Čítam Vás každý deň som nešťastná a neviem komu to mám povedať, po 20 rokoch si muž začal za mojim chrbtom sms s inou ženou, po 8 mesiacoch som ako slepá na to prišla keď prišla fa a účet bol okolo 1000 sms, denne 40, tvrdí, že je to jeho jediná zábava a nič viac, baví ho to písať, bol s nami ale myslou bol s nou,na dcérinej stužkovej počas večere jej poslal 25 sms, na vianoce počas večere 15 atd, nepomáha mi vobec sedi nerozpráva, chodí posilovať a telka viac nič, deti ho nezaujímajú, v lete bol s nami na dovolenke a vraj už to tam trvalo... teraz sa mu nechce ísť už s nami nikam on chce oddychovať! Vlete som mala čelnú zrážku - ledva som prežila 6 rokov som onk. pacient, nedá sa povedať, že ma podržal, ale zvládla som prejsť peklom za pomoci 2 detí... Odpúšťala som mu v mladosti alkoholické úlety, trpela prešlapy, ktoré hlavne dcéra znášala zle v detstve... Ale toto sú to vraj nevinné sms s kamarátkou a on má z toho zábavu a radosť . Má 42 rokov, smsky si skrýva, ale je šťastný keď mobil zabliká na deti však len vrieska... Poradte mi je to normálne??? Teraz bol trochu nahúkať na mňa, že ja som tomu na vine nestarala sam sa oňho! Nevyhováram sa, že vždy to bolo také ako preddtým, týchto posl. šesť rokov 3 operácie 11 rádiojódov pobyty na onkológii, niekedy som nevládala ani žiť, ale fungovala som aspoň v domácnosti, myslela som, že peklo pominie, varila som prala, upratovala chystala jeho do práce a niekedy sa zvíjala od bolesti, čo možno nevnímal... To však bola moja povinnosť .... Poradte ako mám ďalej žiť nevládzem púo každom výstupe mi je na odpadnutie tlak mám 110 a život ma začína ubíjať...
Prezila si toho dost a prezivas a tvoje zdravie si to odnasa, nehovoriac o tvojich detoch.
Pred malou chvilkou som reagovala na isty prispevok zeny kamionistu. Tebe, ak mozem, poradim to iste. Povedz si, ze uz dost. Nenic sa dalej.
A uz vobec mu nerob ziadne vycitky. Predpokladam, ze deti su vacsie, zi si svoj vlastny zivot, obkoles sa ludmi, ktorych mas rada, venuj sa tomu, co ta bavi. Toto tu odznelo uz tolkokrat, to nie su prazdne slova. Tak ako pise hore lydusha, vzdy je nejaka moznost co robit, posunut svoj zivot inym smerom. Hlavne neostat zavisla na nom. Myslim, ze prave preziva dalsi romanik, je opantany, nepojde dobrovolne z toho von. Je mu fajn a ty mu rusis jeho kruhy! To nerob! 
Skus, bude sa ti lahsie existovat.
Baby ďakujem Vám, lebo zasa výstup, že ja som vinná robím z komára somára, je to nevinná zábava a on sa len bavil, on však neodíde, nepodá o rozvod a môžem sa pos...
, máme rodinný dom ktorý splácame, takže s peniazmi si moc vyskakovať nemôžem dcéra pôjde na vysokú učí sa výborne na samé jednotky, syn je tiež výborný v škole, v tanečnej skupine patrí medzi najlepších hoci má 13 rokov sú mojou jedinou radosťou a pýchou, ale nevládzem počúvať denné výstupy, nemám kam ísť a je to predsa aj náš dom!
Estrela, zodpovedná si len za to, čo urobíš sama, takže žiadnu vinu za manželove činy nemáš. To je na jednej strane.
Na druhej strane tvoj manžel môže robiť, čo uzná za vhodné - či sa ti to páči alebo nie. Áno, mal by robiť kopec vecí, ale mal by nie je musí.
Nechceš si ísť pokecať k psychologičke? Pomáha to veľmi ujasniť si priority a dať si do poriadku život.
Georgina a ja musím robiť kopec vecí okolo neho to je naozaj moja povinnosť ???Mám kamošky ktoré boli som nou na onkológii a keď ony začnú rozprávať o sebe o manželovi ako sa stará o deti keď sme tam - moje sú u mojich rodičov, ja len plačem do paplóna... U psychologičky som bola tá povedala odpustiť a čakať ďalej raz sa určite vybúri... Mám čakať odpustiť, že on sa len bavil,starať sa ďalej o neho a tešiť sa z toho , že jeho to baví??? Ja viem že mal by neznamená musí, ale ako by si sa georgina cítila pri štedrovečernom stole, keď niekto sedí píše sms a čaká na darčeky, o celý servis postarané, na stužkovej detto netancoval s dcérou, len povinný tanec, písal jej že sa nudí, tak načo s nami je ... Dcéra mu povedala že nemusel ísť, on povedal že to bola dcérina povinnosť a ma na to morálne právo, na čo morálne georgina mám podľa teba ja??????? ona vie že je ženatý, vída ju v robote denne
Estrela, ale ty tiež nemusíš robiť nič. Predpokladám, že sa o deti a domácnosť starať hlavne chceš, či nie?
Nemusíš ani čakať. Nemusíš vôbec nič - len umrieť musíš.
Morálne právo je veľmi široký pojem, zmestí sa do neho všeličo a podľa rôznych ľudí sú to rôzne veci. Skoro ako s tým, čo kto považuje za normálne.
A koľkokrát si bola u tej psychologičky?
Vidim, ze lutovanie ti ide. Mne si na otazky neodpovedala a z Georgininho komentara si si vydedukovala to, co tebe vyhovuje. kazda jedna choroba je varovnx prst ktory sa dviha dohora a NUTI nas prehodnotit zivotne postoje.
Lydusha mne vobec nejde o lutovanie... to sa velmi mylis, a kolko chodim k psychologicke 2 mesiace odkedy to viem, ja viem, ze choroba je varovny prst a ja som svoje postoje prehodnotila pred 6 rokmi k životu - ked som sa vratila spat po 2 tyzdnoch komy. A keby som bola zdrava baba co by som chcela to co som chcela doteraz normalnu rodinu s velkym R - rodina ktorá je pre mna na prvom mieste , kde nie je ani pre zabavu dalsia cudzia žena, cudzi muz, kde sa otec vie postarat o deti, ked mama nefunguje, ked je v nemocnici, ked treba nieco pre ne vybavit u lekara atd... vobec sa nelutujem vsetko co som robila som a robim rada, ale necakala som, ze nas niekto vymeni po 20 rokoch za 40-50 sms jednej zene denne...., ja to lutovanie nepotrebujem , lutovanie potreboval nas 13 rocny syn po havarke, no bola tam len mama... Asi som naivna mozno podla vas, ale nepotrebujem slova lutosti, ja som chcela len odpoved, ze ci to je normalne, lebo podla neho ano...
Vyššie som ti dala link, tak ešte raz: http://www.nanicmama.sk/ja-zena/co-je-normalne
georgina neviem to prekopírovať tak mi prepáč
V tvojom príspevku je jedna časť :normálne je keď partneri ťahajú za jeden povraz..
neponižujú sa navzájom alebo ako to tam je na písané.
To nie je ponižovanie partnerky,keď on pri štedrej večeri posiela SMS cudzej žene a dobre sa baví.Ja si myslím že je to horšie ako keby sa s ňou hádal (aspoň by s ňou komunikoval aj keď neprimerane)Veď je to psychické týranie .Ty a lydushka máte asi tolerantných partnerov a ste aj vy tolerantné a preto to asi u vás funguje.Ja som sama nič také som neprežila (môj manžel bol super manžel aj otec),ale vidím to v reálnom živote a keď príde choroba a človek myslí na najhoršie a trpí ako kôň má na to určite iný pohľad.Nehnevaj sa ale ja to vidím tak,že on sa v tom vyžíva keď ona trpí
Heja, v mojom blogu je napísané, že pre mňa je to normálne. Predpokladám, že takých ľudí je viac. Ale pre niekoho je to podivné, alebo dokonca šialené. Záleží od parametrov, ktorými dotyčný meria svoju normálnosť.
Takže pýťať sa, či je normálne to alebo ono, je vlastne zbytočné. Pre niekoho áno, pre niekoho nie. O tom je celý môj blog.
prepáč keď som to zle pochopila alebo nedôkladne prečítala.Ja ako si s ňou cítim.Vieš ja keď ochoriem tiež sa cítim na H....lebo som na to sama.Mám deti ale to nie je partner.Ak je tá choroba vážnejšia a aj liečba drastickejšia a nemá kto pri tebe stáť tak to za nič nestojí.Odmysli si tvojho tolerantného manžela a predstav si jej situáciu a som si istá,že sa budeš na to pozerať inak.
Môj názor.Možno že si veľmi silná žena a tebou nezatrasie ani takáto situácia ,ale každý človek je iný a inak to znáša ,alebo ako by som to povedala.
Heja, predstavovat si urcite situacie je privolavanie si tych situacii do realneho zivota. Preto namiesto predstav o nestasti je ovela ucinnejsie modelovat si situacie presne opacne. Spievat si denne som magnet na lasku, na stastie, na zdravie, na uspechy, na peniaze, na co len chces- kazdy podla svojho gusta, spievat si to a tesit sa z toho (poznamka od veci: dakujem ribisska
)
A ty lydusha asi mas ruzove okuliare, ktoré sa nie kazdemu ujdu a urcite si ich kazdy nemoze vybrat, mne osud nadelil trosku iny kriz okuliare s tmavsimi sklami a mozno skusenosti, s ktorymi som sa chcela podelit a hladat nejake skusenosti tu... ver lutost to nebola a synovi lutost - sucitenie ako ti niektore baby napisali ve pomohli lutost nie je len lutovat... mozno niekedy to uvidis aj ty aj ja som si spieval , dnes je nadherny den.... je mi fajn hoci mi tiekla 12 infuziek bola som rada ze som tu...
Lyduska si uzila tiez svoje, ale napriek tomu a/alebo vdaka tomu je teraz prave taka, aka je. Rozhodla sa, ze bude zit stastnejsi zivot. A ako sa zda, aj zije 
Estrela
smutok je normalna emocia... A niekedy si nou treba prejst. Dolezite vsak je, pre pokoj v dusi sa v nej neutapat. Jednoducho skusit si do srdca pustit trosku slniecka.
tu hla je nieco pekne, na zohriatie
http://www.mamtalent.sk/slnko-v-dusi.phtml?program=1&ma__0__id_b=3218
Vsetko dobre 
Ty si skratka obet ako vysita Kto ti brani divat sa na svet cez ruzove okuliare? Poznam cloveka, ktory prezil rakovinu hrubeho creva ale vie to len niekolko ludi okolo neho, nepovedala by si, co ma vsetko za sebou, nikdy nikoho citovo nevydieral svojou chorobou, nestazoval sa, neplakal ako on ma nadelene , aky kriz si nesie, je vzdy vesely a ZIJE, chodi na hory,lyzuje, bicykluje, tesi sa z kazdeho jedneho dna, co mu bol dopriaty, keby si sa na neho len raz sucitne pozrela tak ti jednu ubali a viac ta nepozna, od neho som sa naucila ze lutost nikomu nic nedala, len ta dusi a nici a podporuje vlastnu sebalutost, ktoru v chorobe nepotrebujes.
Moja teta bola v manzelstve s alkoholikom, ktory ju cely zivot bil. Ma cukrovku a ine choroby. Dokoca prekonala rakovinu.
Dnes jej manzel uz nezije. Stala pri nom do posledneho dychu.
Teraz ma vsak velmi solventneho priatela. Chodia spolu do divadla, na zajazdy a dovolenky. Jednoducho uzivaju si jesen svojho zivota
Je to pre mna ohromne silna zena a uzasna zena. Nezanevrela na zivot. nehodila sa do stareho zeleza, ale zacala konecne zit 
solventného? alebo si chcela napísať solídneho?
on je asi oboje 
šťasti, zdravie a láska nie sú železné piliny aby sa dali pritiahnuť ako magnetom... v reálnom živote to tak nefunguje... osud je "nemagnetický"
Kto povedal? 
Ze sa to neda?
ja som to napísala... u mňa "pozitívny sebaklam" nefungoval
sebaklam nebude nikdy fungovat ide o celkove pozitivne myslenie, naladit sa aj psychicky aj fyzicky Zazraky sa deju deno denne. Okrem toho ak si len povies som magnet na to a tamto, je to ako recitovat basen a nerozumiet o com, treba to aj prezit a precitit
Heja, naozaj sa nemusíš ospravedlňovať. Veď ani nemáš za čo .
Chápať niekoho je jedna vec. Druhá vec je dať mu radu, ktorá mu môže pomôcť. A aj keď sa niekedy tie rady ťažko čítajú a nie každému sa páčia, nie je to o tom, že by som nechápala situáciu toho, komu radím. Píšem sem len to, čo mám sama vyskúšané a funguje to.
Vieš, nejako sa mi nechce veriť, že na niekoho sa len tak, kde nič - tu nič, nakydá všetko možné aj nemožné nešťastie. A vo vzťahu už vôbec nie. Na vzťah treba dvoch.
Takže ak sa Estrelin manžel správa tak, ako sa správa, na niečo reaguje. Na čo konkrétne, to vie len Estrela.
OK ja nič v zlom.Pred 26 rokmi by som sa na to pozerala asi ako ty.Teraz to akosi prežívam emociálne.
Vieš moja spolužiačka bola tiež veľmi tolerantná.Jej manžel začal voziť kolegyňu s práce.(bolo to ďalej od mesta).Spolužiačka to chápala,veď na tom nič nie je.Potom išli sem tam na kávu aj to chápala, ale keď začali spolu spávať tak to už nechápala.
Mala zavrieť oči?Urobiť sa slepá?Riešila to rozhovorom a on povedal,že to skončí a bude to zasa v pohode.A keď kolegyňa ostala tehotná a prišla jej to povedať ,tak to riešila rozvodom.
lydushka písala že treba myslieť pozitívne,ale keď dostaneš kopanec ,ktorý ustojíš
tak ešte sa dá myslíeť pozitívne ,ale keď dostaneš taký,že ťa zrazí na kolená tak potom sa už opatrnejšie pozeráš na tie pozitíva.
pozitívne myslenie je výborné aj ja si hovorím .
Prajem vám veľa 
dní a aby vás nikdy nič zlé nestretlo
Heja, veď ani ja nič v zlom .
Predpokladám, že tú historku ti rozprávala spolužiačka - nie jej manžel. A problém je v tom, že väčšina ľudí ti povie len to, čo sa im "hodí do krámu". Nepovedia o svojich chybách, o tom, čo vo vzťahu pokašľali oni. A pod perinu a do hrncov si vidia len tí dvaja, ktorí sú v tom vzťahu.
Takže ja takéto historky beriem s veľkou rezervou. Viem o jednej strane mince. A keby ten príbeh rozprával spolužiačkin manžel, vedela by som aj o druhej strane mince.
Aj preto som napísala vyššie, že o čom celý tento Estrelin príbeh v skutočnosti je, vie len Estrela. A jej manžel, samozrejme.
To je celé.
ešte toto a už končím.Spolužiačkyn manžel bol kamarát môjho manžela.Na ich svadbe sme sa mi dvaja dali do kopy čiže pohľad bol z obidvoch strán.Ona je ale aj bola pracovitá,veselá kopa ,vedela sa v živote otáčať a mali sa dobre.Mali dve zdravé deti a keď sa išli rozvádzať tak syn bol s toho veľmi nešťastný a povedal otcovi ,že ho nechce vidieť a on povedal že on si takých synov naj..... koľko bude chcieť.
tak máš pohľad aj z druhej strany
Čau maj sa .Dobrú noc
Nie, Heja - mám len pohľad manžela pred rozvodom. A neviem ani ja, ani ty, ani žiadny kamarát, ani sused, ani manželský poradca... nikto, čo sa v tom manželstve dialo deň za dňom, týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom, rok za rokom... po celú dobu manželstva.
Vie to len tvoja spolužiačka a jej exmanžel.
Georgina, máš pravdu na vzťah treba dvoch na rozprávanie treba dvoch, ale nie vždy ten druhý počúva nie vždy ten druhý vie prehrýzť keď jeho žena má rakovinu a 6 týždňov je na onkológii a vyzerá trocha ináč, zmení sa jej svet, zmení sa chod domácnosti a keď si po 3 rokoch myslel, že je to opäť v normále, predchádzajúca pliaga a jej ličba ju oberie aj o to , čo ženu robí ženou, vtedy to nezvládol a ja som to pochopila... nie každý to vie prehrýzť,... vrátil sa späť a ja som odpustila ... takže o tom to je... ja som lútost od teba nepotrebovala... neviem ci si travila niekedy taku dobu na onk. a cez okno sa pozerala na mavanie svojich detí a rodičov - on sa tam bál prísť...
Estrela, a vari som tu ja písala, že potrebuješ moju ľútosť?
Heja, geo zije vo vzathu vybudovanom- s dorazom na vybudovanom, dlhe roky. Nespadol jej z neba len tak ze na, tu mas.
A ja, ja mam treti vztah, v ktorom aplikujem to, o com pisem, doteraz som pri prvych problemoch usla ale tie problemy nezmizli, prisli zas a znova a zduplovane a strojnasobene , skratka v horsom vydani. MM je obycajny muz z masa a kosti a tiez sa so mnou "uci" zit, rozpravame sa, debatime o vsetkom, o tom, co nas trapi, co nas tesi, planujeme spolu...nie vzdy je vsetko o prechadzke ruzovym vztahom, len tam, kde nie je komunikacia, obycajne zacne nieco padat....
Okrem toho. Aj ja aj mm robime veci co nas tesia. Stretame sa s ludmi, s ktorymi nam je dobre. Piseme si s kamaratmi. Takze aj Estrela namiesto toho, aby sa snazila zmenit muza a aby dokola riesila to, s cim sa pohnut neda a co ju okrada na energii, by sa mala vrhnut na nieco, co ju naplna , bavi a co zmenit moze- to je postoj. Postoj k ludom, k zivotu, k chorobe, ku vsetkemu okolo nej.
Ja viem že každá sme si prežili svoje ,každá na to pozeráme so svojho uhla pohľadu ,
každá sme iná.Niektorá je ráznejšia (myslím v živote)niektorá tichšia .Každá by to riešila po svojom .Jedna dohovorom ,druhá hystériou ,ďalšia plačom a štvrtá rozchodom .A čo keď nemá energiu na riešenie tejto situácie.
Normalna rodina, stastna a spokojna , mozes byt aj v zlozeni ty a tvoje deti. Ked uz by len o to islo. Lutovanie nepotrebuje ani tvoj syn. Lutovanie nikdy nikomu nepomohlo.
Zi taky zivot aky chces zit.
Ci uz s muzom alebo bez neho. Na vztahu sa nieco pokaslalo, boli ste na to dvaja. Ked to povazuje on za normalne, tak pre neho to normalne asi bude. Pre mna je normalne, ze v nedelu navarim to, na co mam chut. Pre moju mamu je to nenormalne, pre nu je normalne, ze v nedelu navari slepaciu polievku a rezne.
Inak co este robi tvoj muz, okrem toho, ze si s nou pise? Podvadza ta s nou? Ci?
Ja som pri podvadzani nebola pri sms ano...tak vdaka za rady... inak ty varis v nedelu len pre seba co mas ty rada? Ja varim aj pre ostatnych co maju radi ...
To s varenim bol priklad postaveny na uplne inej veci ako na tom, ze varim sama pre seba to co mam ja rada, ale nevadi, tu mas jasny priklad toho, ze kazdy vidi to, co chce vidiet.
presne tak aneviem mozno tvoje deti nepotrebuju polutovat, ci pohladit, ked im hrozi ze pridu o nohu, moj syn to potreboval a myslim si ze dost
A pomohlo im to? Lutost ta dava do nadradenej pozicie a clovek, ktoreho lutujes je v este vacsej bacorine ako bol dovtedy. Podporit sa daj aj inak ako lutostou.
Ja rozoznávam dva druhy ľútosti: jeden, ľútosť deštrukčná, taká, o ktorej, Lydush, píšeš a "ľútosť" ako vyjadrenie určitej spolupatričnosti, spolucítenia
To je pre mna pochopenie, neviem rozlisovat lutost a "lutost" i ked lutost mozem precitit a nie som robot, aj ju citim, ale nepoviem ti ze ta lutujem , radsej ta objimem a poviem, ze sa vsetko utrasie presne tak ako sa utriast ma.
uhmm....áno, na tom je kus pravdy, och, ako ja nem mám rada hru so slovíčkami
ale, spolupatričnosť a spolucítenie, nemusia nutne znamenať aj pochopenie
No dobre, Helus. Vezmime si modelovú situáciu - som aj spolupatričná, aj spolucítim, aj chápam.
A ďalej? Čo s tým všetkým?
Mozeme pridat teda aj toto : lutujem ta. A dalej co?
A až po tomto kroku nasledujú vaše, určite správne, rady ... ten prvý pocit, to je to, o čom hovorím
A ak o tom prvom pocite nenapíšem, tak z toho logicky vyplýva, že ho nemám? Či ako?
Ako to mám vedieť, či ho máš, keď nenapíšeš?
Veď práve - nevieš to...
Lydush, Geo, ste bohové jedno telo, jedna duša
otakara
ak ženatý muž sms-kuje mesiace s cudzou ženou dlhé mesiace a tak intenzívne, ešte aj na stužkovej a cez Vianoce, tak by som to určite nepovažovala za "nevinné"... vie tá druhá žena že je ženatý a má rodinu? lebo mňa tak jeden veeeľmi dlho vodil za nos... klamal na všetky strany... a teraz som videla že má inzeráty na rôznych stránkych a dalej balí ženy ako na bežiacom páse... lebo ja som sa na neho vykašlala ked som sa dozvedela že zatajil svoju rodinu... stratáva sa s ňou aj osobne? tak to by sa za nevinné písanie nedalo považovať ani s prižmúrením oboch očí... to že ty si chorá, neznamená že on má právo hľadať relax u inej ženy... má mať zodpovednosť za SVOJU RODINU...
ach jaj, ano, ma mat zodpovednost za svoju rodinu, za svoje ciny. A da sa mu to prikazat? Vsak? Neda.
Pochopila som, ze teraz doslo u vas k vymene nazorov. Je ti teraz lepsie, estrela1? Urcite nie. Zase jedna hnusna pokazena nedela.
Ja som si tiez myslela, ze pokusom o rozhovor cosi vyriesim, cosi sa posunie dalej. Rozhovor sa u nas skoro zvrtol na moj monolog, a odtial uz nebolo daleko k dalsej burke. Odniesla som si to pokazenym zdravim ja. Hoci aj on tvrdi, ze som mu zozrala zdravie
Jedneho dna som prestala. Zistila som, ze nie je o co bojovat, zije sa mi lahsie, netrapim sa a to som si myslela, ze to nejde. vlastne on sa uz davno rozhodol zit ako zije a nebude predsa na moje zelanie cosi menit. A to je to, co, myslim, nedokazes ovplyvnit ani ty. Musi chciet on. No, co ho zabijes, ked jemu je takto fajn.
Tvoj posilnuje, ten moj spolubyvajuci cvici, je len zdravu stravu, nema ani jeden sedivy vlas, posudzuje ostatnych, aki len su zostarnuti, a ja len cakam, ze tento mladik /bude mat 53/, pojde s vekovom hranicou coraz viac dolu, posledne objekty mali asi o 10-12 rokov menej, som uz pre neho stara /a ja sa uz len rehocem, hoci, nerobim sa hrdinka, tiez mi to trvalo, ziskat si odstup/, minule som ho este aj strihala a pridala som usmev a poznamku, ze aby bol pekny...
Da sa vsetko prekonat, prekonaj to, moc ti to zelam. Coraz viac sa stretame s tzv. otvorenymi manzelstvami, to je to, k comu by si mohla dospiet. Zvlast, ked spominas dom, majetok.
Mozno ma tu viaceri odsudia, co ti hovorim. Stojim si za svojim nazorom. Porozmyslaj, prajem ti cistu hlavicku.
A este: Muzov je dost, nie je jediny. Chapes?
Dakujem otakara, pokusim sa to prekonat, vies nic ma nedepta viac ako ked ma denno denne vyhladava po dome a huci do mna ako je normalny, a deju sa horsie veci atd, preco som isla do druhej izby atd...Priznal saze si pise s 21 rocnou sms je mu dobre a zabava sa a doma ma 19 rocnu dceru, s ktorou spolocnu rec nenasiel veelmi davno...
podla mna hovoris velmi rozumne ... tiez suhlasim, ze ked to inak nejde, resp. bolo by to pre zenu nevyhodne a komplikovane, otvorene manzelstvo je riesenie.
aj ja som sla do druhej izby spavat. Ale len nejaky cas som to robila. Mame krasnu drevenu postel, co sa, zial, neda rozseknut a ked som mu v zlosti povedala, ze nech vypadne z nej, ze nechcem dychat ani vzduch s nim, tak povedal, ze je to aj jeho postel, atd, atd. Ved mal pravdu. No a nakoniec, preco by som mala spavat v inej posteli, v inej izbe, spavame pekne vedla seba, nic sa nedeje a mne je dobre. Uz len ten presun s duchnami do inej miestnosti mi sposoboval take zachvaty zlosti, ze som s tym prestala. Ulavilo sa mi. Ved som nicila sama seba.
Ahoj Estrela, ak si tvoj muz takto intenzivne s niekym pise, tak to nepovazujem za nevinne. Pekne sa s nim porozpravaj,tiez mu nadel povinnosti doma a s detmi a ked sa v rodinnom zivote nudi, tak je uz na vas dvoch, ako to poriesite - alebo sa rozdelite. Ale v manzelstve toto nepovazujem za normalne. A pokial si chora a mas takuto "oporu" v manzelovi, daj si otazku - naco ti je taky muz?
Úplný súhlas s novackou. Manžel sa musí spamätať a určiť si priority, inak to nedopadne dobre. Priznám sa, že aj ja som bola istý čas " závislá" na chatovaní s jedným pánom na nete a až teraz s odstupom času si uvedomujem, ako som tým ubližovala svojím blízkym. Zobudila som sa a aj sa za to hanbím, že som tomu tak podľahla. Takže držím manželovi palce, nech s tým čím skôr prestane a nech sa zobudí. Keď sa neskôr za tým obzrie, aj on sa bude hanbiť . 
Prajem všetko dobré!
Manzel zial nic nemusi....a uz vobec nie sa spamatat....Mal by chciet, aj to je len prianie....ivet
manžel ma už dosť rokov, žeby už nebol v puberte. nemám nič proti sms-kám,každý raz za čas napíše kamarátovi kamoške,ako sa majú, čo nové... ale nie na spoločných chvílach,cez vianoce??? a na stužkovej???
hoci nie som psycholog, doktorka ti mohla poradiť aj viac ako len čakať... môže to trvať roky.... neskusala si aj iného psychologa? ale bo dotiannuť tam manžela?? asi hlupy napad,čo?
Dakujem všetkým sa povzbudivé slová o chvílu začína nový týždeň - konečne jarný možno aj u mna trosku zasvieti a vyskriabem sa ci aspon si cupnem - hoci teraz som na kolenach...
Estrela, preco si na kolenach? Ved sa postav a pohni sa. a uzivaj si slniecka a spevu vtakov a rozkvitania kvetov... Kasli na muza! Nie je stelesnenim sveta a zivota. Je Ti len pritazou, tak kvoli vlastnemu pohodliu a vlastnej spokojnosti sa na nho vykasli. A to plati aj o starostlivosti o jeho zaludok a ostatne.
Nech si robi co chce a Ty si rob tiez. Ako tu niektore devy kultivovane nazvali otvorene manzelstvo. Pani Klausova povedala peknu vec, ked stary Klaus sa zblaznil a novinari ho nacapali s nejakou pipenkou, ze to nie je jej problem. A mala svatu pravdu, sam seba zosmiesnil a tak to bude aj s tvojim muzikom. No nech si uzije chlapec!
Drz sa.
vdaka pokusim sa o to....
Preco je tvoj muz s Tebou,ked ho srdce taha k inej?
ivet
Ak dovolis, odpoviem ja. Vacsine muzov to takto vyhovuje. Chcu byt ziaduci aj pre niekoho ineho, mozno obdivovani, mozno pritazlivi, a ta, co maju doma je predsa len ta okukana, vsedna zena, cosi ako inventar v byte. Na tej predsa az tak nezalezi, co si mysli, dobre jej tak, nech trpi.
Ale ako je dobre prist domov, natiahnut sa na kanapu a vydychat sa v klude, caka tam mozno tepla polievka, oprane ponozky, tricko, a coze to, co sa ta z kuchyne na mna ocapuje, co ma nenecha na pokoji, ked si potrebujem po praci odpocinut. No, coze zase zarypuje? A nech ma necha na pokoji, hysterka jedna.
Muz sa otrasie,napapa, vyspinka, odpocinie a zajtra dobrodruzstvo moze pokracovat.
otakara presne si to vystihla, mám to doma posledné mesiace, napapa, pozrie televizor,poposiluje, vyspinka a nic viac ale ozaj celkom nic, jedine co sms viac nic cestne slovo ma 115 kil ledva sa hybe a je mu bolo takto dobre bavil sa náramne pri sms, taká nepríčetná radosť....-
estrela, a napadlo ta uz, ze je uplne jedno, ake chyby (z tvojho pohladu chyby, z jeho normalna vec) robi tvoj chlap, ale zaklad je v tom, ake robis ty?
prvou chybou je, ze si mu vsetko trpela len, aby bola rodina (myslim, ze toto bol dovod, okrem toho, ze si ho aj mala rada a nechcela stratit).
druhou, ze sa ochotne vdaka tomu stavias do pozcie -som handra, utrite si do mna topanky, prosim.
tretou, ze tato pozicia ta dusevne muci.
stvrtou, ze aj napriek tomu drzis ako hluchy dvere a len slovne si chodis ulavit.
teraz si zhodnot dve veci. 1) chcem s tym nieco urobit aj za cenu rizika, ze nieco stratim a ked sa raz dam na boj, musim bojovat? 2) alebo sa tak bojim moznych rizik, ze radsej si budem nicit nervy, potichu plakat a trpiet? a aby ma to neznicilo celkom, budem si opakovat, ake svinstva mi on robi a co ja vsetko som uz pre neho vytrpela a obetovala a budes si tak na udrzanie akeho-takeho dusevneho zdravia budovat okolo seba gloriolu skromnej svatice (lebo to v podstate teraz robis - lutujes sa a zaroven sa vidis ako velmi obetavy a tolerantny tvor)?
ak nesuhlasis s tym, co ti robi, neda sa nic robit, zacni sa tomu branit. neobvinuj ho. to, ze ta par ludi polutuje a poprikyvuje: ano, mas pravdu, je to chrapun, ti trn z paty nevytrhne. v podstate oni ta polutuju, ale dalej ziju tie svoje spokojne zivoty, zatial co ty stale trpis v tom istom bahne. sama lutost, ziadna pomoc.
uz mas prehlad v tom, co ti na vasom spolocnom zivote vadi. zmena sposobom - raz sa stane zazrak a on prezrie... alebo este lepsie - raz mu to niekto vytmavi a on pochopi, aku obet som polozila na jeho oltar, zahanbi sa a zacne si ma vazit... sa celkom urcite nestane.
takze zacni menit to, co ti vadi, sama. ma rad svoje domace pohodlie, zatial co tym mas pocit, ze ta ma za sluzku? zatrhni mu ho. var pre deti a seba. per a zehli pre deti a seba. povedz mu, ze ma zacat chudnut, aby sa tej slecne zacal pacit, ked bude hromzit, kde je jedlo. povedz mu, ze si chora, unavena a uz nestihas, ked si nebude vediet najst ciste spodky. ze pozehlis zajtra. alebo popozajtra.
urcite sa s tebou pohada, urcite ti vynada a pouraza ta. cakaj to a nemoze ti to ublizit. bude ti na smiech, ze kona presne ako si predpokladla. ze je taky uboho citatelny a plochy.
uvedom si, ze najcastejsou zmenou, ktora nastane, ked si zena povie dost, je rozchod. proste si dvaja vyhovovali, len kym bola nejaka rovnovaha vo vztahu (bez ohladu na to, ze to bola kvazi rovnovaha - jeden tahal za kratsi koniec a druhy si uzival). ked ju jeden z nich porusi, obvykle sa ukaze, ze obaja potrebuju inych partnerov. ty niekoho spolahliveho, on zase nejaku, co mu bude robit domace hniezdo a nic za to nechciet.
no nemusi sa to ukazat. moze sa stat, ze ten, co si uzival sa "spamata". ale s tym rozchodom treba ratat, tak si prehodnot, co sa toho bojis, ci sa tomu chces vyhnut a hlavne preco. pre peniaze, lebo si na nom financne zavisla? preto, ze si nevies predstavit, ze ho pustis a on za tebou ani nezaplace, skor hned naradovane pobezi za tou druhou? lebo ste spolu dlho a ty sa bojis, ze uz nikto dalsi nepride a ostanes sama?
ak sa nechces z akehokolvek dovodu "dat na boj" a riskovat to, ze mozno aj prehras (hoci je otazne, ci to bude prehra, stratit partnera, ktory ta mal len ako pozadie svojho pohodlia), tak ti neostava ine, ako najst vsetky mozne pozitiva v tom, co teraz mas. hlavne a najdolezitejsie - prestat sa lutovat. nechces to zmenit, tak sa prestan tvarit, ze to musis trpiet. iba tym sama sebe ubliziujes, ked si to zdoraznujes.
rob hocico, co sa da a tesi ta a tvoj zdravotny stav ti to dovoluje. okliest svoje domace povinnosti na tie najnutnejsie na dany den (nie je nutne umyt okna ako je rok dlhy, ak sa nenajde den, kedy by si vladala), aby ti ostal volny cas na oddych a tvoje potesenie (trebars aj lenosenie pri knihe, ked si hlava oddychne).
nauc sa necakat na muzovu pomoc, skor si vsimaj vo svojom okoli, koho, kedy a naco mozes zavolat a poprosit. urob si tak zoznam, ktory ti pomoze byt aspon ciastocne nezavislou a samostatnou (lebo uplne sama asi vsetko nevladas).
slecnu esemeskovu si vyhod z hlavy. zatial. v podstate jedine skutocne zavazne, coho by si sa mala pri nej bat je, ze ti vezme pohodlie strechy nad hlavou a chleba kazdodenneho, ked ta muz opusti. ze ma pozornost tvojho muza je teraz druhorade.
no a na zaver, bud sama sebou. zacni popri svojom muzovi zit svoj zivot. naozaj uprimne svoj zivot pre svoju radost. ak ju ty sama sebe nedas, nikto nie je povinny ti ju dat (hoci by si na to mala tri sobasne listy). to je obvykle to, co urobi zenu pre muza pritazlivou - to, ze ho vlastne ani nepotrebuje, ale vludne mu napriek tomu ponuka svoju pritomnost. to moze vase maznelstvo zacharnit. popri tom moze slecna esemeskova vyblednut, lebo co ponuka, ponuka len na kratucke okamihy, ked pipne mobil. kdezto ty a tvoje prekvapenia a tajomstva ste po ruke stale.
magic,
niet co dodat, suhlas od zaciatku po koniec!
Eva
Magic 
Magic,klobúk dole,napokon tak ako vždy.Tvoje slová sú osožné pre všetkých
veru, veru mudro vravi tato zena...
a ty sa usmievaj, akoby nic, co najmenej daj na sebe poznat, ze ta cosi trapi, pusti si pri praci radio, venuj sa viac aj sebe, cajicky, ovocie, zelenina, mozno nejaky experiment pri vareni a teraz, ked zacina byt celkom pekne, vetraj, pust novy vzduch do domu, doslova aj prenesene.
To vsetko je velmi, velmi tazke robit, ale skus to, povedz si,ze to robis pre seba, deti. A ked sa ti chce plakat, plac. Vyplac sa a potom sa na seba usmej v zrkadle. A povedz si, ze sa nedas.
Jedine tymto sposobom prekonas tazobu, co ta zviera, neda ti dychat, existovat.
Pokus o rozhovor, o vysvetlenie /ze sadnut si spolu a objasnit si veci, cha, cha/ to sa ti asi nepodari.
A ani sa o to UZ nepokusaj. Ale naprotiven mu nerob, rob vsetko ako zvycajne.
Potrebujes ziskat odstup, cas.
Potom, ked budes ako-tak vnutorne skludnena, potom nastane cas riesit vztah. Mozno si stanovite pravidla, ktore budete dodrziavat, mozno sa rozhodnes vystupit z tohto spoluzitia.
Nesnaz sa to riesit teraz, je toho na teba vela. Nateraz sa snaz o kludne prezivanie, aby si si co najmenej skodila. Lebo tu uz ide o tvoje zdravie, i zdravie deti. Uvidis, potom bude aj ovy zivot..
"Pokus o rozhovor, o vysvetlenie /ze sadnut si spolu a objasnit si veci, cha, cha/ to sa ti asi nepodari.
A ani sa o to UZ nepokusaj"
Toto je podla mna chyba cislo jedna. Nememu decku ani vlastna mater nerozumie. On bude mat pocit ze je vsetko ok, preco by sa mal snazit nieco riesit ked ona bude len mlcat a trpet?
no, vychadzala som z vlastnej dlhej skusenosti. Ale nechcem sablonovat, nie vsetci sme rovnaki. Mala som pocit, ze je tu cosi zhodneho v tom, co som si prezila, ci prezivam ja a ona, estrela.
A prave preto, ze som presvedcena, ze tieto pokusy o rozhovor estrela uz absolvovala, preto jej to radim. Aj mne blizka osoba radila, aby som nebola pasivna, neustupovala, nesklanala hlavu, aby si nemyslel, ze je vsetko v poriadku.
Robila som to naopak a nasla som svoj klud a vidim svoj zivot trochu z lepsej stranky. Tiez rada, ze ved mu nevar, neper sa mi neosvedcila, to je zaciatok konca vztahu. Preto hovorim estrele, nech si vytvori odstup, ziska cas a potom...
My fungujeme na urcitej dohode, nas vztah je vztahom dvoch ludi, co maju dve vydarene deti, akysi spolocny majetok, div sa svet - aj spolocne financovanie, urcite spolocne plany, ktore sa, sice, tykaju len spolocneho hospodarenia. V nasom vztahu nezohrava ziadnu ulohu laska, ktora neexistuje, je tu len akysi pozostatok z toho, co sme spolu prezili /ani neviem pomenovat, co to je/. Tiez som sa velmi snazila - poradna, rozhovory, nic nepomohlo. Slzy som uz ani nemala, nestacili sa mi tvorit. Estrelin muz velmi dobre vie, kde by malo byt jeho miesto, co je spravne. Problem je, ze on nechce. A tam uz ona pramalo pochodi so svojou snahou, napr. rozpravat sa.
Hoci som uz starsia, nevzdavam sa zivotnych radosti, snazim sa presadit sa v praci, vzdelavat sa, neostat sama. Mozno chapem jej hlavicku, jej zmyslanie. Mozno nie. Hlada len nejaku spoluucast druhych ludi, aj to by bolo pomohlo mne. Akosi som sa dlho nevedela z toho sama vymotat. Ako som spomenula kdesi vyssie, moje zdravie to poznacilo tiez.
absolutny suhlas, aj s tym "nerozpravanim" ...
ja to vidim tak, ze v tom boji o vlastneho manzela (vratane roznych fint ako ho donutit spolupracovat) sa odraza nizka sebeucta, sebavedomie, ...
nemam chut/cas prat/varit, nerobim to. Mam chut/cas urobim to aj pre manzela, s kt. ma spaja uz len existencia v spolocnom byte.
asi tak
Otakara, podla mna to ponimas velmi rozumne. Nie vsetko sa da riesit ucebnicovo a ty si to zrejme vyriesila najlepsie mozne.
Trosicku menej tlieskania pre nadomnouuvedeny komentar, trochu brzdite. Noze si este raz precitajte ten komentar.
Dievcence, nechcem niktoru hodnotit ako TEORETIKA, iste ste si kazda uz cosi prezili, ci prezivate. A tiez nemam pravo niekoho posudzovat, ci odsudzovat.
Urcite nie je ziaduce pasivne ostavat v zle fungujucom vztahu, dokonca mu nadalej robit sluzku, atd. V komente sa radi, aby mu zatrhla to pohodlie, co doteraz ma, nevarila, neprala. Aby si uvedomila sama seba,svoju hodnotu. A v poslednom odseku, ked zena vludne ponuka svoju pritomnost, to robi zenu ziaducejsou, ked vlastne da muzovi najavo, ze nie je na nom zavisla. Nejde mi to dokopy, vludna zena, ktora muzovi na otazku, preco mu neprihodila ponozky do pracky, odpovie, ze preto, ze je chrapac.
Nemyslím, že sa v poslednom odseku vylučuje pranie ponožiek, s celkovou vľúdnosťou ženy
Kto spominal neoprate ponozky ? Ja so vtom prestavam akosi orientovat 
povodne to boli spodky, ale ako priklad je to jedno. ucel to plni.
uz mam asi vykychane mozgove zavity
otakara, to boli svojim sposobom dve cesty, co sa daju podniknut (a daju sa mixovat v roznom pomere, podla situacie). bud sa zacat s tym pasovat a riskovat. alebo teda nechat tak, ale skoncovat s pocitom, ze toto je moj kriz a ja som povinna ho niest a trpiet.
vybrat si.
vybrat podla toho, na co povahovo mam a k comu ma situacia tlaci. ale nenutit sa nasilu do akcii, co mi nesedia. a potom v tom, co som si vybrala, hladat to najlepsie mozne, aby mi nesiblo od frustracie a zufalstva.
(co si svojim sposobom urobila aj ty vo svojom sukromnom probleme.)
najviac problemov si clovek sposobi tym, ze ocakava, ze by mal byt takyto a takyto. a taky aj je, lebo chce, lebo sa mu to paci = davat lasku, domace pohodlie... je to jeho dobra vola.
ale! naoplatku automaticky ocakava, ze ten druhy podla vseobecnych ocakavani bude splacat rovnakou mincou. zo spoluzitia robi ucet MD/D. a ked D nie je adekvatne alebo ziadne tak - a toto co?!
a pritom to najzakladnejsie je to, co ty uz robis, hoci si si toho mozno nie az tak vedoma. zijes pre seba, pre svoju radost, pre deti, domacnost, kamaratov a po boku svojho muza. ale nevisis na nom, neziadas, chapes, ze laska kdesi utiekla, vazis si aspon jej zvysky a vymackavas z toho maximum stastia, ake ti to moze dat. mozno nie si uplne spokojna. ale ani zda sa, ze ani nie frustrovana a nestastna.
ako ta citam nizsie, hovoris skoro o tom istom, ako ja, len inak.
ano, dost sa to zhoduje
a vystihla si tento moj system: ty das, ja dam. Len to chce vnutorne vysporiadanie sa a ten uz spominany odstup, minimum emocii-teda tych, ktore tu uz nemaju co hladat-pocit krivdy, ponizenie, ocakavanie lasky, vacsej pozornosti. Akonahle by jeden porusil pravidlo v spolunazivani, bolo by tu riziko zlyhania tohto vztahu. Treba vylucit pocit frustracie z nedostatku lasky, spolupatricnosti /tu som davala vzdy na jedno z prvych miest vo vztahu, pocit neistoty/
Ak clovek nechce ostat osamely, tu lasku si musi hladat /hladat, ci cakat na nu, teraz uz ani neviem, co / niekde na vedlajsej kolaji. Ale spoluzitie takehoto "zvlastneho" charakteru predpoklada, aby obaja ten svoj vagon posuvali rovnakym smerom, inac to nebude fungovat.
....a zijes cele roky s pricucnutym parazitom, ktory je tvojim manzelom/partnerom....Vysmiata ako leco, spokojna na oko a cele roky bez lasky. Neviem, ci by som to dokazala.
ivet
ano, mas pravdu,na papieri som vydata, ja si hovorim, ze som nerozvedena. Ano, lasku mam odinakial. A cele roky bez lasky som bola. A spokojna na oko? To nie. Som spokojna. Je to moje rozhodnutie, ale nelutujem ho, lebo este su minimalne dva dovody, preco som to takto riesila, ale to je uz trosku o inom.
Ospravedlni Ta len fakt tucne konto a dedicstvo.... ...ja viem, je to tazko.
ivet
Dobre, vies vsetko, co robi on a co nechces aby robil on. Teraz je cas na to, co chces ty. Vzdy je nejaka moznost, co robit, kam sa posunut. Ked si odmyslis vsetko okolo teba, co by si chcela ty, ako normalna, zdrava baba?