa sam nevylieči, jeho musi podporiť jeho mama a pomocť mu a povedať mu že mu verí že sa on dokaže postarať o svoju rodinu a nech sa pozrie priamo na svoj výtvor a na to čo urobil. cele mi to pripada že ked chce on aby mu bolo dobre, tak vtedy je všetko dobre. ale potom prídu v jeho hlave vyčitky a pochybnosti a chcel by sa tvariť že to čo urobil neni dobré ako to urobil a chcel by to nejako zgumovať ale už vie že to nejde tak lahko a tak sa točí sám vo svojej hlave krok vpred a dva vzad
nerozmyslala si nad karierou psychoanaliticky, psychlogicky ci psychiatricky ?
tos akoby som o exovi citala "jeden krok vpred a dva vzad" ... ale ja som v nasom vztahu robila daco podobne 
- nuz nikto niesme dokonaly
www.ribisska.sk xixi, nie som študijny typ. ja som praktik. matka je mvdr, otec ing, brat mvdr a ja som krajčírka ... mojej mamy nočná mora . povedala mi že ona neni spokojna s mojim životom 
... po otazke " prečo" povedala že ona sa na ulici nema s čim pochvaliť ked sa rozprava na ulici so znamymi ... dobre sa tomu smejem a bud to nekomentujem, alebo jej len poviem že to je jej problém, že ja som maximalne spokojna a že nemienim žiť podla nej kym ona žije a podla seba ked jej tu nebude. nech sa prizera, že ine mamy pozoruju svoje deti z neba a kolkokrat by im radi poradili, ale už sa tak lahko neda a že nech je rada že je rada že je tak ako to je ...
Ribisska
Ty si krajcirka ?! No supeeeer 
!!! Ja by som taaak strane chcela sit... len pri mojej sikovnosti by som si zrejme prsty presila ... Som si jeden cas chcela usit historikus kostym. Taky jednoduchy naozaj len taka halena a cez to vrchny sat. ALe zistila som, ze to neni na mna. Ved len blazon vymienanit s nohou na pedali ... Ach jo vtedy pri mojich prstoch stal sam pan Boh
www.ribisska.sk hihihi, to je veeelmi super postup... hihi . hlavne že sa ti nič nestalo
postup to bol na prd, ale stale ma mata ten sijaci stroj ... tooolko veci by som posila keby to viem... ale utesujem sa tym, ze nemozem vediet vsetko...
No ked ma ta masina nastve tak sa to naucim
www.ribisska.sk xixi, kto sa nasral, prehral... nenaštvavaj sa ... to ti vooobec nepomooože. hihihihehehehahaha
to bolo len tak obrazne 
www.ribisska.sk šak vim, ne? hihihhehehhahaha
veru tak, ziarlivci su vlastne upiri seba samych. ich nedovera v seba plodi v ich hlave strasne predstavy. je ako pokrivene zrkadlo, vsetko co urobia ti okolo nich, odzrkadli v tej najhorsiej podobe, nie tak ako to naozaj bolo. kazda ta hrozna predstava plodi este horsiu a v tejto retazovej reakcii si sam sebe vyciciava dusu az na dno. vlastne by si ho mala lutovat a nie sa nechat tymi jeho predstavami tiez vyciciavat.
ked zase zacne s tymi scenami (ze niekoho mas a dieta nie je jeho a podobne), tak mu nic nevysvetluj, nic nedokazuj, nepresviedcaj, lebo pre ziarlivca neexistuje absolutny dokaz vernosti, na vsetko najde protiargument (aj ked stupidny, ale v jeho ociach priekazny: zavola ti a ty nestihnes zdvihnut? URCITE sa zase s kymsi ku...vis. Zavolas hned naspat? AHA, teraz chces predstierat, ze sa nic nedeje. Ale on ti v hlase BEZPECNE pocuje tu neistotu a VIE, ze ta nacapal. Alebo mas hlas uplne normalny? Ty si ale inak VYPECENA heeeerecka, ale na to ti on neskoci, lebo on VIE. - dokaz tvojej neviny proste neexistuje.). Iba co sa tym vycerpas na dno aj ty a aj tak ti zase len ostanu oci pre plac. len ho pokojne poziadaj (presne ako hovori rybisska), aby ti vysvetlil na zaklade akych dokazov si je tak isty, ze je to tak. velmi rychlo sa zamota a rozzuri este viac. pretoze neexistuju. ale to ti uz moze byt iba na smiech.
na smiech nebude, ked zacne po meste rozhlasovat, aka si ty ....., pretoze ludia sa nepytaju odkial to vzal a beru aj vymyslene dokazy ako pravdive. vlastne sa ani nepytaju na dokazy. staci, ze to niekto povie.
kamoska to zazila a prezila to. su ludia, co dodnes tomu veria a vacsina uz davno zabudla, ze s dotycnym kedysi chodila a ze sa o nej cosi hovorilo.
nedá mi nereagovať na tento príspevok ked sa my s tých vaších člankov tisnú slzy do očí nezlomna poradím ti len jedno odíď od neho nezaslúži si ťa a ani bábetko. ty teraz musíš byť v klude ved ti život dáva to najkrajšie čo na svete je dieťatko a to bude potrebovať milujúcu matku (ked už otec je neschopný) prepáč ale ináč to neviem povedať ve´d máš teraz pre koho žiť je to tvoje druhé ja mysli len naň ja viem o čom hovorím potratila som a ´tažko som sa stým vyrovnala takže kašli teraz na všetko a užívaj si velkého bruška papapa
Nahodou som sa dostal na tuto stranku, a neda mi zareagovat. Som sice chlap, ale take typy ake tu opisujete sa mi bridia. Normalne by som ich nakopal...
Poznam viacero takych, ale s nimi si nemam co povedat. S ich manzelkami urcite ano, lebo su normalne, na rozdiel od nich. Partnerstvo ma byt rovnopravne a vzdy ide o vzajomnu akceptaciu oboch stran. Uznavam, ak muz vyzaduje teplu veceru kazdy vecer. Ale pod podmienkou, ze zena nema nic ine na starosti a on jej donesie 100k mesacne na stol.
Takze najlepsie s rozbehom velky vykop...ale pozor na babinko. To za nic nemoze, a takeho chumaja Vam vynahradi 100x.
Drzim pale damy a pred vsetkymi maminami snimam klobuk.
Aha chlap a konečne v pohode.
www.ribisska.sk chi chi... pošli sem pisať svoju žienku. my sa jej na teba opytame ... hihihihehehehahaha
cest vynimkam
jeej, chlap...No teda.Ribisska uz preveruje?
www.ribisska.sk hihihhehehehahaha... ee, len jedna strana ti neda celu pravdu...
majka
ahoj, tiež ma napadlo, ako to bolo "kedysi"....po svadbe pár mesiacov som zistila že čakám bábo, žiaľ, môj manžel bol kilometre daleko, slúžil vlasti, novinu prijal šťastný, a želaná dcéra bola po komplikáciach na svete v predstihu, našťastie, bol to typ chlapa rozumneho, usmievaveho, dobreho, roky šli, bol to život, aj dobry, aj oblačný,prišla na svet druha dcera...práca, šťastie, choroby. Ale vdačná som za všetko, ked je veľmi zle vzdy mi vraví " to čo sme si prisahali opakovat netreba"
chcem ti tiež dodať odvahu, ak nemáš doveru a podporu partnera, hľadaj inde, život je krátky, mal by byť krasny, nenechaj sa urážať a podceňovať
ribisska,
vyskusala som riesenie problemu 3 typmi otazok stale dokola a este teraz sa rehocem ked si na to spomeniem...
bolo to super a odchadzala som s usmevom na tvari a dobrym pocitom, že som sa nenechala vytočiť.
diky za tip aj za podporu
www.ribisska.sk wow, cmuk... som velmi rada... malokedy si ludia vyskušaju čo im hovorím. skor to beru že čo im idem radiť ked nepoznam situejšn. ale toto su otazky všeobecné a uctive a hlavne ti pomožu postaviť okolo teba ochranny mur pred vyciciavačmi energie. smiať sa ... to je základ života... smiech, uuuusmev, rehot... to ťa bude dobíjať... budeš stale usmiata ako mona lisa... bud si ista sama sebou, stoj na svojich nohach pevne! ty sama predsa vieš že čo si robila a nedovol nikomu, kto si neverí aby ti nahovaral niečo ine a minal tvoju energiu na vysvetlovanie niečoho čo sa nestalo. potom by sme stracali vlastne žitie len vysvetlovaním blbostí a nevideli by sme vlastné šťastie
fiiiha herecky, toto vam v dobrom zavidim. ja si rady precitam aj 3x, este sa mi vsak nepodarilo prekonat moju prchku povahu, fakt neviem dokedy sa da zvladat ucit sa na vlastnych chybach a nie radsej cusat pri povedzme i dost divnych argumentoch, no proste sa neudrziiiim
nech sa dari
www.ribisska.sk skus si povedať pri nejakych situaciach, kde vieš že sa ťa to priamo netýka: toto je televízor... aj ked budem reagovať, nič sa nezmení... tak prečo by som mínala energiu sem, ked ju možem minať inde... jeden jedinký raz ked toto vyskuuušaš, už sa ti zmení uhol pohladu... už pri dalších životnych situaciach si odpustíš reakcie. záleží len od teba. všetko je to len na tebe... vždy
kurnik sopa ribisska ty si tusim daky GURU alebo co ... sem tam posobis na moj vkus prilis dokonalo (nic v zlom, to ja len tak zavidim, bo aj ja by som chcela robit vsetko spravne - ale zial moja povaha ? mi to niekedy nedovoluje), ale davaju mi tvoje slova coraz vacsi zmysel...
musim povedat, ze tam som ta niekedy voooobec nechapala... no akosi prichadzam na chut tvojim nazorom
www.ribisska.sk xixi, díííky ked si pozrieš tie moje davne prispevky, v čase ked som mala nick eššte keywest, tak tam som to aj písala že teraz to isto viac bab nepochopí o čom píšem, ale po nejakom čase ti začnu puzzle zapadať. preto ked aj niekedy niečo píšem, napíšem, " teraz nechaj tak, časom pochopíš " myslím to vážne, nie len tak na srandu. v živote nas nikto neučil trpezlivosti, skor predhananiu a rýchlosti... obzri sa okolo seba, každy chce od teba všetko " chytro chytro... " ale čo je to rýchlo? chytro a hned? klasicky čas na jenaku činnosť je určený a to čo sa poponahlame na zaklade surenia je ziskany čas par sekund. ale tých par sekund ti mení všetko v tele. endorfíny, adrenalín a všeličo ti začne pruuudiť v tele a tebe sa mení kludny a v pohode uhol pohladu na zrýchlený a je to len otazka par sekund a ty reaguješ uplne inak ako by si reagovala keby si si uvedomila že nikto na svete nema pravo tvoje tempo rozmyšlania meniť. a že ked sa ta niekto na niečo pýta, tak to chce od teba a tak aj vie, že musí počkať na to čo ty povieš a za aký dlhý čas po povieš, alebo urobíš... je toho velmi vela... treba otvoriť oči.. iba maly priklad zo šoferskeho života:
davam prednosť autu z vedlajšej ulice, lebo sme v kolóne a to auto by sa nedostalo ani do vecera na hlavnu cestu a ja aj tak nemam pokračovať dalej a zapchat prijazd, ked nemam ako pokračovať kedže predomnou je dalsich 10 aut. jasné že kamion za mnou truuubi... registrujem, ale nereagujem... za par minut sa dostaneme na križovatku kde svieti červená... teraz kamionista netruuubi... o kom to je??? o mne? o nom? alebo o semafore??? ako je možne že na semafor netrubi a na mna ano??? pred tým sa ponáhlal? teraz sa už neponáhla? a ja som to auto pustila cca za 15 sekund... ... všetko je to len o nás samých. nie som guru, možno sa len viac pozerám na systém a nie na obsah.
Polárka,
zlatíčko viem čím si prešla, čítala som tvoje blogy aj príspevky...
Myslím že si to zvládla skvele a tvoje rady si beriem k srdiečku.
A malému posielam veeeeeeeeeeeeeeeelku pusu.
Odvtedy co som písala tento blog bývam u našich v svojej niekdajšej izbe v podkroví / má viac m2 ako náš byt v meste /.
A normálne sa cítim oveľa šťastnejšia...
Mám tu svojich dvoch hafanov, maminu ked potrebujem pritúliť/tak to vedia len maminky / a tiež velký priestor pre seba samú a svoje myšlienky.
A čuduj sa svete čím viac sa cítim vyrovnaná, tým viac ma akceptuje aj ten moj chlap. Začínam mu asi riadne chýbať lebo už mi neprotirečí, neháda sa so mnou, nachystá jedlo ked mám prísť na "návštevu", dokonca prerába byt, aby som sa mohla k nemu vrátit do nového čistučkého aj s malým ked sa narodí...
ALE NEBOJTE NEMAM RUZOVE OKULIARE A VIAC NENALETIM NA PEKNE RECICKY...
SKUTKY, SKUTKY, SKUTKY. ALE BOLO BY FAJN, KEBY SI UVEDOMIL VSETKY SVOJE CHYBY A VYRASTOL Z NICH. BOL BY Z NEHO DOBRY OTEC. ALE TO CHCE TROCHA VIAC CASU. UVIDIME, KAM SA AZ DOPRACUJE. SANCU MA.
INAK SA NA MALE HROOOOOOOOOOOOOOOOOZNE TESIM, AJ TROCHA BOJIM, ALE KED TAK CITAM VASE PRISPEVKY, TAK SNAD TO NEBUDE TAKE HROZNE A PREZIJEM TO AJ JA.
NIESOM PREDSA ZIADNA PADAVKA. LEN SA AKOSI BOJIM CI VSETKO BUDEM ROBIT PRI MALOM SPRAVNE ABY BOLO V PORIADKU KED SA NARODI.
OZAJ, ESTE JEDNA OTAZOCKA: MAM Z PORODU DOST VIETOR V HLAVE, NEPORADITE MI AKY TYP PORODU SI VYBRAT??? ALEBO AKE MATE KTORA SKUSENOSTI???
ešte raz vám všetkým ďakujem za podporu
STE ÚŽASNÉ!!!!!!!!!!!!!!
Nepochybujem, ze sa rozhodnes najspravnejsie ako vies ! Si mudra mlada zena, ktora ma silu a chut zit. Tak sa toho drz maj sa rada maj rada svoje babatko a aj tvojho partnera (tym nemyslim toho kto babo splodil proste toho koho si vyberies aj keby to mal byt on)...
Porod v prvom rade boli a poriadne. Nechcem ta strasit, ale pokial si nedas epidural rozhodne boliet bude. Ale da sa to prezit. Ak mozem poradit nevyber si porodnicu kde sa rodi na porodnom stole. Je to kravina jak maraky lezat 14 hodin na minitore a trpiet ako pes. Ked nemas daleko Topolcany doporucujem. Nerodia len klasicky, ale aj na nase pomery alternativne. Tj. mozes chodit a nemusis lezat ako taky lol na stole. No je to na tebe... Drzim Vam obom palceky nech to prezijete v zdravi a stasti
www.ribisska.sk xixi, pojdeš do porodnice a oni ti tam povedia čo maš robiť. babo si v tebe dom nepostaví ...
Ono lekar je tam preto aby ti pomohol a nie preto aby ti sposoboval svojou lenivostou, stagnaciou v nazoroch, tvrdohlavostou, este vacsiu bolest nez je nutne...
Zial ono je to u nas stale normalne ak zena lezi ako spalok na stole. Miesto toho by mohla chodit a pomoct sebe od bolesti a babatku rychlejsie von (pokial to ich zdravotny stav dovoluje). To som tym myslela.
lilly,
ked si to tak pekne spísala, nedalo mi sa na tom nepobaviť .
realita je niekedy najvtipnejsia.
www.ribisska.sk len či je to na uprimny smiech, alebo na smiech cez slzy...
katkaa,
myslim že si sama uvvedomuješ svoju hodnotu a nepotrebuješ od nikoho potvrdzovať že si úžasný človek. Viem aké je to ťažké, ale skús si z toho svojho prestať robiť ťažkú hlavu a bude to všetko lepšie, uvidíš. Venuj sa drobčekovi a sebe a jeho reči počúvaj len jedným uchom dnu a druhým von.
Alebo si kúp štuple do uší .
Okolo dietatka maš určite práce dosť, tak sa nezaťažuj ešte aj jeho požiadavkami. Čím menej ťa dokáže vytočiť, tým bude neistejší, ver mi, práve to skúšam na tom svojom a funguje to SKVELE. Prototyp mam od ribissky. System 3 otazok. Mierna obmena a možeš to praktikovať v akejkoľvek oblasti. Nech vidí, že nezáleží na tom čo si ON myslí, ale že sa vieš oceniť aj sama a jeho NEPOTREBUJEŠ. Možno budeš prekvapená tou zmenou. Ja som teda fakt bola, ale to mu najavo rozhodne nedám. Nech sa pekne snaží, má čo naprávať.
Tak veľa šťastia tebe aj drobčekovi a veľa síl...
Topoľčany su od KE troska dalej, ale je to jedna z mozností.
Druhou je KE-Šaca, kde mám jednu veeeeeeelmi dobru známu, bývalá suseda, ktorej som od malička strážila dve deťúrence, tá ma hneď presviedčala, nech idem k nim, že sa o mna postará, ale ja by som asi predsa len radšej tú VODU!!!
Nechcem epidural, sestra s tým má šialene zlé skúsenosti, nevedeli ju napichnúť a ja sa tej ihly nejak bojím či čo, jednoducho nedôverujem
A neviete ako presne je to v Topoľčanoch, kedy sa tam ide pred pôrodom, kolko sa platí, čo všetko treba vybaviť...
Ešte mám síce takých 5 mesiacov čas, ale mám toho toľko na hlave, že by som v tom chcela mať jasno čím skôr.
Mám v pláne stihnúť pred pôrodom ešte skúškové/ zimný semester/ všetko v predtermíne
Musím stihnúť zarobiť ešte nejaké peniažky / musím sa pochváliť že mi pred dvoma týždnami zvýšili plat!!! /
Potrebujem sa presťahovať a zariadiť u našich /zatiaľ to vyzerá byť jediné rozumné riešenie/
A BONUS JE DORIEŠIŤ VZŤAH...
A NACHYSTAŤ SA NA MALIČKÉ A PRITOM SI UŽIŤ TEHOTENSTVO.
NO NIE JE TO TAK ZLÉ
Mne pichali spinal (neviem ako epi ale spinal ti pichaju do chrbtice na 3 krat) a v pohode... Dokonca to bolelo menej ako odber krvi. No ale asi zalezi aj od toho na akeho doktora natrafis. Ja som si vtedy tiez myslela, ze ked mamca zvladla 3 deti ja to jedno zmaknem tiez. Opak bol pravdou a kto vie co bolo zle... Ale nechcem ta nahovarat na nic - len aj take sa stava...
Tusim Topolcianska porodnica ma aj vlastnu web stranku a da sa s nimi komunikovat aj prostrednictvom mailu.
Pogoogli a uvidis
Ahoj nezlomna, prečítala som si tvoj príbeh a nemôžem nereagovať. Chcem ti povedať len toľko, že dieťatko všetko počuje, všetko cíti, všetko vníma, preto by sa v jeho okolí nemal vyskytovať nikto, kto z neho nemá úprimnú radosť, preto si myslím, že by bolo rozumné, aby obmedzila styk s "priateľom", dieťatko a ty ste jedno, ty cítiš bolesť srdca - ono cíti bolesť srdca, ty plačeš - ono plače, ty máš strach - ono má strach, rozdiel je "len" v tom, že ty svojim pocitom rozumieš, ale ono chúďatko nie. Preto sú ľudia zakomplexovaný, nevyrovnaný, nevrlý, nepriateľsky, lebo si nesú zranenia z prenatálneho života, alebo zo svojho života do predškolského veku /aj viac dlhšie/, proti ktorým sa neboli schopný brániť, alebo im nerozumeli, prečo sa dejú. Takže moja krásna mamička, snaž sa byť čo najviac pokojná a radostná a veľa sa rozprávaj s bábom, hovor mu pekné zážitky zo svojho detstva, hladkaj ho - ono to cíti. A potom keď sa narodí, bude veľmi dôležité aby si nestresovala kvôli kojeniu. Ja mám 3 deti 14, 12 a 6 ročné. Tie prvé 2 som musela veľmi skoro prikrmovať, lebo som bola v neustálom strese, lebo sme bývali s rodičmi a ja som bola ako mlynský kameň medzi mojimi rodičmi a mojim manželom. Tretie dieťa sme mali, ked sme už bývali samostatne vo svojom byte a Šimonka som kojila rok a pol. Tak ti držím palce a budem rada ked mi dáš vedieť že si si prečítala moju reakciu, nech viem, že som nepísala nadarmo. bábatku posielam veľa bozkov a teba
www.ribisska.sk presne tak... je aj rozdiel, ked sa na babatku dohodnete, alebo či je to " vedlajší produkt sexu " . a to sa nesie s dieťaťom cely život, ak ho jeden, nebodaj obaja rodičia nevedia prijať, pretože bolo nečakane, ťažko sa tu jeho duši žije. ved ako sa aj my chovame k nečakanym hosťom? ja viem, ťažka tema, ale viem o čom píšem. takže toto je suhlas s vaneskou a ešte aj dovetok ako vysvetlenie k tomu čo napisala
Ďakujem, poteší ak vieš, že niekto zmýšľa ako ty
Ja som rodila v Šaci, mám za sebou 1 pôrod, takže porovnávať neviem, ale ku mne boli suprový. Bez akéhokoľvek všimného pred aj po. Fakticky! Akurát som poslala mladulinkej lekárke, ktorá akurát nastúpila ráno do služby a pomáhala mi rodiť, 11 dní po pôrode (už z domu), kyticu s poďakovaním.
Rodila som úplne prirodzene podľa môjho hesla: "Ženy bežne rodia už milióny rokov - asi to bude niečo normálne a prirodzené", preto som neskúšala žiadne medikamenty na zmiernenie bolestí.
Ja som mávala odkajživa strašidelne bolestivý menzes s odpadávaním, vracaním a hnačkami. Furt sme leteli na pohotovosť, alebo mi pichali zdravotné sestry z dediny injekcie, alebo ma zo školy brala sanitka - preto som si povedala, že to iste nebude horšie ako bolesť pri menzese.
A tak to aj bolo: bolelo, na konci bolelo riadne ale nie dlho, ale furt to nebolo také, ako pri mojich najhorších menzesoch.
Robila som presne to, čo mi vraveli. Mala som chodiť, chodila som. Mala som skúsiť sprchu, stála som pod čo najteplejšou vodou... Nakoniec som v sprche takmer porodila, lebo som nemala tucha, že už rodím, chichichi! Na záver, po došití a obriadení, som sa všetkým naraz poďakovala za pomoc - na to ma všetci veľmi pochválili - aj dozorujúci doktor, aj asistentky, aj mladá doktorka - veľmi ma potešili. Vraj som bola veľmi poriadna a ukážkovo spolupracujúca prvorodička.
Boli nezabudnuteľní!
Ahooooooooooooooj.
Moja kamarátka rodila v Šaci a len si pochvaľovala. Tak som sa aj ja rozhodla, že druhý pôrod budem realizovať tam. Inak na pôrodnicu v košiciach som nepočula dobré chvály. Takže je to na tebe. Ako sa rozhodneš. Veľa urobí aj to či tam niekoho poznáš.
PS: S tou výchovou si nerob dilemu ja stále hovorím, že pri prvom sa učím a pri druhom už budem vedieť .
Moja sesterka si pôrod do vody starostlivo naplánovala; bola aj na dni otvorených dverí, dohodla si lekára... a v deň D to ledva stihli do Topoľčian a ešte ani nenapustili vaňu a dcérka bola na svete. Tak aj s takouto možnosťou treba rátať.
ja by som veru brala taky rychly porod - lepsie ako xy hodin lezat na stole a skrucat sa ako paragraf
Ja som skákala na fit lopte a čítala časopisy. Asi by ma piclo - ležať na stole a čakať, kedy tá hnusná bolesť zase príde... A tie ženy, čo rodia niekoľko hodín Bŕŕŕ...
Mne stačilo ležať 6 hodín na sále a čakať. Dokonca som dostala takú jednu sestričku ktorá bola stará dievka a keď som vzdychala od bolesti tak hovorila, že si vymýšľam a neviem čo je to bolesť. Inak to bolo v pohode.
aj mne dovolili fit loptu 20 minut pred sekciou
a tych 14 hodin striedavo na chrbte a na boku - juuuj fuj ble fuj... neprajem nikomu - ani najvacsiemu nepriatelovi
Sa mi usmieva - ja som pochodovala oba pôrody po celej chodbe a "vzdychačkách" . Som sa nepýtala... a nikto mi nemal chuť odporovať. Inak super sú aj sprchy. Uvoľníš sa a tak... Najhoršie boli tie popruhy čo merajú kontrakcie. To som im odochkala pri oboch a rozhovor: "Pán doktor ja už rodím.." " Ale nerodíte, ukážte? Sestričkááááá, ona rodí!" Sa mi fčul chechce...
mne pichali epi a vobec som nic necitila. asi sa s tou injekciou dobre trafili. Aj mi hovorili, ze to bude trosicku boliet ako jemne pichnutie, ale nic nebolelo. ani prvy, ani druhy raz. blbe len bolo, ze mi tie injekcie zle zabrali a od polky cisarskeho som citila vselico, s cim som nepocitala. ale prezila som.
vaneska,
naničmamu som si naordinovala ako najlepšiu terapiu na zmätený svet a dušičku a vážim si každú dobre mienenú radu/ a teda sa ich snažím aj čítať/. Inak povedané hltám všetky info z naničmamy.
Klasický blíženec. Dosť som sa sľudnila odkedy si uvedomujem že drobec v brušku fakt rastie a že to aký človek z neho vyrastie závisí hlavne odo mňa a to už teraz .
Takže sa s ním rozprávam, hladkám si bruško a vravím mu že musí byť silné zdravé dievčatko
Fakt sama seba prekvapujem zo dňa na deň: žiadna cigaretka, žiadne kafe, žiadne krátke tričká... všetko robím preto aby som bola zdravá a teda aby bolo zdravé aj to maličké...
a stále čítam niečo o tehotenstve a vitamínoch a strave a alternatívnych prístupoch k tehuľkám a tak...
CELY SVET SA MI ZTEHOTNEL ALE PAČI SA MI TO
Takže každá rada vítaná a veľmi pekne ďakujem.
Ahoj nezlomná, veľmi ma teší ,že máš takýto prístup k tehotenstvu. Samozrejme aj tvoje fyzické zdravie je veľmi dôležité. Ale na väčšinu chorôb už veda lieky našla ale na zranenú dušu ešte nie, preto treba zraneniam radšej predchádzať a dieťatko pred nimi chrániť . Želám Ti veľa sily a pohody a užívaj si tie nádherné chvíle. Želám ti v duši.
www.ribisska.sk vlastne ked už telo neposlucha, to je to že si nevšimame zranenia duše. inak na to nevie upozorniť, lebo národ si myslí že čo nevidí, to neexistuje a ono je to vlastne ta najvačšia podstata života... na dušu liek je meditacia. vyhadzanie blbostí čo sa tam za cely den nazbieraju z hlavy... narod to robí opačne. za cely den si tam všeličo nazbiera a večer miesto hodinky ticha a očisty duše si ešte pustia spravy a ešte do plnej hlavy natlačia " palcom " horory . a ešte aby to nebolo málo, rozoberaju to a davaju tomu energie s každym, koho stretnu... a potom čuduj sa svete ...
vierik,
no niekto je jednoducho talent
ale ja mám z nemocníc viac-menej panický strach, takže radšej poriadna príprava, nech viem do čoho idem a potom nepanikárim, alebo nerobím cirkus
betty,
pekne si to vystihla. a ak by nie, tak je ešte jedna múdra veta:
človek sa predsa učí celý život...
opica,
no to skákanie na lopte mi je sympatickejšie než riešiť príkazy lekárov a sestričiek ohľadom toho kedy a ako mám rodiť. Radšej byť v kľude, nech to príde tak nejak samo než rodiť podľa toho kedy končí smena lekárovi...
a kdeže si to rodila???
Polárka,
možem jednu otázočku??? čo presne si mám predstaviť pod pojmom sekcia???
www.ribisska.sk sekcia je porod cisarskym rezom
mamatata,
a tie popruhy, to musí byť???
praveze nemusi ale zalezi od doktora ...
popruhy, lezanie na stole, joj baby nestraste
nezlomna, ja som bola v porodnici 2.5 dna, kontrakcie furt, dietatko sa kotulalo v bruchu ostosest, len moje telo ho nie a nie pustit von
"popruhy"-kardiotokograf (ked si vezmes z toho to pozitivne-pocujes na celu izbu ako krasne tlcie srdiecko tvojho dietatka same buch buch buch ) som mala zalozene par krat na 5 minut: hned po prichode do porodnice, potom kazdy den asi 2x a potom este chvilu pred samotnym porodom. na porodnom stole som lezala asi polhodinku - dovtedy som aj na sale i na izbe (a naprotiven doktorom a sestrickam i po chodbe ) chodila, aby som otvaranie urychlila, alebo ked som bola unavena hojdala som sa na lopte. nemala som epiduralku, bola som z tej dlhej doby v porodnici dost unavena - kontrakcie ma vycerpavali, nachodila a naskakala som sa na lopte ako taky somarik ... ale bolesti pri nastrihu, porode ani pri siti si vobec nevybavujem, jedine co si pamatam bol konecne drobec a potom sprcha po porode
popruhov a porodneho stola by som sa nebala vzdy zalezi na tebe, ci si z toho vezmes to pekne
Fit loptu maju asi vsade - ked si na nej hopkas, mala by si sa "otvarat". Ja som inak kazdych cca 5 min utekala na wecko, pretoze som si myslela, ze sa povraciam - a nikomu to nevadilo, ze pobehujem hore-dole (neobmedzovali ma). Aj mi sestricky vraveli, ze to sa mi len zda, proste je mi nevolno, ale nic zo mna von nepojde, no bolo to take ozajstne, ze ja som si pre istotu stale odskakovala.
Nezlomna, moj zazitok z porodu bol ten, ze som sa pytala: co z toho robia vsetci taku vedu?! Cakala som nieco horsie. Takze: neboj sa
Zasa som sa sem priplietol, tak pozeram ako sa to tu vyvija. Mozno sa Vam to zda smiesne, ale pripada mi to tu mile. Vidim vsak, ze tu niektore prechadzaju cestu, ktoru som prechadzal a dufam ze stale nou idem aj ja.
My mame doma teraz male sidielko-dievcatko, inak uz druhe. Obidvom som pomahal na svet, lebo moja zienka obcas neposlucha doktorov. Ale zvladli sme to aj bez protekcie, hoci by to nebol problem vybavit. Najviac ide o to ake sestricky su tam, doktor prisiel na 10 minut. Ale ist z KE do TO je trosku technicky neiste, a treba mysliet aj na to, ze babinko bude musiet absolvovat dlhu cestu domov, co nie je moc dobre.
Ale to je len taka moja technicka poznamka
A drzim palce, nic nie je krajsie na svete ako nase deticky. Obcas vecer na ne pozeram a stale nechapem ten zazrak ako sa tu ocitli (teda technicku stranku toho chapem zasa uplne ).
Este raz drzim palce
Mila NEZLOMNA....A to som zvedava co budes robit ked sa male narodi a ostanes na materskej, to bude s tebou doma? Chlap sa ma postarat o rodinu, najma ked je mimino, aspon moj manzel to vzdy tvrdi. Ja mam doma dvojmesacne babatko, tak viem o com hovorim. Ked som bola v tretom mesiaci tehotenstva, musela som prestat pracovat, 4 mesiace som prelezala v posteli, tak mi bolo zle, a moj milovany manzel chodil do prace, nakupoval, prepacil mi aj ten bordel, ci nevarenie. Aj ked teraz ma obcas ustipne, ze vylihovania bolo dost. Ziadne vyhovorky typu dnes je ina doba. To je blbost! Chlap ma byt chlap a zena zenou, iba sa maju vzajomne doplnat a pomahat si ak ten druhy nemoze....Mozno sa ti zda ze co ja o tom viem, ale ked som citala tvoj prispevok, moje myslienky ma vratili o par rokov do zadu, ked som aj ja mala priatela, ktory iba sedel doma, vyhovaral sa ze si nevie najst robotu, ako mu kazdy ublizuje, aj ja, a ked prislo 15 tak celu podporu prepil, vraj zapijal smutok. Otehotnela som s nim...Vobec na to nereagoval, hoc tvrdil ze nas miluje, az ked jedneho dna, bola som v 9 tyzdni, ma udrel do bruska, pri tej jeho debilnej zakomplexovanej hadke, uvedomila som si, ze toto nie! Prosim teraz ma nezabite, nesudte, ale urobila som to! Isla som na interupciu, zbalila kufre a odisla od neho. Srdce ma boli dodnes, najma ked vidim moje babatko a viem ze jednemu takemu som zivot vzala, no nikdy som nechcela priviest na svet dieta takemu koko...i! Ano pytate sa kde bola antikoncepcia. Zial bola, nespolahliva. Tearz mam krasnu rodinku a som stastna, jednoducho netreba menit svoj zivot, ale ludi ktori nam ublizuju! Inak jedneho dna zistime, ze sme vlastne mrtve duse! Mozno sa jedneho dna rozhodnes od neho odist, mozno neurobis to co ja ale dietatko sa ti narodi, mozno...Prajem ti vsak aby si ty aj tvoje nenarodene miminko boli stastni, ale najma aby ti jedneho dna nepovedalo to, co som ja raz povedala svojej mame: "Mami, preco nemam takeho dobreho ocka ako moja kamaratka Lenka?"
Nie sme tu na to,aby sme odsudzovali ale snažili sa poradiť či pochopiť. A ja nechápem, ani nepochopím pretože som nebola nikdy v takej situácií a dúfam, že ani nebudem.
Drž sa.
www.ribisska.sk mortisa24
Mortisa, ja nesudim nikoho. Nesuhlasim, ale nesudim. Neviem, ci si urobila dobre, ked si to napisala prave na tuto stranku. Mamy su citlive na tuto temu. Teda aspon ja.
Chapem, ze okolnosti v zivote mozu niekedy prinutit konat uplne zle, ale dotyka sa ma tato tema tak bytostne, ze som musela reagovat.
A este raz: neodsudzujem ta, je mi ta hrozne, hrozne luto...a celeho toho pribehu.Nastastie si nakoniec asi nasla, co potrebujes. Prajem ti spravne rozhodnutia a zdravie pre celu rodinku.Drz sa.
Aj tak sa da. Tiez nechapem, nesuhlasim a nesudim. A nie je mi ta luto. Luto mi je toho cloviecika ktory sa sem nehrnul a nedostal ani sancu. V podstate nerozumiem ani tej vete ze muz sa ma starat o rodinu. Ved nezijeme v dobe ked otec maka okolo domu a matka pro sporhelte. Na vsetko su dvaja. Na dieta, na financie, na vsetko. Ked tvoj manzel tvrdi ze je to tak, tak to este zakonite nemusi byt tak. Pripada mi to tak ze ked tvoj manzel povie ze slnko sa toci tak sa toci.
A este....to dieta by si nepriviedla na svet JEMU. Bolo to aj TVOJE dieta. No, radsej uz skoncim. Tato tema je snad este horsia ako nevera, krucispagat.
www.ribisska.sk lydusha, na mysli tu bol zakon : muž dava, žena prijma. nič viac a ani menej. a v čase nevladnosti, ked žena ma tu najužasnejšie obdobie v živote a s lutostou, že to neni klasika život, ale v posteli sa jej muž postaral o všetko o čo mal, lebo svoje dieťa prijmal a chcel ho a tešil sa na neho. tato žena pochopila svoju silu, važila si samu seba. nelamentovala s dietatom na rukach že prečo žije tak alebo onak. urobila čo bolo v tom čase pre nu najlepšie a teraz nemusi lamentovať ako niektore dievčata tu. lahko sa teraz piše čo by bolo keby a tak, ale to čo z toho všetkeho vzniklo je to podstatné a časom sa vlastne ukazalo že urobila spravne. a o to nam predsa ide, nie?
nooo moja zlata, vybrala si sa po ceste, ktorou aj ja uz chodim roky. nebudem ta vediet velmi povzbudit, ani samu neviem. mozem ti len povedat, ze ked to nechas tak, postupne ta zlomi, nebudes vediet, kto si, co si myslis, co chces. ja som teraz v takej situacii. tazko radit druhym, ked ani samej sebe poradit neviem. isto to nevyzera dobre.