- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na razcesti
suhlas
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
za pochodu boli vytvorené nejaké šablóny, že čo by ako malo byť a tým prestali byť samozrejmé veci samozrejmými, alebo prirodzenými a vznikli konvencie. Existujú nejaké pravidlá, podľa ktorých toto ešte úctivé je a tamto už nie. V pracovných a formálnych vzťahoch je to asi nevyhnutnosť. V súkromí je povolené všetko, čo vyhovuje zúčastneným. Ak niekto nazve svoju ženu "stará", ďalšie budú pohoršene híkať. Budú pol hodinu riešiť, či je to ešte prípustné, alebo už nie, zatiaľ čo "stará" so "starým" idú v pohode na pivo, alebo s deťmi na výlet a nikomu z nich vôbec nič nevadí. Proste sú miniatúrne komunity ako rodina, kde vládnu svojské pravidlá, ktoré možno nie sú úplne pochopiteľné pre konvenčne naladené okolie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
K tomu opravovaniu - ono dosť závisí aj od toho, ako to podáš.... Toto je síce prípad, keď je to cudzí jazyk pre oboch z nich, ja si pamätám z mojich študentských čias, chodila som brigádovať do jednej anglickej firmy, šéf mi vždy hovoril - neurážaj sa, keď ťa budem opravovať, nie je to o tom, že ťa chcem vysmiať, uraziť, či nedajbože ponížiť ... Nie, je to preto, lebo tvoja angličtina je tak dobrá, že by bolo škoda neurobiť ju ešte lepšou. Bola som mu skutočne vďačná za každé jedno upozornenie ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Určite máš pravdu a niektoré vyjadrenia sú hnusné, to je pravda.
Napísala si to veľmi pekne. Ja si myslím, že veci sú jednoduché a aj niektorí muži sú jednoduchí, netvrdím, že všetci a tým jednoduchším stačia jednoduché veci a nemusí sa žena toľko trápiť.
Hovorila som z vlastnej skúsenosti. Veľa som sa trápila a skúšala to inteligentne, ale jednoduchšia cesta bola rýchla, obrat obrovský a teraz je to omnoho, omnoho lepšie, aspoň u nás doma.
A netrápim sa a vyzerá, že ani MM nie. Je spokojný, nie som perfektná, ale má to čo je preňho dôležité a pochopila som, že keď má niečo svoje, nemám riešiť, radšej byť ticho, používať krátke vety, krátke prosby, nedávať do jednej vety nebodaj dve veci na vybavenie, ale po jednom, najprv jednu a potom druhú. Dlho mi trvalo, kým som na to prišla.
A určite ho nepodceňujem a pod., len mne takto zobák narástol a vyjadrila som sa ako mi práve prišlo. Kto chcel pochopil, kto chcel niečo mu to dalo, každý máme právo na svoj názor.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
S názorom dievčat, že treba začať od seba súhlasím aj ja. Zažila som na vlastnej koži. V začiatkoch nášho manželstva sa povaha môjho manžela až tak neprejavovala a rovnako zrejme ani moja. Prišiel syn a naše názory na spoločný život sa začali vyhrocovať. "Sekali" sme sa za vyslovené maličkosti. Dosť dlho som si myslela, že chyba je v manželovi. Komunikácia u nás viazla. Respektíve ja som chcela rozprávať o všetkom on nie. Snažila som sa "vydolovať" z neho názor, reakciu bezprostredne po hádke a dosiahla som akurát to, že sa viac uzavrel. Vydržal nerozprávať sa so mnou celé dni. Tu musím podotknúť, že bolo veľa aj pekných chvíľ a manžel mi dával najavo, že ma miluje. Jeho prejavy citov neboli "klasické" reči, kvety atď. Každý si môže doplniť sám, čo považuje za klasické. Jeho láska sa odrážala v opore vo chvíľach kedy som to skutočne potrebovala. Prišla som do štádia, kedy som musela prehodnotiť, klady a zápory nášho spoločného života, svoj postoj, city...Klady a city prevážili zápory a tie dobré veci v našom živote rozhodli. Už som vedela, že svojho manžela nezmením. Zostávalo mi iba urobiť poriadok u seba. Prestala som "tlačiť na pílu" a chcieť všetko vysvetľovať. Urazil si sa za ani neviem za čo, nuž buď ťa to prejde a neskôr vysvetlíš alebo nie. V každom prípade tak akosi som sa vyrovnala sama zo sebou so svojimi konaniami, postojmi, názormi. Niektoré som prehodnotila, zmenila, skúsila sa na veci pozrieť s odstupom. Bola som spokojnejšia, kľudnejšia a nakoniec sa dostavila aj pozitívna reakcia od manžela. Všimol si moju zmenu a postupne sa sám od seba menil aj on. Náš život je vyrovnanejší, spokojnejší.
Mala/mohla by si zvážiť, či ti stojí zato vaše manželstvo udržať alebo nie. Upratať si sama v sebe a podľa toho potom konať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ale toto musím: nebudem konkrétna, lebo už som bola dosť, ale dnes urobil niečo sám a bez odúvania a mumáctva a blbých pindov, lebo asi mu to konečne došlo.
A ešte ma napadlo obchod a nakupovanie. Zuzi MM sa tiež tak správa alebo správal v obchode, že som sa išla prepadnúť pod zem. Prišla som na to, že neznáša akékoľvek zbytočné míňanie peňazí, proste mu to prišlo zbytočné a mňa to stále vytáčalo a oheň bol na streche. Ale kým som na to prišla čo mu naozaj vadí...... Tak teraz s ním jednoducho do obchodu nechodím, idem sama alebo s deťmi. On je spokojný a ja tiež. A najlepšie je keď potom sa chváli pred rodinou, že ako sme dobre nakúpili.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobre, prihodím - bolo tu viacero podobných príbehov o "nerovných partnerstvách" a ja síce tiež do určitej miery uznávam, že nie je celkom kóšer odsudzovať niekoho za to, že buď "hoch" alebo "jednoduchý" a tiež môžu byť prípady, keď kombinácia niečoho takého funguje, ale obávam sa, že zväčša asi nie...
Mne vždy v takýchto prípadoch zarezonuje také pekné staromódne slovíčko "mezaliancia" - nerovné spojenie - nerobí to dobre, a to dokonca ani vtedy, ak sú (intelektuálne) partneri na rovnakej úrovni, ale sú medzi nimi rozdiely (tie, čo sa zvykli potom neskôr pri rozvode označovať ako "neprekonateľné") v podstatných veciach. Ak vstúpia do partnerského zväzku dvaja takíto ľudia, tak podľa mňa nepomôže nič, a ten je už od začiatku odsúdený na zánik.
Nevylučujem, že "hajzlbaba" by sa mohla rozumieť jadrovej fyzike, ale zväčša to tak nie je - a práve preto spojenie jadrového fyzika a takejto osoby, čo má "dve ľudové a tri tanečné" s veľkou pravdepodobnosťou odsúdené na krach ...
Pri voľbe svojich životných partnerov by sme mali byť veľmi opatrní, aj keď sa to niekomu môže zdať "vypočítavé", ak zvažujem ešte niečo iné ako "lásku", ale faktom ostáva, že aj pri tej najväčšej opatrnosti (zvolím si povedzme 5 kritérií, ktoré by ten človek mal spĺňať) sa môžeme "utnúť", niektoré veci totiž vyplávajú na povrch až neskôr, keď už som vo vzťahu. Tam potom zase prichádza ten zlom - musím si zvážiť, či nenaplnenie povedzme 1 z tých kritérií (postavme to tak, že zmena nie je možná ani na jednej zo strán: ja nepoľavím, on sa neprispôsobí) je pre mňa tak závažné, aby som to uťala, alebo si poviem - OK, ale tie zvyšné 4 plní na 100%, tak budem síce (čiastočne) trpieť, trápiť sa, budem nie tak celkom spokojná, ale jednoducho - aj za týchto podmienok mi to stojí za to (podotýkam - toto v mojom ponímaní nie je, že ja v tom jednom prípade ustúpim - to nie, naďalej mi to bude tŕňom v päte, akurát sa rozhodnem, že tá "bolesť" čo mi spôsobuje sa dá vydržať)
Fuj - ale som sa rozpísala, tak snáď aby som to zhrnula - podľa mňa - rovnocenný vzťah medzi nerovnocennými partnermi neexistuje!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus, súhlasím, že jadrový fyzik a dievčina s dvoma triedami ľudovej zrejme kvalitné a plnohodnotné partnerstvo spolu nevybudujú.
Ale vzťah, kde jeden má vysokú školu a druhý nie - to predsa nie je mezaliancia.
Možno to môže haprovať, ak je to ako v prípade Zuzky (žena má VŠ, muž nie), ale nie je to niečo neriešiteľné. Na vysokej škole sa dá študovať v podstate kedykoľvek, treba len chcieť.
Ale ak bude Zuzka "nenápadne" manželovi naznačovať, že nie je pre ňu dosť vzdelaný, asi to nepôjde.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A preto mu vadí tá neodložená šálka...... Lebo nemá iné.
Stále sa učíme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus, ale (ne)rovnocenný sa človek môže iba cítiť. Nerovnocennosť ako taká neexistuje. Ide len o to, nakoľko je človek náchylný svoju sebahodnotu určovať podľa nejakého zaužitého štandardu. Ak skalopevne verí, že VŠ ako taká hovorí o "cennosti" človeka, alebo že "dobrá rodina" (to stále neviem, čo to má byť...u mňa je dobrá rodina taká, kde sú láskyplné vzťahy, ale tu sa myslí, asi niečo iné) určuje hodnotu jedinca, tak sa zrejme bez VŠ a "dobrej rodiny" v rukáve, bude cítiť ako nímand. Alebo mu niekto naznačí, že by sa tak cítil mal. Extrémne rozdiely nerobia dobrotu, to uznávam. Ale pár, kde jeden vš má a druhý nie, nie je žiadny extrém.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, neviem, podľa mňa existuje - minimálne pokiaľ ide o intelekt. Nech je to akokoľvek diskutované, ale IQ sa dá merať a tie stavy pod určitú úroveň majú aj svoje oficiálne lekárske pomenovania - debil to nie je nadávka, to je stupeň intelektu. Taký debil predsa nie je rovnocenný s niekým, kto má vysoko nadpriemerné IQ.
Tým nechcem povedať, že by ten debil nemal právo na existenciu a mal by byť rovno odstrelený či obesený - ale nerovnosti jednoducho existujú a treba ich minimálne brať do úvahy, ak už nie rešpektovať.
Keď to poviem v "podobenstve" - ak máš nejaký prístroj, ktorý je treba nabíjať a nemáš ten správny kábel, môžeš sa snažiť akokoľvek, možno aj narvať ho tam nasilu, ale fungovať to nebude....
K tej dobrej rodine - áno, s tvojou definíciou sa viem stotožniť, ale práve o tom to často je - taká láskyplná rodina zväčša vyznáva úplne iné hodnoty (a odovzdáva ich ďalej vo výchove na ďalšie generácie) ako rodina, kde nepočuješ dobrého slova, nevidíš úsmevu, kde vládne strach, vulgárnosť, necitlivý prístup ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
áno, intelekt máme rôzny, ale extrémne výkyvy smerom hore alebo dole sú zriedkavé. Väčšina sa pohybuje okolo priemeru. Súhlasím, že ak sa stretne priemer a mierny podpriemer, už môže byť problém, ale je to podľa mňa naozaj zriedkavé, aby sa dali dokopy dvaja takí ľudia v manželstve. Jednoducho už ten priemer si uvedomí, že akosi čosi neštimuje. Oveľa častejšie sú v hre predsudky, alebo ambície aj za dvoch , alebo sú potom tak rozlične naladení - tvrdý materialista a úplný idealista, pasívny a aktívny, karierista a salámista
, že buď spolu tvoria rozkošnú protikladnú dvojicu, alebo musia od seba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jasne, ze je to zreidkave, ale stava sa - hlavne takym tym "naivnejsim", co si myslia "ved po svadbe ho/ju zmenim" ...
Vies, musim priznat, ze hoci ja som isla do vztahu v "zrelom veku", po nalezitych uvahach a v podstate bez ruzovych okuliarov (cim chcem povedat, nebolo to iba o tom, ze som zaslepena prvym osialom lasky), patricne som zvazovala pre a proti -predsa sa vykluli veci, s ktorymi som neratala - nie je problem, poriesili sme ... ale chcem povedat - mam doje, ze je skutocne dost malo ludi, ktori starotlivo zvazuju vsetky aspekty spolocneho zivota s niekym - ako keby "ma ma rad" stacilo na stastny spolocny zivot - a potom sa take veci ako spolocensky povod, vzdelanie, vierovyznanie - bud ukrutne precenuju (boze moj, co sa ta moja zblaznila, ona chodi s luteranom! nabuduce si snad najde nejakeho mohamedana!!!) alebo rovnako ukrutne podcenuju ... nechcem povedat, ze obycjany robotnik so zakladnym vzdelanim ci 3 rocou ucnovkou musi byt zakonite dement, ale fakt si neviem predstavit, co okrem sexu moze takehoto cloveka spajat s clovekom, ktory ma vysokolsky diplom
OK, tocim furt o tom istom a pritom v podstate suhlasim aj s tym co pises ty, aj napriklad s tym, ze castejsie su to skutocne IBA predsudky, nez skutocne "nezmieritelne protiklady", takze asi "amen" , aby sme sa neopakovali stale dokola
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
adus,
pod toto sa podpisujem.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
asi tak
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus súhlas , vidím vo svojom okolí viac takých príkladov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
viem co chces povedat adus a vlastne aj suhlasim. Ked som raz s mojou najlepsou kamoskou smutne filozofovala nad tym, ako postupne skoro vsetky moje kamaratstva z mladosti isli v certy, vtedy mi povedala nieco v tom zmysle: "Na tom nie je nic smutne, to je uplne normalna vec. V kazdom partnerstve, manzelstve, kamaratstve musi platit, ze ten druhy ta niecim obohacuje, niecim taha vpred, v niecom je ti "ucitelom" a je uplne jedno co to je. No ale ked uz ti nema co ponuknut, respektive ty jemu, tak jednoducho prirodzene vztah zanikne."
A hoci to znie tvrdo, mala uplnu pravdu. Vo vsetkych mojich funkcnych vztahoch (manzel, kamoska, segra atd) je vzdy nieco, co ma len jeden z nas a v com je lepsi ako ten druhy z paru.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak s týmto úplne súhlasím, ale tam potom nie je rozhodujúce vzdelanie, pôvod, alebo kariéra, ale to, akým smerom sa tí dvaja vyvíjajú. Či spoločným, alebo každý na inú stranu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pekne si to adus.
Ja Ti poznám ale párov tak nerovnomerných a napodiv fungujú... To je to čo som písala, len Ty si to napísala tak inteligentnejšie.
Zvážim či ma to fakt žerie, ak ani že veľmi nie a ostatné je v poho, tak čosi vydržím. Tak isto ak prídem domov a chcem velice riešiť a on sedí na gauči a je hladný ako pes, myslíte baby, že vyriešim??? Asi ťažko. Dám jesť, poskúšam otvorenosť dákej diskusii a keď sa nedá, tak musím vyrovnať sama.
Tak isto sex, jemu na tom záleží, asi sa mu páčim, nebehá inde, mám roboty, by som ho zabila, ale nemám mu urobiť radosť? Veď nakoniec sme spokojní obaja. Ktorási to raz tu tak písala, vtedy ste nikto nič a teraz kde sme kdesi použili fuj nechutné slovné spojenia, jáj aké citlivé......
Ta vyjasnieva sa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pred pár týždňami som stretla jedného pana, je jadrovým fyzikom a jeho žena silou mocou chce robiť a tak je teraz upratovačka.
Smial sa na chybach mladosti, kedy hľadal vo svojich kruhoch a nikdy to nefungovalo, lebo každý príliš miloval svoju prácu a teraz ma ženu, nie síce mladú ani vzdelanú ale ju ľúbi a ona ľúbi jeho - to sú slová ktoré povedal.
Myslím že to všetko ide aj s vyzrením jedinca.
Mala som priateľku, ona mala dieťa s doktorom a on si ju po x rokoch chcel zobrať, ale pri zásnubach, dostala so snubným prsteňom aj príkazy kde pôjde študovať a kde pôjde pracovať.
Bola som veľmi rada že aj ona to pochopila a vzdala to skôr akoby bolo neskoro, v tom vzťahu by nebola nikdy plnohodná.
No on mal za ženu aj seberovnú, aj sestričku a nič z toho nevyšlo, takže on vnucoval ženám niečo, čo ani jedna nechcela.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Margori - teraz je upretovacka - ale nie je to zena so zakladnym vzdelanim, z rodiny, kde sa este jej rodicia podpisovali 3 krizikmi, vsak?
Lebo to nie je to, o com hovorim ... V konecnom dosledku, aj ten jadrovy fyzik by mohol skoncit ako vratnik, zametac ulic - keby na to nasiel dost dobry dovod, ale na intelekte by mu to neubralo (teda, mozno trochu ano, ak by sa po veceroch doma nevenoval aj nadalej tej fyzike )
Ani ten druhy priklad nie je tak celkom o tom, co som ja mala na mysli - tiez je to len o tom, ze neprijala "hru", ktoru s nou ten doktor chcel hrat - a tu by som dokonca povedala, ze ona bola ta mudrejsia, lebo to cele rozpoznala a vycuvala z toho ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus, toto nebola reakcia na teba a myslím že viem čo si tým myslela.
Lenže ak by autorka blogu bola nadpriemer tak neverím že by si zobrala debila, toľko k tomu.
Ta pani s ktorou žije ten vedec nemá školy, bola dlho v domácnosti a potom robila v kuchyni, áno stretli sa už ako starší po svojich skúsenostiach v živote s inými.
On stále pracuje aj ked na skrátený úväzok.
U mojej priateľky - ak by si in´m robila IQ testy tak ona nemá na neho a predsa aj mne to vyšlo že je múdrejšia a zrelšia ako on, aj ked testy by potvrdili opak.
Ona sa riadila srdcom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tuto zuzka chcela radu, ako na to. To sme jej snáď dali, dokonca aj rôzne pohľady na vec. Ak má svojho muža rada, asi teda áno, ak rieši niečo, nech poskúša, môže nám potom povedať čo fungovalo. To či nerovnomerné vzťahy fungujú alebo nefungujú jej asi nepomôže. Nuž dakedy fungujú a dakedy nie.
Zuzi držíme Ti palce a Tvoj manžel má iste kopu vlastností, pre ktoré sa oplatí s ním byť. Tak ako môj, je síce ,, mumák ,, ale iný by to so mnou nevydržal.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nuz, tema sa posunula zaujimavym smerom.
tak pridam aj ja svoju skusenost.
Dam to vsak ale ako svoj blog, nech tu nerobim paseku, ked sa odklonim od temy
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Toľko rôznych postrehov, zaujímavé.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak nakoniec som sa rozhodla ze aj ja prispejem, vzhladom k tomu, ze zijeme v zahranici, nemam sa velmi ani s kym porozpravat...
Som vydata uz takmer 5 rokov, moj manzel nie je zly, ani nepije, ani by ma nepodviedol, no cim dalej tym viac vidim ake su medzi nami rozdiely..ja mam vysoku skolu, vybornu pracu, som z dobrej rodiny..manzel je jednoduchy clovek z dediny, z chudobnej rodiny ale zato je velmi pracovity. Problem je vsak jeho komplikovana povaha, on ked sa pre nieco nahneva, vacsinou to je nejaka blbost napr. ze rano nestihnem zo stola odlozit salku, alebo ked koli pracovnej vytazenosti nestihnem ozehlit, pritom u nas je vzdy dost veci na oblecenie, urazi sa a je ochotny sa aj niekolko dni so mnou nerozpravat, pricom velakrat si len domyslam dovod...On aj sam od seba poupratuje, ale musi mat naladu, je bud uplne skvely, vtedy dokaze vymysliet take prekvapenia ze mnohi chlapi by sa mali co od neho ucit, alebo je uplne neznesitelny a v takych chvilam napr. neraz sa stalo ze sme spolu v nakupnom centre, jemu sa nieco znevidi, otoci sa a bez slova odide domov...vtedy by som ho najradsej vobec nepoznala...Deti nemame, myslim si ze u nas je problem komunikacia, on je z viacerych deti a nebol nauceny si problemy vysvetlit a uz vobec nie sa ospravedlnit, ked sa pohadame, zo vsetkeho vini len mna, vraj je to moja chyba, keby som ja vsetko robila ako sa ma on by nemal dovod byt nervozny...Uz viackrat som si povedala ze sa rozvediem, stale sa to strieda, teraz bol uz niekolko mesiacov klud a uz zase trucuje...A ja sama neviem ako sa mam rozhodnut, nebavi taketo marnenie casu a bojim sa ze keby prisli deti, casu by bolo menej a bolo by to coraz horsie..alebo sa mylim?
Na druhej strane kde mam istotu ze s niekym inym by som bola stastnejsia?Bojim sa ze to olutujem....Baby prosim poradte, co by ste robili vy....