Viem, že každý má nejaký problém, ale v spoločnosti sa každý musí tváriť,že všetko je v pohode,a všetko sa dá zvládnuť. Je priam hriech odpovedať na otázku ako sa máš, že nič moc. Ak to takto úprimne niekomu poviem, nechcem aby mi vyriešil moje problémy, ale možno chcem len aby pochopil prečo nie som až taká zhovorčivá, alebo sa tak málo usmievam...V rodine môjho manžela som nepochopená. Tak ako slušnosť káže nesťažujem sa, len som niekedy ironická aj k ľuďom čo si to nezaslúžia. A oni nechápu, že je to preto, že je ťažké pozerať sa na ich šťastie úspechy, lásku a pritom mne to všetko chýba. Chýba mi láska, lebo môj manžel má inú a spolu sme len kôli ďeťom a vieme to len my a preto som u príbuzných ja tá zlá čo sa k mužíčkovi nespráva obzvlášť milo, nechytí ho za ruku, nekúpi mu darček alebo iné prejavy náklonnosti. Som tá zlá, pretože nepoviem svoj názor, lebo by som bola obvinená (alebo zakopaná pod čiernu zem), že som zasa ironická(hoci podľa mňa som iba úprimná, aj keď už som sa naučila, že úprimnosť aj ubližuje a preto ju už radšej nepoužívam. A tak vyzerám ako hlupaňa čo nemá svoj názor a len prikývne čo chce jej manžel. Svet by ma obvinil, že som závistlivá a asi by mal pravdu. Ale ako s tým bojovať. Chýbajú nám aj peniaze. Manžel ma samozrejme obviňuje, že je to moja vina. Celé dni rozmýšľam, len nad tým kde ušetriť, čo uvariť aby to veľa nestálo, či kúpiť ovocie alebo nie. O ostatnom ani nehovorím...Keď pridám tu, tak mi chýba tam a len takto prežívam. Nie že žijem. A príbuzní, ktorí majú na všetko sa čudujú, že nejdeme na výlet, do kina, zabaviť sa, že svoje nadané dieťa nezapíšem do jazykovej školy, že manžel nejde na platený kurz aby si našiel lepšie platenú prácu(čo by mu aj tak nepomohlo ,len oni si to myslia) a pod. A samozrejme, že som na vine ja , lebo neviem hospodáriť. Mám dobrú prácu, na ktorú úprimne povedané nemám ideálne schopnosti, len som rada že ju mám a všemožne sa snažím aby som si ju udržala. Je to stres. A na druhej strane vidím ako prišli príbuzní k dobrej práci a ani sa nemuseli snažiť a je mi to ľúto. Asi som sa len potrebovala vypísať, už sa mi uľavilo a tak idem pokračovať v práci. Viem, že nie som dokonalá, ale aj takí ľudia sme tu na Zemi, tak prečo mi to neustále niekto vyčíta, veď ja robím čo dokážem.
mimi a prečo to tajíš? nebolo by lepšie hrať otvorenými kartami, načo udržiavate nasilu to, čo už dávno nefunguje? Áno, viem že kvôli deťom, no myslím si, že takéto ovzdušie ani im príliš neprospieva, nehovoriac o tom, že takýto vzor rodiny si odnesú do svojho života - to chceš? Vaša rodina a známi cítia, že niečo nie je v poriadku, no nevedia, nerozumejú tomu, tak preto sú reakcie také aké sú. A aj čo sa týka tých peňazí...nie je lepšie pravdivo povedať, aká je u Vás situácia? Nemusíš ísť do detailov, len jednoduhco povedať - na toto alebo tamto proste nemáme, nevychádza nám to...to nie je hanba! Ja som v istom období tiež hrala divadlo, tvárila sa, že je všetko OK, no aj tak zrejme všetci okolo tušili, že to OK nie je, no nevedeli - čo...o to väčší bol priestor pre rôzne polopravdy a dohady. Tak som s tým sekla a neuveríš, veľmi sa mi uľavilo - to človeka zbytočne vyčerpáva a pre samú pretvárku nevidí riešenia, ktoré sa mu možno ponúkajú
Ahoj mimi
Nezúfaj,všetko raz bude lepšie.Len treba veriť.Viem že sa to ľahko hovorí len tak niekomu,ale všetko na svete má svoj zmysel,prečo je to tak alebo tak.
Možno stretneš človeka o ktorého sa budeš môcť oprieť a všetko bude ľahšie.
Viem ťa úplne pochopiť že nemáš chuť ani na ten úsmev.
Ale teš sa z tvojich detí vnímaj pekné veci začni myslieť pozitívne a všetko sa začne otáčať na lepšie časy.Prajem veľa šťastia.
Ach, milá moja a čo tak netajiť to? To všetko, čo ťa dusí.... Myslíš, že by si nedýchala ľahšie? OK, iných do toho nič, ale netrpíš hlavne preto, že sa hlavne ty zhrýzaš nepochopením a nedostatkom? Čo tak skúsiť ísť na to ako elca?
Ja ti držím palce. Musí to byť nesmierne ťažké. Fakt nesmierne ťažké a vyčerpávajúce. Ten manželský problém nejde vyriešiť? Či už ani nechcete? Vraj sa dá všetko, len treba chcieť... Želám ti, aby sa Ti veľmi chcelo...
Súhlasím s elcou
práve som si na serveri idnes v psychologickej poradni prečítala - citujem: Držení manželství kvůli dětem v dusivé atmosféře je nesmysl. Byl by pro ně lepší civilizovaný a důstojný rozvod bez hádek a výčitek a ukázka toho, že i po rozvodu spolu můžete dále kooperovat jako rodiče, přestože partnersky už spolu být nemůžete. len toľko 
Problém je v tom že, ani nemám kam odísť a ani nie som schopná ich sama uživiť. Bola by som sama ešte viac než som teraz a "svet" mojich detí je v tejto rodine. Otcovi zabudli , že už skoro 4 roky ho po večeroch nevideli oni sa otriasli rýchlo a aj tak je to pre ne skvelý otec. Aj je. Babku , bratrancov, kamarátov tety ujov majú z manželovej rodiny.
...mimi- co by si povedala svojej dcere,alebo svojmu dietatu- keby sa ti zdoverilo s tym a tak, ako si tu napisala?
ivet
Svojej dcére by som povedala, aby sa vrátila ku mne a ja jej pomôžem. Sebe ale pomôcť neviem.
a ako by si jej pomohla?
ivet
Vieš čo sa týka detí, tak sa snažím aby im nič nechýbalo aj napriek tomu že chýba mne. No nie sú rozmaznané, vedia že nemôžu mať všetko. Ako by som jej pomohla to závisí od situácie.
Hm.A co vlastne cakas od zivota, tak celkovo?
Skôr by som povedala, že čo ma drží pri živote. Chcem vychovať deti aby z nich boli dobrí ľudia. Nič si neplánujem, lebo zvyčajne sa mi nič nepodarí, tak aby som nebola sklamaná.
Dobre, teoreticky si vychovala dobych ludi, su dospeli a samostatni a co teraz?
Viem čo chceš povedať, že si mám vo svojom živote nájsť niečo čo by mi robilo radosť. Lenže nič také nie je. Keď cvičím tak len preto aby som schudla a nie pre radosť, maľovať neviem zvieratám nerozumiem, na ručné práce som nešikovná, na cestovanie nemám peniaze ani na divadlo(na to by som ešte niečo pustila) Aj manžel mi vyčíta, že sa o nič nezaujímam bližšie. Jediné čomu by som sa úprimne vedela venovať je asi životné prostredie. To ma trápi a aj zaujíma. Mám málo síl.
Vyhovorky Mimi. Same vyhovorky. Nemas nahodou gmail?
Takto sa mi zle "keca"
Ide o to, ze ak si zmierena s tym, ze prezijes takyto zivot tak ok. Ak nie, tak prestan fnukat, dvihni rit a pod nieco robit. Ak ta budu vsetci lutovat, pomoze ti to jedine tak este do vascich s.aciek nez si teraz. Pomaha to nanajvys na pat minut. Takze, ideme nieco robit, alebo co?
Nemas chybu Lydush
+1
Lydus ma dobre napady... Zdvihnut sa ist huraaaa - nie je to take tazke 
Lydusha
Prepáč musela som ísť už niečo robiť, už som bola dlho pri počítači.
lydush,
Lydusha, ako vždy
supeeeer
Alebo by mohlo ísť ešte aj o depresiu - a chce to pomoc psychológa alebo lekára-čo nie je hanba.
Ahoj Mimi, no asi mas najvyssi cas zacat riesit svoj zivot. ak tvoj este stale oficialny muz ma inu, na co zijete akoze spolu? ved ked sa oficialne rozvediete kazdy mozete zit svoj zivot a on sa bude s detmi stretavat ako sa dohodnete.je to tak tazke? no urcite je to lahsie ako sa hrat na rodinku ak rodinka nie ste...robis zo seba horsiu nez si len aby si jeho opeknila? co sa ti to v hlave pomiesalo? ak tvrdis ze ste spolu kvoli detom- tak sa preboha oddelte kvoli tym detom.nech nevidia tu nezdravu klamlivu atmosferu, nech vidia realitu a nech sa s nou naucia zit. pouvazuj triezvo nad financiami, ci sa da predat byt a mozno docasu zit v podnajme za zarobene peniaze, mozno ist k rodicom nacas,mozno sa prestahovat do mensieho. hlavne nepchaj hlavu do piesku, zivot je niekedy kruty a ver ze je niektorym aj horsie ako tebe.
Mimi, nedavno som sa tu ja rozpisovala o svojich problemoch s manzelom...Tiez nam to akosi neklapalo, samozrejme moja rodina to videla ale jeho nie, pretoze ja ked som bola u svokry, tak som sa usmievala na vsetky strany...a robila sa, ze je vsetko o.k...No kalich pretiekol a draheho som vyhodila...a mala si vidiet, co sa stalo...hned na druhy den rano mi volala svokra, co sa stalo, ved ste boli stastni...??? Tak som jej vsetko povedala...tak uprimne...a ona, ze cooo? To som nevedela, ved ja mu dam!!! Hovorim jej, ze mi je jedno, co si uz oni povedia...mal x sanci a vzdy si to pokaslal...nakoniec sa situacia vyvinula tak, ze som predsa len odpustila, muz zmenil robotu, nema uz cas na kamosov...A tiez som riesila, ze moj muz je vsade...ma x konickov... a ja nemam kde ist, s kym ist...Dnes to mam tak, ze pond. kurz posunkoveho jazyka, utorok cvicenie, streda plavanie, stvrtok cvicenie, 2x. do tyzdna kurz uctovnictva...proste mam to tak plne...ale hrozne sa tesim z toho! Mimi, nie na vsetkom sa horibilne plati, napr. ja plavam 1h za 1€, cvicime na fitloptach zadarmo - jedna mamina to ma na krku...proste skus sa popozerat viac po inzeratoch a urcite si nieco najdes, kde sa aj za par drobnych odreagujes! Drzim palce, len nezostan v tom, com si doteraz!!!
ahoj Syslik neda mi nereagovat, strasne sa mi paci ako si si to zariadila, fakt (skoro)vsetci chlapi sa tvaria ze oni maju vela zaujmov a my baby nic len sedime doma, a mozno sme blbe ze sedime, beriem si ta za priklad
Milujem hlodavce, ale odo dnes syslíky zo všetkých najviac
novacka - dakujem!!!!
mimi1 - este som chcela povedat, ze pises, ze mas novu pracu ale nemas idealne schopnosti...co by si nemala!!!?? Keby tie schopnosti ozaj nemas, myslis, ze zamestnavatel by ta tam drzal??? Vyrazil by ta!!! Ak sa tak nestalo v skušobnej dobe, tak je evidentne s tebou spokojny!!! Ja si myslim, ze z toho nestastia sa len podcenujes!!!
Mimi1, tak Ty si podla vlastnych slov uplne nemozna! Nic nevies, nemas talent ani schopnosti, konicky, peniaze, muza...
A co tak zobudit sa. Pred manzelovou rodinou prestat hrat divadlo(to nahrava len jemu), povedat pravdu vsetkym, vcitane deti a KONECNE si vydychnut?
To co zijes je sebatyranie a podla mna nie je NIC horsie ako to. Ani rozvod, samota, a to vsetko, coho sa bojis.
Tak sa vzchop! Drzim Ti vsetky palce!!!
naložila si si, len čo je pravda. pozri, keď to tak vezmeme vcelku, zlá budeš u ostatnej rodiny tak či tak. prečo chceš byť manželovou rodinou pochopená? nastavila si sa úplne zlým smerom. prečo toleruješ manželovu neveru? všetci ostatní si k tebe dovolia len toľko, koľko im dovolíš ty. čo je za tým sebaobviňovaní a preferovaní svojich vlastných neschopností? prečo sa tak týraš? mňa by zaujímal postoj tvojho muža. máš v ňom istotu, že ťa neopustí kvôli tej inej žene? čo potom? ale ty nepremýšľaj čo potom. premýšľaj čo teraz. čo chceš od života a či sú tvoje želania naplnené. !!!!rob niečo!!!!!!, hocičo. len prestaň nerobiť nič. to je zo všetkého najviaczničujúce.
Mimi, deti sú malé, nie blbé. Tiež som hrala takéto divadielko, zopár rokov. Zo mňa bola troska, dcéry v strese a ex len tak žiaril. Dnes sme my v pohodičke a exáčik v prdeli (prepáčte kočky za výraz 
). Žiadne výhovorky, ži svoj vlastný život. A prosím, pohľadaj svoju sebaúctu. Pochybujem, že si taká neschopáčka ako sa opisuješ 
.
No normálne toto akosi neviem pochopiť. Ty rátaš s každým centom a rozmýšľaš o tom, či kúpiť deťom ovocie? Veď to je choré!!!
By ma zaujímalo, ako si ten tvoj pán manžel rieši výdavky na rodinu a na tú DRUHÚ.
Úplne ma to vytáča. Jeho vôbec neserie, že ty musíš otočiť každý cent a ešte mu vedome tolerovať neveru?
Rada by som videla ten jeho výraz tváre, či keby si si takto našla milenca ty, či by bol on ten tolerantný, ktorý by sa o teba delil, pred rodinou hral šťastnú rodinku...
Pekne mu nabudúce zabaľ jeho veci a nech perie aj tá tolerovaná! Nech si užije hviezda všetky radosti aj starosti partnerského súžitia.
Ja by som ho hnala, že by utekať nestačil. Máš právo na šťastie! Keď ti ho nedožičí manžel, prečo by si ho nemohla hľadať inde?! Ako ho máš nájsť, keď sa doma trápiš a stále čakáš, že ho tá druhá omrzí?
Danielka
Milá Mimi, nadá mi sa nespýtaťz čoho si financuje Tvoj manžel svojho koníčka, teda vlastne kobylku? Viem ,čo je to obracať každý cent v ruke a neviem si predstaviť, že ešte dobrovolne sponzoruješ dalšiu domácnosť. Tvoj mužíček je spokojný lebo má , čo chce a ešte si má na kom odreagovávať svoje každodenné drobne neúspechy. Si neschopná, odpad, lúzer, ničovaté nič, si psie hovienko na chodníku. Pre Boha dievčatko, NASER SA konečne. Prepáč za ten výraz , ale v tomto kontexte to nie je vulgarizmus len expresívne slovo. Žiješ v meste alebo na dedine? V meste je asi viac možností, napr. Materské centrá, kde sa za kurzy neplatí, ak tak len minimum. Nemusíš sa hned rozvádzať, len žiadaj pre seba dôstojný život. Držím Ti palce.
ja si myslim...ze sa potrebujes v prvom rade dat trocha do poriadku..zacni s psychologom..bolo by fain ..ak mas nejaku kamosku..dobre sa vyrozpravat..prehodnotit si zivot..nehrat divadlo...a konecne si zacat vazit samu seba...baby ti tu popisali vela dobrych rad...citaj...citaj...aj my..mnohe sme boli totalne na dne....ale sme to nevzdali...poriesili sme...porobili zmeny v zivote a ideme dalej.....tak sa pridaj k nam...a casom zistis...ze sa da vsetko..len treba chciet.... ..drzim ti palce..
Mimi,
gratulujem,
to najtazsie uz mas za sebou!
Priznat si sama sebe problem je ta najvacsia prekazka.
Drzim palce.
Ach jo Mimi, to vazne nie je stastny zivot....Byt s manzelom kvoli detom, pricom on ma inu a hrat sa na dokonalu rodinku je psychicky velmi vycerpavajuce. Nezavidim ti. prajem ti len vela sil aby si to zvladala.....a nasla tu spravnu cestu ku stastiu.