Splnilo manželstvo vaše očakávania ?

manzelstvo mi dalo pocit bezpecia a pocit ze maam cloveka o ktoreeho sa mozem opriet..dalo mi pocit ze som milovanaa a ciitim ze byt matkou a manzelkou je poslanie zeny..potom mi dalo aj pravidelnyy sex siice len kazdee dva tyyzdne koli praaci manzela ale aj to je nieco nezanedbatelnaa polozka... a manzelstvo mi zas zobralo iluuzie o tom ze chlapa sa daa zmenit..xi..mojho teda nieee... pre mna je manzelstvo jedna velkaa krivka..sinusoida..na ktorej sme raz dole raz hore...prezijeme vselico ale ten pocit spolupatricnosti a rodiny nevymizne chvalabohu ani v tyych najhorsiich chviilach... ale co sa tyyka ocakaavanii mala som inee predstavy...ale ruzovee okuliare si clovek raz predsa len musii zlozit...

Prave dnes si moj 4 ročny syn vybral DVD našu svadbu.Nevedela som sa odtrhnu od telky a spomínala na tie krásne chvíle.Je to už 9 užastných rokov.Manželstvo mi splna moje očakávania a verím,že to čo sme si sľubili budeme spolu naplnať v dobrom aj v zlom,v zdraví aj chorobe.často rozmýšlam,kde sú tie krízy o ktorých sa píše,pre ktoré sa rozvádza.Manželstvo mi dalo
veľa tak ako píše fantika a nemám pocit aby mi niečo vzalo.Každým problemom sa náš vzťah len posilnuje.

manzelstvo mi dalo stabilitu v mojom zivote - po obdobiach tapania, hladania (stastia) mam rovnovahu. Manzelstvo mi dalo moje milovane deti. Dalo mi osobnostnu zrelost. Dalo mi skveleho, zodpovedneho muza. Ale dalo mi aj moznost naucit sa obrovskej tolerancii a pochopenia.
Vzalo mi chaos a neistotu.
Eva

Ejha, hustá téma Manželstvo nemohlo splniť moje očakávania, lebo som doňho vstupovala bez akýchkoľvek predstáv. Jediné, po čom túžilo moje srdce, aby môj partner bol človek s ktorým sa dá rozprávať a načierať pri tom aj do hlbších tém. Teraz však na takéto pitvanie nie je čas ani chuť. Ešte som mala pred očami vidinu muža, ktorý s láskou prijme deti aj keby ich malo byť 10 a nikdy ma nebude nútiť ísť na interupciu, to sa mi aj naplnilo. Kdesi som čítala, že žena sa má vydať za muža, ktorý ju vždy dokáže rozosmiať. Ja takého muža mám. Naše manželstvo je plné bláznivých a hektických chvíľ, buď je extrémne dobre, alebo extrémne zle, nič medzi tým neexistuje. To, čo mi je veľmi ľúto je, že Tiger nestojí o môj vnútorný svet. Netuší o čom píšem na mojich blogoch, z mojej poézie sa vysmieva a hrozitánsky rád mi varí kávu do hrnčeka s logom Naničmamy Nájdu sa však okamihy, keď mi s úplnou vážnosťou hovorí o mojom talente, ktorý mám rozvíjať a chrániť... Chýba mi ako priateľ, lebo o všetko ostatné, čo sa materiálu týka sa vie postarať veľmi dobre. Bije v ňom dobré srdce, kameň úrazu vidím len v tom, ako bol vychovaný, za čo on nemôže... a gény tiež robia svoje. Celkovo to vidím tak, že som sa nevydala za princa na bielom koni, ale on si tiež rozhodne nevzal za manželku princeznú. A myslím, že sa ľúbime, absolútne mu môžem veriť, čo sa neverností týka, podvádza ma jedine s robotou. To skôr o sebe by som pochybovala, lebo z nás dvoch som ja to roztopašnejšie stvorenie. Zažila som veľa bolesti aj sklamaní, vyvinula sa vo mne spontánna opatrnosť a nedôvera voči akýmkoľvek sľubom, na druhej strane si rozumieme bez slov. Vysmieval ma za moje sny a túžby, ktoré sú mojou súčasťou, tak som sa mu prestala zdôverovať, na môj údiv vždy, keď po niečom zatúžim do dvoch troch dní on urobí to na čo som myslela, že by bolo fajn, keby sa to kúpilo, spravilo atď... Už sa však natoľko poznáme, že neberieme vážne svoje povahové maniere, on ma nechá vybliakať sa a zanadávať si (kedysi sa urážal) a ja púšťam jedným uchom dnu a druhým von jeho neprestajné kritizovanie. Ani jeden už nečaká, že sa nad tým budeme zamýšľať alebo to nejakým spôsobom riešiť. Tak takto je to s vílou Amálkou a jej Tigrom. Ozaj, už sa nebijeme, lebo aj také časy boli. Najdôležitejšie v manželstve podľa mňa je nikdy neprekročiť hranicu. To je nepísaný zákon. A rozvod? Taká možnosť pre nás neexistuje, proste nepripadá do úvahy, na tom sme sa obaja zhodli. Cítime to tak.

som v papradí

manželstvo mi dalo pocit siiiiiiilnej istoty, dalo mi jedného super človek,a o ktorého sa môžem oprieť , ktorému sa môžem zdôveriť. manželstvo mi dalo synčeka, ktorého nadovšetko milujem. dalo mi aj radosť, šťastie. ale aj rozpaky, strach, priznám sa že aj nervy a trochu hádok. ale to k životu patrí, myslím si že nič nie je ideálne. a tiež nesmieme zabudnúť na sex pravidelný a nikam za ním nemusím chodiť a zobralo mi vraj slobodu, no ja by som to tak nenazvala. s radosťou vvymením distkotéky a bary za malého s manželom

splnilo, všetky do bodky, dokonca aj tie zlé očakávania To znamená asi toľko, ze máme dvoch šikovných, zdravých synov, pekný vzťah s manželom...ale tiež keď makal aby zabezpečil rodinu uletel kamsi príliš ďaleko a podľa môjho očakávania to skončilo psychickou neverou...Nuž je jasné keď sa vzťah pestuje a staráme sa oň plní nám naše očakávania a keď niet času na pestovanie vzťahu tak plní tiež naše očakávania- tie negatívne

Moje prve manzelstvo trvalo 13 rokov, vzisli z neho dve krasne, sikovne a -ak sa im chce- aj mudre deti. Moje ocakavania zial naplnene neboli, hoci som sa snazila a mozno aj moj ex, ale jednoducho od isteho bodu to dalej neslo.
Do druheho vztahu som sla s tym, ze uz neurobim a nepripustim tie chyby, ktore som urobila v tom prvom vztahu a zatial klape. klop-klop-klop
Ale konecne som vo vztahu, kde funguju dvaja- a nie jeden. To je pre mna momentalne podstatne. To, ci naplni tento vztah moje ocakavania, napisem niekde mozno o 13 rokov- ak dozijeme. ... a nas spolocny drobec bude mat 14.

ivet

neviem či som mala nejaké očakávania,minule sme sa o tom rozprávali,blíži sa čas výročia a akurát som hovorila,že som šťastná.Aj keď niekedy zahrmí,aj keď sa pohádame,ja neviem,pri mojom mužovi mám niekedy pocit,akoby som ja bola povedzme šálka a on tá podšálka a niekdy zase,že mi vôbec nerozumie. Sú proste aj také aj také chvíle,ale uvedomujem si,že patrím k tým šťastnejším,ktoré môžu povedať,že ich manželstvo je dobré.

tiez mam niekedy pocit, ze sme salka a podsalka (a kto sme vlastne co z toho?), inokedy zase, ze sice sme, ale kazdy z ineho servisu.
zvykla som si pri nom na vela veci. od dobrych, ze je nanho spolah a co chcem, to vie zariadit, az po castu kritiku. vacsinou je to jeho sposob zartovania, ked robi narazky na moju nemodelkovsku postavu, neexistujuce poprsie (ani dve tehotenstva nepomohli, priroda sa holt zatala) a inteligenciu a ja to tak beriem. smejem sa spolu s nim a vraciam mu to podobnym sposobom (cudzi su z nas v rozpakoch a potom casto pocuvam otazky, ako to s nim vydrzim. no, vsak normalne). no obcas by som ho za ne najradsej bacila hrotmi vybijanou panvicou (ked na mna leze PMS a ine stavy precitlivelosti, co mu pravidelne unika, ze vtedy je lepsie nemdrazdit kobru bosou nohou).
u nas je on ten zodpovedny, ja ten v oblakoch lietajuci. co mi sem-tam vycita a nesmierne ma vytaca, ked ma obvinuje, ze som... jednym slovom budizknicemu, ale takto to nikdy nepovie. ani nemysli.
padnu u nas vety, ze toto manzelstvo bolo najvasci omyl nasho zivota (ked sa hadame), ale zase kratko potom vety, ze aj tak ta mam rad/rada, hoci ma ide z teba porazit (ked nas hnev prejde).
na neveru z jeho strany neverim, za seba dam kludne ruku do ohna, takze suma sumarum - ocakavania neboli ziadne (netusila som, ake mam mat, vsak sme sa poznali uz 8 rokov), manzelstvo ma tesi.
joooooo, a skoro som zabudla. milujem, ked sa ku mne v noci tuli. to je to najdolezitejsie. nemat pocit, ze som na svete sama. stale ma ma kto zohrievat, mna vecne zmrznutu juznu sklennikovu kvetinku.

Splnilo aj nesplnilo.

ahojte no my sme mali akurat vcera 3 roky - mam 23 takze fajn. no musim sa vam postazovat co ma prave na srdiecku trapi. milujem svojho manzela a mozno teraz si ho viac vazim prave z dovodu ktorý vam chcem napisat. moj svagor sice velmi mlady 20 rocny si zobral v septemri 22 rocnu "svinu".- vysvetlim pomenovanie : dozvedela som sa ze chcela mojho chlapa jednoducho sa mu ponukala za nasim chrbtom, vôbec ju netrapilo ze je zenaty a ze nase deturence ju majú radi a dokonca aj ja som ju mala rada a rozumeli sme si. trasne ma to vzalo esteze mam dobreho manzela ktorý jej dal jasne najavo ze ma mna a deti a neurobi take svinstvo.teraz to vsetko prasklo a ja mam v hlave stale zmätok nie kvôli manzelovi a kvôli nej a hlavne svagrovi je mi ho luto ma to teraz tazke idu sa rozviest po 4 mesiacoch. mna to mozno vo vztahu este upevnilo ale svagra ....taky mlady a bol velmi zalubený a takto sa sklamal . no co vy baby na to hovorite

didina tak to si jej dala spravne pomenovanie.
tak a teraz ja.prve manzelstvo mi nedalo nic dobre,len krasneho syna a vela mi toho vzalo.to je uz ale prec druhe manzelstvo mi dalo vela lasky,nehy,zabavu,dalo mi pocit bezpecia a istoty,pocit toho ze mam pri sebe milovaneho cloveka a ja som milovana,dalo mi cloveka na ktoreho sa mozem spolahnut v kazdom smere,ktory mi pomoze v tazkych ale aj lahkych zivotnych situaciach ale aj v domacnosti dalo mi cloveka ktory je chapavy,dalo mi proste cloveka s ktorym chcem stravit cely svoj zivot,lebo presne takeho som hladala a dalo mi dalsieho krasneho syna.a samozrejme aby som nezabudla na ten pravidelny sex
ale nieco mi aj vzalo,niezeby som sa nejak stazovala,uz mi to tak aj vyhovuje.aale manzel je ziarlivy a tak mi manzelstvo vzalo niektorych kamosov /ale to uz neva/a kavicky s kamoskami.tie ale pridu k nam.a ak chceme ist niekam posediet tak len spolu,ma to aj vyhodu lebo manzel tiez nechodi nikam bezomna,aby som nemala dovod nieco mu vycitat.z prace ide na nakup /alebo ideme spolu/ a inak sme stale spolu.chceme ist niekam sadnut ideme spolu,manzel hra futbal berie nas so sebou.maju akciu z prace,berie ma so sebou.ma dalsich troch takych kolegov a chodia tiez vsade s manzelkami a to su uz okolo styridsiatky chlapi a vidno ze su stastny tak na tom nieco bude.aspon viem ze mi manzel nechodi po krcmach a neviem kde vsade.a tiez som trocha ziarlivka tak mi to vyhovuje.ale ma to aj nevyhodu,sme na seba taky zvyknuty ze nevydrzime bez seba ani den a ked som bola ja v porodnici alebo manzel v nemocnici tak to bolo

nesplnilo, ani nahodou a to som privelke ocakavania nemala. Aspon myslim...

Hmmmm, ja by som to skôr povedala nie manželstvo, ale vzťah. Manželstvo je (podľa toho, či je cirkevné alebo civilné) buď sviatosťou alebo inštitúciou. Inštitúciou o oprávnenosti ktorej môžeme polemizovať, lebo bola ustanovené kvôli veciam materiálnym a nie kvôli veciam "srdcovým". Cirkev katolícka kňazom nepredpisuje celibát kvôli tomu, aby nemali sex, ako sa to často snaží prezentovať, pravým dôvodom je, aby majetok muža, ktorý sa rozhodne stať kňazom nepripadol jeho rodine, ale cirkvi po smrti (v časoch, keď to celé spískali sa kňazmi stávali zväčša muži z bohatých rodín, celibát neexistoval vždy). Manželstvo ako inštitúcia (a dokonca ani ako sviatosť) nedáva záruku a patent na šťastie a spokojnosť, tú dá len kvalitný a hlboký vzťah (a ešte aj ten môže stroskotať). Ak sa teda pozerám na manželstvo ako na spôsob zabezpečenia svojej existencie a moje očakávania s tým spojené, tak je to tak pol na pol. Od nepamäti som túžila mať auto (keď ja som bola dieťa, nebolo to ešte takou samozrejmosťou ako je to dnes), rodinný dom (aby som mohla mať psa) a ešte zopár ďalších takýchto materiálnych vecí. Tie sa mi všetky manželstvom naplnili. Lenže - keď som začala chodiť s mojím manželom, všetci ma mali za zlatokopku, lebo na vtedajšie pomery bol "zazobaný", ale nikto nevedel, že napr. v kaviarni či reštike som zásadne platila ja (zo svojich) a pod. Nebol lakomý, len mal peniaze kade-tade "uložené" - takže na oko majetok veľký, ale hotovosť žiadna. No a rozvod samozrejme ten majetok zdecimoval. No a ešte zvykol ten môj hovorievať, že peniaze sa povaľujú po zemi, treba sa len zohnúť a pozbierať ich - tak neviem, či je to jeho postavou, že sa až tak veľmi nezhýba, ale fakt je (máme sa dobre nič nám nechýba, to len komentujem jeho vlastné výroky), že práve tí kamaráti, ktorí mu 20 rokov do zadu závideli, sú dnes na tom o veľa lepšie ako my (buď sa viac, alebo lepšie zhýbali, očividne).
Pokiaľ ide o náš vzťah, o tie veci srdca, tak tam je to tiež také - nie na samé 1 - najviac ma asi sklamal jeho vzťah k deťom, podľa toho, ako sa správal k svojej dcére z prvého manželstva som si myslela, že toto je chlap, ktorý deti miluje a bude ochotný kvôli nim aj dušu vypustiť, toto je ten najlepší otec pre moje budúce deti. Nie je zlý, to by som klamala, ale z tých našich 3 spoločných ani jedno ani raz neokúpal, neprebalil, nenakŕmil, nevstal k nim v noci, .... kým boli malí. Nečítal im rozprávky na dobrú noc (prvorodenej áno), nechodil s nami na žiadne "detské akcie" - tu som sa asi trochu "sekla" no a potom, to už som tu kdesi písala, on je tiež z tých, čo nevedia tak celkom prejavovať svoje city, to človek musí mať nie jednu, ale hneď aspoň dve Enigmy, aby vedel dešifrovať tie zakódované signály, čo vysiela. Napríklad keď som na začiatku nášho vzťahu vŕtala do neho, či mu chutí čo mu navarím, tak ma odbil, že však nenadáva, tak asi áno. Naučila som sa, že ak jedlo mizne z hrnca, tak je to VÝBORNÉ (ako keby som dostala Rád zlatej varešky)! U nás skrátka viac fiči "neverbálna" komunikácia ako tá verbálna (čo mi dosť vadí, ja som strááááášne ukecaná - to je vidieť aj z dĺžky tohto komentáru).

dobrý deň. Rada by som prispela k tejto téme a týmto sa aj trochu predstavila. Som vydatá 15 rokov. Máme troch synov. Vydávala som sa ako 18- ročná a tehotná.
Mojim najväčším očakávaním bolo narodenie môjho vlastného dieťatka.( snívala som o ňom od 15 rokov a teraz bude mať to moje vysnívané chlapčiatko 15 rokov). V manželstve sme si za tú dobu užili všeličoho aj dobrého aj toho zlého-po siedmich rokoch kríza ako z príručky.Ustáli sme to a tiež sme názoru, že sme si súdení. Očakávania som nemala žiadne prehnané, chcela som dobrého otca pre moje deti a chlapa ktorý sa o nás bude vedieť postarať. Som vďačná za to, že sa mi to splnilo.
Komunikácia u nás tiež občas vizerá ako zo sitkomu-Roseann s Denom, také to vtipno- ironické, ale milujeme sa stále, tak ako na začiatku.
Takže tak.

...myslim, ze to co mam si nevazim a vidim len to co ma trapi... ...manzelstvo mi dalo dlzoby a vzalo iluziu, ze cim viac budem makat, tym viac budem mat.
...ale teraz naozaj, nie je to klise, mam vsetko: lasku, krasne deti a sme zdravi...nemenila by som.

Splnilo, vysoko nad moje ocakavania/po mojej skusenosti s mojimi rodicmi/sme spolu 20 rokov od nasich 16 rok.V manzelstve sme 16 rokov, moj manzel je takmer dokonaly a to naozaj neprehanam.

mne manzelstvo splnilo ocakavanie, mam manzela,na ktorom mi zalezi,mam v nom oporu,v dobrom aj zlom, super kamarata,mame spolu dve krasne deti.sme spolu uz 9rokov.je to super

Manzelstvo mi dalo vsetko co mam.Tento rok budeme slavit 20 vyrocie svadby.Mam pri sebe cloveka ktoreho milujem ,s ktorym sa mozem o vsetkom porozpravat,mame sest krasnych deti ,obcas aj mudrych a dobrych,vzdy sme boli na vsetko dvaja, inak by sme to vsetko co sme spolu zazili asi tazko zvladli.Nehovorim ze to bolo lahke boli roky ktore boli velmi tazke, ked to aj medzi nami velmi skripalo, trvalo nam kym sme si zvykoli ze zivot nie je prechadzka ruzovym sadom,ale mali sme jeden druheho v tazkych chvilach a budem mu do smrti vdacna za vsetko co pre mna spravil ked mi umierala mama a mne uz neostal nikto. su dni ked si nemusime povedat slovo a predsa vieme co si myslime co jeden alebo druhy chceme povedat, zamilovanost uz davno zmizla a predsa sa mame stale velmi radi, nie sme idealny par ale sme na vsetko dvaja, mame sa stale o com rozpravat.a co mi vzalo? neviem ak mi aj nieco vzalo neuvedomujem si to lebo mam vsetko co potrebujem a mam rodinu ktoru milujem.