Ahojte,
predvčerom som bola na slávnostnej premiére filmu "Pokoj v duši" v našom meste, sama od seba by som si asi na ten film lístky nekúpila,tak keď už išli záverečné titulky bola som rada, že som dostala
pozvánku a film videla. Producent filmu na úvod povedal, že film nieje o tom, akí mamé byť, ale o tom akí sme. Cestou domov v aute som
si aj poplakala, trochu som sa stotožnila s hlavným hrdinom, ktorý tak ako ja nevedel nájsť pokoj v duši a dá sa povedať, že ho ani nenašiel. Ja pomaly spejem k tomu istému. Márne sa snažím byť
kľudná a myslieť len pozitívne, nech sa snažím ako chcem pokoju v duši sa skôr vzďalujem, ako približujem. Neviem, či ho vôbec niekedy ešte nájdem. Je pravda, že manžel už asi mesiac seká dobrotu,/neviem dokedy mu to vydrží, ale zatiaľ sa snaží/ ale nech spraví hocičo, nič mi nie je dobré. Za každým jeho úsmevom a pohladením, či milým slovom hľadám pretvárku a faloš. Dúfam, že raz nájdem v tomto smere svoj pokoj v duši, narozdiel od hl. hrdinu spomínaného filmu. Ale o inom som chcela. Včera bol pozrieť malú, chodí tam raz za dva týždne. Dodržiava našu dohodu a chodí tam vždy počas dňa, pretože nechcem, aby chodil na večer. Keď odtiaľ prišiel tak mi povedal, že mu jeho bývalá povedala, že jej domrvil život a že si s ním potrebuje dohodnúť nejaké pevné pravidlá. Doma sme to rozobrali a ja som mu povedala to čo predtým, že nie som nadšená tým, že chodí do bytu, kde sa predtým intímne stýkali, že by som bola radšej keby si ju bral domov, že nechcem aby si s ňou písal, čo aj dodržiava /nechcite vedieť odkiaľ to viem, asi by ste ma mnohé odsúdili/, volá jej dva - krát týždenne. Dnes bol malej gratulovať, pretože má meniny a tak sa spýtal jej matky ako si predstavuje tie pravidlá, ona na to, že ešte to nemá celkom ujasnené, ale že teraz mu ju určite nedá, pretože je ešte malá a že keď mu ju aj dá, tak si ju môže zobrať len k rodičom, ale nie ku nám domov, pretože si je vedomá toho, že ju nenávidím a že by som sa jej mohla pomstiť cez jej dieťa. Keď mi to manžel hovoril, cítila som sa ako nejaký psychopat, čo po večeroch vraždí batoľatá. Znovu som mu zopakovala svoje, že nechcem, aby sa s nimi chodil niekde v trojici hrávať na rodinku, jeho rodinou sme predsa mi a že keď už raz tú malú chce vídať a ona bude súčasťou jeho života mala by poznať aj nás, teda mňa a malého. A tiež som mu povedala, že si myslím, že jej matka sa skôr bojí toho, že sa jej bude u nás páčiť a že si nás obľúbi, ako toho, že by som jej ja ublížila. Manžel povedal, že bude presadzovať to, aby si malú mohol brávať domov, tak uvidíme aké budú reakcie nabudúce. Mám z nej pocit, že topiaci sa aj slamky chytá a že už nevie, čo by mohla spraviť, len aby mi znepríjemnila život, keď už nedosiahla, čo chcela, teda keď manžel ostal s nami a nerozviedol sa a nebežal hneď ku nej.
Náš vzťah s manželom sa stále pohybuje na tenkom ľade, snažím dôverovať a nepodozrievať a ide mi to len veľmi ťažko. Ako som už raz napísala sme ako na hojdačke, raz hore, raz dolu, teraz to vyzerá, že stúpame hore, chcela by som aby to vydržalo, čo najdlšie a hlavne by som už chcela ten "pokoj v duši".
Alla 
Nebudeš veriť už hodinku si tú pieseň dookola púšťam na YOUTUBE - taký malý balzam na dušu.
uplne rozumiem, ja som to robila cely vcerajsi vecer
Eva 
pripájam sa, podľa mňa je to geniálna vec, ani jedna skladba ma tak nechytila za srdce a ešte niečo, neviem prečo mi je pri nej tak smutno dobre.
A ešte Alla, ak možem, mne pomáha ak sa viac sústreďujem na seba a deti, čo mi prináša radosť a tak, vtedy som bližšie k pokoju v duši. Ak sa začnem špárať vo veciach z ktorých mi je nanič, nepomáha to ani mojej duši ani okoliu. Tak neviem .
drzim palce, aby vam to vydrzalo a aby ste pomaly konecne nasli zase tu uprimnu radost z toho, ze sa mate navzajom.
ona velmi dobre vie, ze si ten zivot domrvila sama. len ludom zvyknutym dosiahnut vzdy svoje, sa chyby o to tazsie priznavaju a napravaju. nebud na nu preto nahnevana, ze ta chce vylucit zo svojej casti vasej rodiny. ono sa to casom urovna, lebo dcera si otca bude chciet poznat. hlavne, ked on napriek jej mame nebude stracat zaujem.
držím vám prsty aj palce na nohách
ahoj Alla, mám za sebou dosť ťažké dni- manžel od nás odišiel, nebudem rozpisovať prečo...atď...o tom nechcem...povedala somu mu že si neželám aby sa moje detičky stretávali s jeho priatelkou...neviem vysvetliť prečo....už som raz zažila že sa mi do syna "montovala" jeho frajerka....a nedovolím to ani teraz...opýtal sa prečo? ja neviem...sú to moje deti a basta.ak s nimi chceš byť o.k. ale ty! nie sňou.ja dosť lipnem na svojich deťoch /asi ako každá z nás / a neviem si predstaviť že ich bude čo i len držať za ruku INÁ!!!
možno je to tým že je to také čerstvé/1týždeň/ a snáď časom to bude lepšie, lebo chcem aby sa stretávali deti s tatom a kedykoľvek...ale momentálne to nejde aby to bolo aj s priatelkou...
Petusa,
musim jednoducho zareagovat - neda mi inak.
Ja som (bola) tiez "tou druhou", co sa nejakej matke montovala do jej dietata. Mozno ze mojou vyhodou bolo to, ze ja som nebola pricinou rozchodu rodicov toho dietata, ja som len zdvihla zo zeme, co ina zahodila (myslim tym muza, nie dieta).
To dieta ale bolo zranene, vystrasene, potrebovalo lasku, porozumenie, niekoho, kto by mu vysvetlil, co sa to vlastne deje - lenze jeho matka a jej novy partner robili len jedine - kydali na jej otca a pokusali sa dosiahnut, aby ho neznasala. Jej otec sice neriesil situaciu podobne, ale v snahe mat dceru co najcastejsie pri sebe to umoznil svojej matke, ktora tiez po rozchode nenechavala na svojej byvalej neveste ani nitku suchu, stale rypala do malej ze tvoja mama je taka a taka.
Dovolim si to povedat (a keby si chcela, dam ti kontakt na nasu mladu, aby si si to mohla overit u nej) ze JA ako "ta druha" som bola v tom case jedina, ktora davala tomu dietatu to co potrebovalo - lasku, nehu a hlavne vysvetlenia, povzbudenia ze to prejde, bude aj lepsie.....
Nepoznam tvoju konkretnu situaciu, len som sa jednoducho chcela zastat "tych druhych" - ci uz "otcov" alebo "mam", ktori to nemaju jednoduche vo vztahu k detom svojich partnerov z predchadzajucich vztahov a nie vsetci to myslia zle, ba naopak, myslim, ze ak ten novy vztah je uprimny a hlboky, tak sa snazia aby aj vztah k tomu dietatu bol rovnaky.
adus,
ale pises, ze ty si nebola pricinou rozpadu vztahu a tam ja vidim zasadny rozdiel.
Eva
No ježiši v tom je teda podstatný rozdiel...Ja som tak penila keď bol manžel zamilovaný do kolegyne a mal ísť pre deti do družiny a poslal tam namiesto seba túto kolegyňu, lebo on kôli práci nestíhal...Penila som ako taká fúria,aj keď on to myslel v dobrom, chcel mi pomôcť, poslal tam namiesto seba níiekoho z firmy, ale povedala som si že ak má pre moje deti chodiť nejaká ženská, ktorá sa v robote točí okolo môjho muža tak si to s deťmi zariadim inak a nebudem sa na manžela spoliehať...Veď ja som nezlyhala, ani muža som nezadupala do zeme,ani ho nezradila,deti som si milovala a milujem tak prečo by nejaká koza mala za mňa zaskakovať...No vtedy som taký cirkus narobila...nie vždy to čo je myslené dobre, aj dobre vypáli...moje deti nepotrebovali aby namiesto maminky, či tatinka pre nich do školy prišla nejaká teta ktorá sa mimochodom krúti v práci okolo ich tatinka...
Ved hej, ale na druhej strane ja si viem predstaviť, že aj osoba, ktorá zapríčiní rozpad iného manželstva by si teoreticky mohla nájsť vzťah k deťom svojho/svojej novozískanéh/-nej partnera/-rky.
Ja to zaj veriem že podľa seba súdim teba.
Aj keď Petusi uznávam, že ak tá dotyčná bola spúšťačom rozpadu jej manželstva, tak ju asi nemá veľmi v láske.
Aj somto tam napísala, že neviem aká je u nej situácia a preto sa mi to nedá hodnotiť, len som jednoducho cítila potrebu povedať niečo na obranu "tých druhých" - nemusia to byť bezpodmienečne vždy "zrúdy".
A teraz asi mnohých naštvem, ale ja si myslím, že vzťah ktorý nie je (v danom čase) zrelý na rozpadnutie (len čaká na vhodnú "zámienku") nemôže nejaká roztopašnica (roztopašník) len tak nahlodať!!! Tam kde je skutočná láska a porozumenie medzi partnermi sa môže niekto druhý snažiť ako chce, ale odíde s dlhým nosom. Asi som beznádejne nepoučiteľná, ale takto to vnímam.
Prepáč adus ale schuti som sa zasmiala- na tom poslednom odstavci, nenaštvala si ma, len som sa musela zasmiať
No vidíš, smiech vraj lieči.
Nie, je to ľahko hovoriť tak alebo inak, keď si to sama nezažila - ja ozaj neviem, ako by som ja sama reagovala, keby sa niečo také stalo mne. O tvojej konkrétnej situácii neviem nič, takže čo som písala, bolo čisto vo všeobecnej rovine.
A hlavne preto, že aj dnes po viac než 20 rokoch mám veľmi nepríjemné pocity z toho, ako sa na mňa pozerali manželky mužových kamarátov, ktoré poznali moju "predchodkyňu" - hoci vedeli, že "som v tom nevinne", bola som stále v ich očiach votrelkyňou. Tak ako pre teba je to OSOBNÉ z jednej stránky, pre mňa to bolo osobné z úplne inej.
Adus,nechcem byť ja teraz tá "sviňa",ale stačí malá kríza v manželstve / nuda,stereotyp,hádka,choroby,problémy v práci / a šikovná nazvime ju "devucha" dostane chlapa tam,kde by sa mu za normálnych okolností ani nesnívalo.samozrejme,že to začne ľutovať a v lepšom prípade sa nič v manželstve nezmení, v tom horšom,dievčina bojuje ďalej až si muža získa úplne na svoju stranu až nevie,čo vlastne chce. / Ke´d ten sex je taký iný a vzrušujúcejší-to sú slová môjho kolegu/.A potom si chlap uvedomí,že vlastne toto som nechcel a čo stráca.Ale hold už dosť toho pokazil............A teraz je to často krát na tej žene.Vieš koľko krát som už toto počula z úst kolegu?Začne to tak nevinne..........Nechcem ti kaziť ilúzie,len aj takto sa to môže stať.
Môže, ale vidíš, sama si napísala, že stačí malá kríza! Som asi priveľký idealista alebo s kľudom poviem aj naivka, ale ozaj sú vzťahy, o ktorých som presvedčená, že by ich nenahlodala ani tá najzvodnejšia sexica.
To sme dve,ktoré tomu veria,ale viem,že že niekedy stačí málo........
Inak ja tomu verím tiež, len to vidím z inej pozície...Ja si zas myslím, že ak sa nájdu dvaja ľudia ktorí spolu tvoria jeden celok nikto nemá šancu rozdeliť tieto dve bytosti...Dokonca to nedokáže urobiť ani rozpad manželstva...Mám zas takúto skúsenosť...Jedna snažilka nám síce nabúrala manželstvo...ale podstatu nenabúrala...
Tak predsa len niečo pozitívne - keď niečo takéto počujem, vždy sa teším, že aj keď nevydržal vzťah, dokázali si tí ľudia zachovať "dôstojnosť" a správajú sa k sebe s úctou a korektne.
pozitívne to je,aj pekné to je...ale nie je to ono...keby tak každý vedel byť korektný a vedel si zvážiť dôsledky svojho konania...Lebo aj keď nám to vlastne klape a je to v pohode nie je to ono. Napríklad odkedy manźel od nás odišiel tak starší syn začal chudnúť a za rok schudol 12 kg. Je to len 12 ročný chlapec a nie je to dobré...lekári nevedia prísť na príčinu, ale ja ako matka to tuším a nemôžem to zmeniť, ani ovplyvniť, nič...môžem len dúfať...
adus niekedy to ani nie je o tom či je to nejaká sexica...Niekedy stačí len to, že sa takáto snažilka vyskytne u manžela vo firme, kde manźel trávi väčšinu času a dotyčná pozná všetky jeho pracovné problémy...A ani nemusí ísť o sex...stačí, že sa s tebou proste prestane manžel rozprávať, lebo ty to aj tak nechápeš a nepochopíš...aj keď dovtedy si mu celkom stačila aby si chápala jeho pracovné problémy...
No presne si to vystihla vyvyka...Prežila som na vlastnej koži takúto situáciu...Manželstvo nám už nefunguje...aj keď v láske naďalej vvychovávame naše deti, aj keď sa zaujímame jeden o druhého a záleží nám na sebe navzájom, ale spoločný život je pre nás už asi nepredstaviteľný...No dotyčná bola veru dosť snaživá...
Ahojte babulky kt. ste sa zapojili...ONA u nás nespôsobila rozpad manželstva ale dala mu bodku.Teraz je vo mne ešte hnev, zúfalstvo, strach, cítim sa sama opustená ublížená nepochopená...tie ktoré ste to prežili chápete!!! Nehnevám sa za to na ňu.Pokazili sme si to vzájomne a vzhladom na to že už sme si podobným prešli tak to asi tak má byť...že nemáme byť spolu.Myslím že ostaneme priatelia- a snád veľmi dobry, ale to ukáže až čas.
Ja som len chcela ALLE tým povedať že nejde o to že by bola vrahyna batoliat /niečo v tom zmysle tam bolo, ak som sa pomýlila, omlúvam sa!/, ale sú to moje deti...a nehovorím že je zlá a nepostará sa...ale predsa...žiadna matka nedá predsa nikomu cudziemu svoje dieťa . a ona pre mňa cudzia je.Zatial.A nič na tom nemení to že ju pozná manžel.
Bude to pre mňa veľmi ťažké obdobie vyrovnať sa so všetkým ale JA to zvládnem, občas sa prídem na NM vyrevať a bude to zasa o.k..Už len čakám na nech mi lepšie na pekný večer
je to veľmi ťažké obdobie ...tak Ti prajem veľa síl, aby si ním prešla , čo s najmenšou ujmou na duši
vééééľmi pekne dáááááákúúúújéééém
,veľa síl.
Dieča len tak ďalej... pokoj v duší príde, keď na to dozreje čas. Neboj, vydrž.
Ahoj Alla. Celý tento týždeň som mala v pláne napísať blok, presne ako ty, o pokoji v duši. Len, ja som sa k tomu nedostala. Tento týždeň bol nabitý do poslednej minúty. Preto som bola milo prekvapená, že som ho tu našla a ďakujem. Ja by som to tak pekne nenapísala. Máme podobné pocity a v niečom aj trochu podobné osudy. Rada sa s tebou o tom porozprávam, len teraz som tu len na skok a už zase bežím. To viete, plesová sezóna. Ale musela som reagovať. Tak, kým sa zase ozvem, tak sa drž. Budem na teba myslieť a posielať ti pozitívnu energiu. Moc jej síce nemám, ale ako sa hovorí, čo rozdáš, dvakrát sa ti vráti.Tak idem na to. Ahoj.
No som sa tu hore vyššie zas rozpísala o sebe, ale chcela by som alla zareagovať na tvoj príspevok.Mám dojem, že sa to pekne u vás lepší...Dôvera späť sa získava ťažko a je pochopiteľné, že nedôveruješ manželovi s ľahkosťou a samozrejmosťou...Ako dobré znamenie sa mi javí to ako sa dotyčná správa a že aj ona sa zmieruje s tým, že tvojho manźela nezískala a nezíska,že sa jej rozpadla vidina spoločnej rodiny s tvojím manźelom....Je vlastne fajn, že ho obvinila z toho źe jej domrvil život- myslím źe aj dotyčná začína vnímať realitu a nesnaží sa to vidieť cez ružové okuliare zamilovanej milenky...ste na dobrej ceste
Je určite ťažké poslať dieťa k cudzej žene, navyše ak vaše pocity k nej sú na bode mrazu, to beriem. Ja som tiež mala zmiešané pocity keď malý išiel prvý a zatiaľ aj posledný krát pozrieť svoju nevlastnú sestričku - vtedy mala malá asi tri, štyri mesiace, takže to bolo samozrejmé, že také malé bábätko, nemôže manžel niekde nosiť. Chceli sme, aby malý o nej vedel a povedali sme mu, že má malú nevlastnú sestričku, povedali sme mu to s vedomím, že ju určite bude chcieť vidieť, tak ju teda boli pozrieť boli tam asi trištvrte hodinu, ale mne sa zdalo, že sú tam pol dňa, ale nejako som to prežila. Potom sa manžel určitý čas so svojou bývalou nekontaktoval a nenavštevoval ani tú malú, navštevovať ju začal znovu asi v septembri, vždy odtiaľ prišiel mierne rozladený, pretože jeho bývalá, stále do neho ryla, mala uštipačné reči a otázky o našom terajšom živote. Manžel mi vtedy navrhol, či by mohol na návštevy brávať aj malého, bola som proti, pretože som mala pocit, že chce z neho urobiť ochranný štít a tiež som bola aj stále som toho názoru, že skôr tá malá by si mala zvykať na manželovu rodinu, ako náš syn na manželovu bývalú milenku. Chápem, že je pre ňu tažké predstaviť si tú malú so mnou, som predsa tiež matka, ale s tým všetkým predsa musela aspoň trochu rátať. Myslím, že ona čakala niečo iné, napr., že tú malú nebudem brať ako sestru môjho syna, že poviem manželovi, že nechcem aby o nej náš syn vedel a nie to ešte aby sa s ňou stýkal a myslím, že by ju ani vo sne nenapadlo, že poviem manželovi aby ju priniesol k nám domov.
Alla,
myslím, že v tomto máš pravdu, aj mne by prišlo vhodnejšie, keby si otec brával dcéru k sebe, než aby chodil so synom pozerať sestričku k jej mame. To je ale len kým je to dieťatko malilinké. Až bude trošku väčšie, ideálne by možno bolo stretávanie sa na "neutrálnej pôde" - tak že ocinko vezme obe svoje detičky z dvoch rôznych "rodín" niekde na výlet, prechádzku, ....
Čo je dôležité kritérium podľa mňa - návšteva dieťaťa by mala vždy smerovať DO rodiny, v ktorej v tom danom čase žije ten rodič, ktorého dieťa navštevuje. Tvoj syn, keď pôjde pozrieť sestričku nejde do rodiny, kde by žil jeho otec, okrem tej sestričky tam vlastne nikoho nemá, nič tam nestratil..... Naopak, dievča by malo chodiť do rodiny, v ktorej žije jej otec.
Ale podľa mňa sa to utrasie, keď tá malá trochu vyrastie, malé dieťa, ktoré ešte nevie poriadne "kde je sever" by som aj ja nerada púšťala z očí, takže chápem aj tú mamičku, že trvá na tom, aby návštevy otca boli u nich doma. Manžela podporuj, aby sa stretával so svojou dcérou, aj keď to asi je dosť psychicky náročné za týchto podmienok, ale možno sa aj ona umúdri, keď bude vidieť, že manželom všetky jej scény nepohnú.
Pevné nervy všetkým, Alla, vydržte, deti vždy za to stoja
nevidim dovod preco by sa mali stretavat na neutralnej pode otec ma predsa novu rodinu a jeho dieta s byvalou taktiez do nej zapada a nevidim dovod preco by mala byt nejaka rivalita medzi byvalou a terajsou pretoze tam uz nie je co riesit.dieta moze prist do novej otcovej rodiny kedykolvek otec ma predsa pravo brat dieta kde chce a byvala mu to nemoze zakazovat.a ze si nepraje aby sa stretavalo dieta s terajsou manzelkou/to je jej osobny problem co si nepraje otec ma taktiez svoje prava.
nedá mi nereragovať: máš deti????
A mne nedá reagovať,že buď je to žena,ktorá je milenkou jedného z tých,čo majú deti s inou,alebo muž.Lebo ináč by takto nepísala.Sorry,Mischel,ale čítala som to,čo si písala dvojičkovej mamine.Čo si sama pred sebou ospravedlňuješ?
ahoj vyvyka, ja som mala včera akurát nie moc najlepšiu debatu so svojím "manželom" o tom že zatiaľ!!! si neželám aby sa naše deti stretávali s jeho frajerkou, v živote som ju nevidela, neviem čo je to zač v podstate mi to je jedno, ale budem sa opakovať kto nezažil, nepochopí. a už vôbec to nepochopí žena ktorá nemá vlastné detičky./česť výnimkám/.
Vyvy, to isté napadlo aj mňa
Dieťa do otcovej rodiny v každom prípade, Mischel, keby si čítala lepšie, tak to tam práve tak píšem. Neutrálna pôda v tom prípade, ako je to tu, že sa stretáva s dieťaťom u bývalej a tá do neho stále rýpe - vtedy je neutrálna pôda lepšia.
"otec ma predsa pravo brat dieta kde chce a byvala mu to nemoze zakazovat ... otec ma taktiez svoje prava.".
a ked to obratime: Matka ma predsa pravo nepustit dieta, kde chce a byvaly jej to nemoze zakazovat... matka ma taktiez svoje prava...
tak sme na bode nula, ani dolava, ani doprava.
mischel, ty si dnes v noci nemohla spat, vsak? 
Nedá mi a aj ja musím zareagovať. Naša situácia je strašne zložitá a vo svojom okolí nepoznám nikoho, kto by niečo podobné zažil. Samozrejme, že poznám ľudí, ktorí sa rozviedli a založili si nové rodiny a majú deti aj s terajšími partnerkami. Aj môj švagor má dieťa z predchádzajúceho manželstva, trávi u nich každý druhý víkend a nejaké tie prázdniny.Poznám aj chlapov, ktorí sa rozviedli práve kvôli tomu, že na ceste bolo nemanželské dieťa, ale novú rodinu si už nezaložili, tak sa s detičkami stretávajú na tkz. "neutrálnej pôde".
Chápem milenku svojho muža ako matku, ani mne by nebolo dvakrát príjemné, keby sa o môjho syna starala cudzia žena, aj keby to malo byť len raz za dva týždne, ale štve ma ten jej postoj, že "domov si ju nikdy nesmieš zobrať, ak tak, tak jedine ku svojim rodičom".
Nečakám od nej, že teraz pobalí ani nie ročné bábo a povie mu choď si s ňou kde chceš, čakám od nej, že konečne začne rešpektovať, že manžel ostal s nami, že začne rešpektovať, že ostal so svojou rodinou a bude uvažovať o budúcnosti triezvo a racionálne.
Každá jeho návšteva v byte, kde ma podvádzal je pre mňa utrpením, ale čo mu mám povedať, že tam nesmie ísť, že malú nesmie vídať, musím to nejako prekúsnuť aj keď je to veľmi ťažké, ale čo mám robiť. Povedzte viete si babenky predstaviť, že raz budeme nejako normálne fungovať všetci dohromady?
Viem, Alla, a práve asi u teba áno, lebo vidím, že máš na veci triezvy pohľad a chápeš aj ju, hoci je to osoba, čo ti ublížila.
Najväčší problém je asi naozaj v tom, že je to ešte veľmi maličké bábenko, keď vyrastie, mohlo by sa to zmeniť. Určite to dosť závisí aj od nej, ale nikdy nevieš, čo príde.
Nám sa napríklad stalo, že prišiel čas, keď bývalá potrebovala Luciu niekde nechať - aj na pár dní - a hoci predtým ju nechcel k nám púšťať ani v súdom stanovených časoch, tak potom prišla s prosíkom, či môže u nás zostať týždeň (nie cez prázdniny, normálne cez školský rok, kedy chodila klasicky každý druhý víkend).
Chápem tvoju bolesť a nevôľu, že manžel musí chodiť k nej, ak chce byť so svojou dcérkou, ale buď silná, myslím, že aj manžel to ocení a časom snáď aj ona pochopí, čo je pre jej dcéru dobré a že nemá zmysel riešiť, čo už je vyriešené (teda, že manžel ostal pri tebe).
Ja som skutočne presvedčená, že sa to dá a držím ti palce
Viem si to predstaviť. Nepoznám ťa, ani tvojho muža a aj napriek tomu si myslím, že VÁM DVOM sa to podarí.
Ďakujem
Dokázať niekomu rozbiť manželstvo a potom sa hrať na nejakú citlivku to je teda sila a to blá blá čo vždy býva, ako si nerozumejú s manželkou atď..Môj názor - nech si najskôr každý vyrieši jeden vzťah a potom si začne nový a tým pádom by boli vyriešené aj deti a všetko okolo toho a na veci by bol celkom iný pohľad.
Lenže v živote to často býva inak, niekedy sa to zamotá menej, inokedy viac. Veľa krát som rozmýšľaľa o tom, čo by som robila ja na mieste milenky môjho muža. Keď som otehotnela boli sme už tri roky svoji, malého sme plánovali a pol roka sme sa snažili, každý mesiac som čakala kedy už budem môcť povedať:"Budeš otcom!" A keď to prišlo veľmi sme sa tešili, manžel chodil so mnou na všetky prehliadky, na sono. Ona mu to, že s ním čaká dieťa povedala tým, že mu do ruky dala tehotenskú knižku - bola v treťom mesiaci a stýkali sa spolu pol roka. Manželovi som povedala, že to bolo od nej nefér, mohla mu to povedať predsa skôr, opýtať sa aj na jeho názor, ale takýmito úvahami sa nič nevyrieši, malá je na svete, je zlatá ako každé malé bábo a za to za akých okolností na tento svet prišla nemôže, pretože deti si svojich rodičov nevyberajú. A to že ľudia dnes idú bezhlavo z jedného vzťahu do jedného, v nádeji, že nájdu niečo krajšie a lepšie, to je asi dobou.
Ahoj Alla,
na tuto stranku som dnes zavitala prvykrat, ale som velmi rada, ze som ju nasla, pretoze sa tu vo vela temach nachadzam a najma sa v poslednom obdobi tak trapim a nemam sa s kym o tom porozpravat. Mam podobny problem ako ty. Dala som sa dokopy s muzom, od ktoreho odisla zena pred 3 rokmi (dlhsie to z jej strany skripalo a hladala utechu v naruci inych muzov). Moj partner s nou ma dve deti. Ked som sla do tohoto vztahu, myslela som si, ze to zvladnem, ze som dost silna, pocitala som s tym, ze ma u seba priatel deti kazdy druhy vikend. No dnes je vsetko inak.Po pomerne kratkej znamosti som otehotnela v januari 08. Jeho zena sa nedokazala zmierit s tym, ze som prisla do jeho zivota, asi dufala, ze on uz navzdy zostarne sam a bude o nej tajne rozmyslat. Od maja mu prestala deti davat na vikendy, deti hucka slovne proti mne, ze som votrelec, co im ukradol ocka..atd.popritom som prisla do jeho zivota 3 roky po ich rozvode. Dnes sa s priatelom snazime spolu zit, mame 4 mesacneho synceka a ja obden oci plne slz, pretoze citim, ze moj partner nema vysporiadanu v sebe svoju ex...Ze nebol este pre neho cas na novy vztah.Pol roka mu vyvolavala napriek tomu, ze nam deti nechcela davat a on jedine co dokazal, povedal jej.."neda sa mi, som mimo"..To bol "super" pocit. On sa bal o nas hovorit pred nou.Postupne a tym ze deti nechcela davat k nam za nimi prestal chodit, hoci ja mu stale kazem (kedze nam ich nechce dat)aby siel za nimi aspon do skoly a niekam ich zobral.Nepacilo sa mi, ked chodil za nimi ku nej domov, velmi ma bolel fakt, ze sme s nou byvali na jednej dedine..a tam ludia nechapali s kym on vlastne je..dokonca sli reci, ze sa k nej aj tak vrati.Ja som lezala v nemocnici na rizikovom a on bol u nej..Vraj bol dat detom cokoladky..Potom viezol deti do skoly..ale to ze ju mal posadenu pri sebe mi zabudol povedat.Po istej dobe mi praskli nervy a povedala som mu, ze nevidim dovod aby chodil k nej domov a ze ma novu rodinu..ci si to vobec uvedomil.Neviem..Pretoze on ma klame.A ja som rovnako podozrievava ako ty a boli ma to. Viem, ze okolie na neho tlaci aby sa konecne prebral a zacat zit novy zivot.ale obavam sa, ze on sedi jednou ritou na dvoch konoch a nema to v sebe usporiadane.Ze na neho len tlacime ale ma to opacny efekt a bude to robit aj nadalej.
Bud stastna, ze tvoj manzel ci partner ta aspon vypocuje a bude sa snazit alebo sa snazil najst taku cestu, ktora by ti neublizovala. Ja som kazdy den nesvoja.Predtym ako som ho stretla som bola stastna baba, dnes som chvilkami stastna vdaka malemu pokladu ale co sa jeho tyka som rovnako podozrievava a nestastna ako ty..A velmi si prajem aby sme mi tie druhe v ich zivote nasli svoj POKOJ V DUSI cim skor.
Landovap, tvoj problém je s Alliným podobný len zdanlivo - predpokladám, že si čítala len tento jej blog... Ale Alla píše na NM svoj príbeh už dlhšie na pokračovanie a má to trochu inak, ako ty...
Nechceš si založiť vlastný blog? Je to jednoduché - na zelenej lište hore klikni na "Pridaj obsah". Otvorí sa ti ponuka, z ktorej si vyberieš "Príspevok blogu." Klikneš a otvorí sa ti okno, kde už priamo píšeš svoj blog - nadpis, text, odošleš...
Vieš, keď pridáš svoj problém do cudzieho blogu, blogy rýchlo narastajú a je to neprehľadné.
A okrem toho - ak budeš mať svoj vlastný blog, bude sa aj tebe ľahšie orientovať v tom, kto reaguje na teba, a kto na Allu... A dievčatá ti možno poradia, ako s tvojim roblémom naložiť...
Držím palce!
Alla veľmi by som ti dopriala pokoj v duši a veľmi ti želám aby si ho našla a nikdy už nestratila, drž sa dievča
