AHOJTE,
:) som velmi rada,ze som medzi vas zavitala...chce to poriadny kus odvahy napisat verejne pred vsetkymi co ma trapi.
Som ziarliva..so svojim manzelom som 8 rokov z toho manzelia sme pol roka,mame krasneho zdraveho 4 rocneho syna. Problem je v tom ze ja svojho manzela neskutocne milujem a neviem si predstavit ostat raz bez neho..ta myslienka ma zabija. :( ja viem ze ma manzel miluje, je to sice taky typ chlapa ze mi to nevie dat tak najavo ako by som chcela ja...aj vestica mi raz povedala ze ho to doma nenaucila mama ale to ako ma lubi mi bude davat najavo svojimi rukami,peniazmi....poviem vam to bola utecha pocut to :) :) hehehehe no ale nevadi...chcela by som sa velmi zmenit...citim uz sama ze to je chorobne co vyvadzam...dost casto ma prepadne taky pocit ,ze si zacnem na muzovi vsimat,take prkotiny,ze si ma nevsima,ze mu nechybam,ze mi malo hovori ze ma ma rad...potom sa pohadame a konci to samozrejme tak,ze si len namyslam a podobne a ze mu to lezie na nervy,ze len sliedim a on chudak neviem ani co mi moze povedat a co nie..teraz akurat odisiel sluzobne na 3 dni prec...ja som ostala s malym sama a zacina mi zahrabavat...stale sa bojim konkurencie..tiez by som asi ocenila keby na mna ziarlil..mam dobre zamestnanie kde sa stretavam vacsinou s muzskou spolocnostou..ale on mi stale povie ze si je mnou isty a ze mi doveruje..a chcel by to aj odomna..ibaze ja som minule pozerala do jeho skyp pracovneho a pytal sa nejakej partnerky ci bude aj ona na tej sluzobke ze bude rad ked sa stretnu a spoznaju..tak mi je tazko ze odisiel lebo na tu zenu stale myslim...ja viem ved mozno si len tak napisali,obchoduuju spolu tak je prirozdzene mozno ze sa stretnu aj na zivo..ale mna zas napadaju hluposti okolo toho,.... pomoooooc....ale je to vonku musela som to napisat...chcela by som ho mat menej rada alebo aby sa to aspon obratilo...ale ako na to?nechcem sa bat vsetkych zien na okolo :) nici ma to...
juuuuj myslis ze si neporadim sama?ja som dost ovplyvnitelna,mne by stacilo si aj nieco nahovarat alebo asi vazit si samu seba a bolo by to fajn...su dni ked vsetko je ok ale nemozem povedat ze je to az take hrozne...nevymyslam si nejake imaginarne nezmysli ale mi pride tak luto ked si predstavim ze by ma naozaj podvadzal....stale ked si vyhodnotim to moje spravanie dozadu uvedomim si ze som tym nic nedosiahla,ved sa nic nepravalilo asi mam fakt bujnu fantaziu :) uvedomujem si ze mu tym leziem na nervy ked ma to chyti,len pre infomaciu neobvinujem ho priamo aby som ho napadala ze ma podvadza len mam take sproste otazky ci ma ma fakt rad?ci ho nieco netrapi?a podobne....chcem sa zmenit a hockedy si poviem vecer kiezby to bolo naopak aby on sa tak o mna bal...
emma, ja si myslím, že s týmto si naozaj sama neporadíš. Možno Ti pomôže prečítať si aj to, čo Ti poradila Georgína, ale myslím, že tie sedenia by Ti pomohli najviac. Ako som Ti už napísala, je veľmi dobre, že si tieto veci uvedomuješ, ale zmeniť spôsob myslenia nejde zo dňa na deň a len tak 
Emma, skús kuk sem - možno ťa tam niečo "osloví": http://www.nanicmama.sk/ja-zena/ziarlivost
A ešte odporúčam všetky knižky od pána Plzáka doradu, ako prvú hádam Manželské judo.
Úplne najlepšie riešenie sú sedenia u psychológa. Nie jedno-dve, ale dlhodobé (cca rok a viac) riešenie tvojho problému pod odborným dohľadom.
aj ja sa priklanam k nazoru, ze tvoj problem patri do ruk odbornika. Lebo podla toho, ako to opisujes, to JE problem. A dost velky.
Eva 
dakujem vam za rady myslela som ze tu mi vlejete nejaku pozitivnu energiu a nie odporucenie psychologa :) :) :) ale aj tak vdaka....
na toto rozhodnutie sa az tak necitim,potrebovala som len vediet ci su tu taky co tiez ziarlia a ako sa to da riesit..alebo aspon sa to naucit nevsimat si take veci.
Emmy, poradili sme ti, ako sa to dá riešiť rýchlejšie ako "svojpomocou". Rozhodnutie je, samozrejme, na tebe.
myslela som ze su ku odbornikovi chodia stavy ktore to riesia cele dni ale s tym sa zapodievaju...ja mam pocit ze ziarlivost obcas prepadne kazdeho,moj muz si vsak mysli sa vsak smeje ze tak reagujem ked mam svoje dni,tak ze si uz zvykol...ja svojmu muzovi verim len mam obcas pochybnosti ale myslim ze kazdu z nas to chyti...alebo neviem no...mozno som to zle hore napisala ze ste z toho hned vyvodili Mudr. :)
Emma, psychológ nie je lekár. Nechodia k nemu "stavy" - chodia tam úplne normálni ľudia, ktorí majú nejaký problém a potrebujú ho riešiť efektívne a dobre.
"Stavy" chodia k psychiatrovi. To už lekár je.
Ale ako som napísala už vyššie - ako si urobíš, tak budeš mať 
.
co vas na mojom pripade tak zaskocilo ze si myslite ze je toto riesenie? :) ja nechcem aby ste si mysleli ze sa na to za vas hnevam...boze chran to nie ved som ziadala o nazor...to je to somnou az take zle ?
Emma, prosím ťa, a ako si ty prišla na to, že tu niekoho tvoj problém zaskočil?
no mne to tak pride lebo nikto nenapisal napr.,ze ziarli a ze v normalnej miere to neskodi..vyzeram asi jedina ze ziarlim a nikto nic take nepocitiju :) ospravedlnujem sa len mi to prislo zvlastne ze nema nikto aj iny nazzor ako ist do poradne..asi som sa sama tej predstavy zlakla ked som to precitala ..nezdalo sa mi to asi az take vazne...napisala som to akurat dnes lebo mi odisiel manzel a je mi za nim smutno..je to vas nazor a dakujem aj za neho ..
Emma, na NM píše kto chce, kde chce a kedy chce. Tebe (zhodou okolností) tu v priebehu piatich hodín napísali tri naničmamy (možno napíšu ešte ďalšie) a všetky tri sa zhodli v názore. Aj také sa tu deje.
A deje sa tu aj také, že niekomu napíšu názory pol na pol. Alebo aj také, že všetky názory podporia píšucu, že je všetko presne tak, ako si ona myslí. A aj také príspevky tu sú, že do diskusie nenapíše nikto nič.
Príspevkov o žiarlivosti je tu tak za vagón. Vpravo hore máš "okienko" s nadpisom Hľadať. Tam si napíš žiarlivosť a klikni na "tlačítko". Vyhľadá ti všetky príspevky, kde sa toto slovo spomenulo. Môžeš čítať, koľko len budeš chcieť - kto všetko má taký problém a ako ho ne/rieši, a aké rady dostal 
.
emma,
v "normalnej miere" to mozno neskodi, otazka je, co je normalna miera. Toto, co opisujes ty, sa mne normalne nezda. Tebe mozno ano.
Aj moj muz vela cestuje, stretava sa s roznymi ludmi, velmi casto sme od seba. keby som mala riesit, co ak je s nejakou zenou, co ak sa mu nejaka zapaci, co ak, co ak..., tak by som si len otravovala zivot a nebodaj keby som to vykladala pred nim, tak by ma raz - dva poslal do kyticiek. Ak sa to ma stat, tak sa to stane, ci budem vyziarlena, alebo nie. A ak mu budem pilit usi ziarlivostnymi vylevmi, tak sa mu akurat tak sprotivim a to bude jediny "efekt".
Eva
otazka je, co je to normalna miera.
niekoho mozes odlpasit uz naznakmi, lebo tvoju ziarlivost pocituje ako urazku toho, co k tebe citi. ze o tom vobec pochybujes. a ziadas dokazy, ktore ti mozno nevie dat tak ako to ziadas ty. to akoby si mu diktovala, ako ta ma milovat (teraz usmev, teraz bozk, teraz milu vetu...).
niekto moze zniest viac prejavov ziarlivosti, pokial nevyustia do hadok, ale do mileho zmierenia, ked ta uchlacholi par slovami.
a mozno niekto ziarli iba mierne, no prejavy jeho ziarlivosti su celkom casto na programe. a to moze partnera otravit, znudit, radsej sa poobzera inde, kde sa toto vobec nevyskytuje.
takze este aj tou normalnou mierou mozes partnera stratit.
tak to ma nikdy nenapadlo,az teraz ked som to docitala som si uvedomila akky som sebec...naozaj to tak vyzeralo ked som to robila...dakujem mala by som sa na to pozerat z tej triezvej stranky.. dakujem 
emma, skusit to svojpomocne mozes, mne sa to posdarilo. podcasom ma to zase prepadne, ale uz to viem ucinne spacifikovat.
ibaze je tu jedno velke ALE.
je to risk. nevies totiz kolko casu mas k dispozicii a ak to svojpomocne nedokazes (nestihnes), mozes stratit vsetko. takze je naozaj na tebe, ako sa rozhodnes.
ja som napriklad pomaly uz bola rozhodnuta nejakeho psychologa vyhladat aj sama. lebo mi bolo jasne, ze robim kraviny, no nevedela som to zastavit. ale nakoniec na to stacili knihy od p. plzaka. spociatku som pri ich citani mala chut ich smarit do kosa, ze je to kopa zvastov od niekoho, kto chce za kazdu cenu obhajit pravo partnera na neveru a tym hlupakom vernym (ziarlivym) sa vysmieva. postupne som zacinala chapat, ale este vzdy som mala dost velke vyhrady. nakoniec som konecne pripustila, ze je to tak, ako hovori a darmo sa tomu vzpieram, iba co si ublizujem. a dnes mam pokoj.
ale zvaz to. u psychologa zazijes nieco podobne (urcite ho spociatku budes mat chut uskrtit za to, co ti povie ), ale ma to tu vyhodu, ze si s nim mozes priamo vydiskutovat vsetko, co mas na srdci. to sa s knihou neda.
inak, mam na tvari usmev - tie stavy, co si tu opisala, doverne poznam.
tu literaturu si zaobstaram,urcite je to zaujimave citanie :) dakujem za radu...ja viem ze musim pochopit toho vela....ale posnazim sa :)
Emma a nie je to náhodou tak, že ty nemáš úplne čisté svedomie? Nebola by si rada, keby tebe dvoril nejaký chlap? (Nepíšem a ani nemyslím, že by si si s ním niečo začala. Píšem, že by ti to možno urobilo dobre) Lebo mne to príde také, podľa seba súdim teba. Muž ti povedal, že ti verí...Možno preto, že ho ani nenapadne myslieť na neveru.
Myslím si, že máš veľmi nízke sebavedomie. Na tom treba pracovať. Dá sa z toho dostať aj samému, len to záleží od zakorenenia vo vnútri. To, čo má korene hlboko sa ťažko odstraňuje.
A aby som Ťa uspokojila, aj ja som bola žiarlivá. Niekedy sa mi to vracia, ale už som zistila, že je to vtedy, keď dovolím neistote, aby ma ovládla. Vtedy si poviem, že nikto nikdy nevie, čo mu život prinesie do cesty a keby som sa aj na hlavu postavila, tak to nezmením. A budem to riešiť vtedy, ak sa to stane. Načo si kaziť výhľad na slnko rozprestretým dáždnikom, lebo zajtra možno bude pršať.
Tiež svojho partnera milujem, ale nikoho si k sebe nemôžeš privlastniť a priviazať. Každý potrebuje dýchať.
to je presne ono, ziarlivost nevyriesis tak, ze budes riesit ziarlivost, partnera a svoj vztah k nemu. ziarlivost sa najlahsie lieci v uplne inom smere. partnera a jeho mozne city k inej osobe vynechas a zameras sa na seba, na svoje sebavedomie, sebaistotu a svoj zivot. lebo ziarlivost je chyba v tvojom programe, nie v partnerovi. on ziarlivost nespusta, spustaju ju tvoje pocity. svojim sposobom sa da neziarlit aj vtedy, ked preukazatelne ma inu a odisiel za nou.
"svojim sposobom sa da neziarlit aj vtedy, ked preukazatelne ma inu a odisiel za nou".
Lebo ja som si vedomá svojej hodnoty!!!
ano partner ju nespusta su to len a len moje pocity...ja to musim vypustit z hlavy,zacnem sa venovat sebe samej a dufam ze mi to vsetko zmeni pohlad na mna...a prestanem trapit seba aj partnera..potrebovala som nakopnut vrtulu asi :)
Super napisane
Naco si kazit vyhlad na slnko rozprestetym dazdnikom.....
nie fany nemyslim si ze po niecom takom tuzim....mne nejak iny chlapi neirituju...samozrejme mi polichoti ak nejaky chlap sa na mna usmeje,alebo ma nejaku milu poznamku,ale som si istan a 100 percent zeby som nic viac nechcela od cudzieho chlapa.. ano asi mam slabe sebavedomie aj ked mozno by som ho mat nemusela...mala by som na tom popracovat,urcite to vsetko prameni odtial...s manzelom mame krasny vztah nesmiem dovolit aby sa to pokazilo kvoli nejakej mojej hlupej fantazii..mate pravdu ak ma nieco prist pride to....na co sa nad tym trapit uz dopredu...ak bude problem bude dost casu to riesit potom...ste zlate a dakujem vam za rady..pomaha mi to..
Nikdy nehovor nikdy.
držím palce. A nepripusť, aby Ťa ovládli myšlienky, že čo teraz asi robí, s kým je a pod. To nie je na nič dobré. Snaž sa, aby vám dvom bolo spolu dobre. 
ani si neviete baby predstavit ako sa lepsie citim...mate pravdu,stale ak ma to co i len napadne odozeniem to prec..dufam ze mi to aj tak dlho ostane to moje odhodlanie..ale je to vomne musim si uvedomit ze tym aj tak nic neriesim,iba z pekneho dna robim zly...je to zbytocne...budem sa snazit mat tych peknych dni co najviac...ak budem mat opat nejake sialene napady radcej pridem ventil pustit tu na nanicmamu a opat si precitat co ste nappisali..
ja som taka hlupana ,ja ked si spetne premietnem moje hlupe poznamky tak mi je to luto na co to bolo dobre..aj ked sme sa vzdy udobrili tak som sa len zhadzovala tymi hlupymi recami...dakujem vam
A vieš ty lydusha, že aj vďaka tebe sa začínam pozerať na svet takto? Nehovorím, že som za vodou, nie, taká hrdinka nie som. Je možné, že o nejaký čas tu budem písať, ako som na dne a neviem čo. Ale už som sa naučila, že všetko je len a len vo mne. To dobré, ale aj zlé.
Je predsa normalne, ze kazdy ma nejake tie slabe chvilky a aj posediet si na dne ma svoj zmysel a svoje "caro". Len tam netreba sediet prilis dlho a hlavne tam netahat aj ostatnych. A toto co pises o ziarlivosti sedi dokonale. Keby ludia poznali svoju hodnotu, nemali by potrebu vlastnit tych, ktorych miluju.
emma ako ste si vy vo vašej rodine prejavovali lásku? aké prejavy lásky sú obvyklé v manželovej rodine? Vo mne dosť rezonujú tie slová zo začiatku príspevku...
prve co ma napadlo v tomto pripade je regres do minulosti. tam tkvie gro.
ja neviem ale ja si myslim ze je to tym sebavedomim ako ste na to upozornili...
ja mam jeden komplex z detstva. Som zena a asi kazda keby mohla nieco by na sebe zmenila...nemozem sa naozaj stazovat na svoju tvar a telo az na jednu vec.. v skole sa mi vysmievali ze nemam ziadne prsia..strasne som sa v detstve za to trapilo a kolko noci som preplakala...nemozem uz sice povedat ze ich nemam..samozrejme ze sa to zmenilo som aj po porode,kojila som..nemozem povedat ze som rovna ako doska...ale podla mna je toto ten hlavny problem,nehcela som to vytiahnut ale asi to v tomto cele tkvie..sex mame skvely s manzelom ale aj on je spokojny s mojim telom len ja mam v hlave niekde zafixovane tie vysmesky a stale aj ked pomyslim na imaginarnu neveru tak ma nenapdne ze moze sa zalubit do inej kvoli jej povahe,krasne ale kvoli tomu ze ma poriadne prsia...teraz vyzeram asi ako naozaj trafena hus ale ja mam pocit ze to je to co si chlap asi prve vsimne na zene..preto mam komplexy aj ked sme na dovolenke ze sa pozera obcas po zene...ja sa potom ubijam a bojujemzo sebou preco ja niesom taka stastna ...ja viem ze su aj push up aj vsetko naozaj ich nemam nulky ale ja to mam niekde v tej hlave astale sa mi to z detstva vracia....
preto pre vysvetlenie uvadzam este raz ze sa bojim ze ma chut na nieco vacsie a krajsie..aj ked nikdy mi nedal dovod aby mu nieco take chybalo..mna to ale vsak velmi zasiahlo...to sa neda ani opisat ako som trpela
Emma, veď nemáme 14 rokov, aby sme berili, že láska je len o zovňajšku. Ja mám 0! A kupujem si podprsenku AA! To znamená ešte menšiu od tej najmenšej
, ale ak si chlap nájde inú len pre jej prsia, tak ja môžem byť len rada, že je odo mňa preč. Lebo aj tie najkrajšie prsia raz zvädnú, aj tá najkrajšia tvár raz zvráskavie a potom...?
A ja sa tiež pozerám po pekných chlapoch, ale nie preto, že by som s nimi niečo chcela mať. Aj ruže obdivujem, ale neodtrhnem.
to je to moje sebavedomie...ze ja ho nemam kvoli tomu...mne s tym tolko naublizovali ze ja este aj po tolkych rokoch si na to spomeniem...a tym ze pozrie na zenu mi tak ani nepride ako ze pozrie na jej prsia :) som ja ale trapna a mozno pozera ze ma pekne oci a ja myslim na ine asi som si myslela ze niesom dokonala pre mojho manzela :) ale nemala by som sa sustredit na taketo hovadiny.. ale to ma obcas prepadne taka muza ako dnes a zase bude dobre...len ju uz najblizsie odozeniem skor ako to zacnem pitvat 
hm, ja mam tiez male prsia, a tiez ma to kedysi istu dobu mojho dospievania dost trapilo, ze nemam vystavny dekolt ako ostatne spoluziacky. dnes mam na to iny pohlad, ked kuknem do zrkadla: male, ale stale pevne. v podstate podprsenku potrebujem pre opticke zvacsenie objemu, inak ju ani nosit nemusim. drzia tvar aj sami. co si teda vacsina zien po tehotenstve povedat nemoze.
v najhorsom mozes skusit cviky na prsia. nerobia super zazraky, ale cca o pol az jedno cislo ich zvacsit vedia (tym ze trochu spevneju prsne svaly pod nimi). kamoska sa tak z jednotiek dopracovala k dvojkam. ja som lenivec, mne zatial staci to hore menovane heslo.
ahoj klodik....
co konkretne myslis?kludne priamo sa opytaj?
Ešte do toho raz vstúpim. Možno by bolo dobré, keď sa ti láska vráti,urobiť pekný večer, povedať mu, že Ťa mrzia tie poznámky, že s tým budeš bojovať a prosíš ho o pochopenie, ak sa ti to hneď nepodarí.
ja uz som mu to slubila pred par dnami :) my sme sa neerozlucili pohadani ...ja len stale pocitujem ze aj ked ide na par dni bude mi chybat...ale viem ze je to vom mne budem sa musiet zmenit ja...
Neboj, to všetko pôjde, len to musíš chcieť ty. Nečakaj zázraky zajtra, ani cez víkend, ale výsledok sa raz dostaví.
Ja pred časom, keď môj priateľ išiel niekam mimo, ešte nebol poriadne ani na konci ulice, ešte nevyšiel ani z mesta a už som písala SMS, že mi je smutno a že mi chýba. Ale chcelo to len čas. Aj teraz mi chýba, ale už nepotrebujem stále ho usvedčovať o tom, že ho milujem. Lebo to nebolo v tom, že on to potreboval. To ja som to potrebovala. Doslova dýchať mu na krk, akoby som tak mala kontrolu nad ním. A to bolo nezdravé.
No mňa by zaujímalo v súvislosti s tým čo si napísala či sa u vás prejavovala láska nehou, dotykmi, slovne...alebo darmi, hmotne? Ako to bolo v manželovej rodine?
Klódik, môžeš mi napísať, čo má aký vplyv? Ďakujem.
No vplyv môže mať tá rozdielnosť...
môj ex vyrastol v rodine, kde sa láska prejavovala darmi, hmotným zabezpečením, ak bol niekto z rodiny chorý vnímalo sa to ako "brzda" pri dosahovaní cieľov v práci...ja som vyrastala v rodine kde sa láska prejavovala nehou, slovne, dotykmi...
v istom období nášho vzaťhu s manželom som cítila obrovské zúfalstvo z rozdielnosti vo vnímaní lásky a jej prejavov...ak vyvíjal snahu prejaviť mi lásku darmi vnútorne som to nedokázala prijať a on to zas nevedel prejaviť nehou, dotykom...bol to taký dosť extrém...
do istej miery žiarlivosť môže byť aj prejav nespokojnosti vo vzájomnej komunikácii čo sa citov týka...city si treba tiež vedieť sprostredkovávať...to sprotredkovávanie môže byť veľmi odlišné, neuspokojivé pre partnerov vzájomne a pritom sa môžu veľmi ľúbiť...no forma toho vzájomného prejavu lásky partnerov nemusi uspokojovať...
samozrejme, že je to komplex viacerých faktorov,no toto ma napadlo ako jedna zo súvislostí...
ahoj klodik,neviem velmi popisat ako to bolo,nikdy sme si neprejavovali lasku ako v americkych filmoch typu :lubim ta mami,oci...a ani oni nam tak detom nehovorili.... :) ale aby som to spravne vyjadrila tak citili sme vsetci ze nam na druhom zalezi a urobili by sme cokolvek pre toho druheho ale bez tychto slov..mne sa tie filmy inac pacili :) tie ich prejavy aj ked som pochybovala ci to v nejakej rodine takto funguje..mojmu synovi hovorim stale ze ho lubim a aj on mne...je maly a urcite ho to o chvilku prejde :) tak si to aspon teraz uzivam...a co sa tyka mojho manzela ako to bolo u nich doma?netusim ale myslim ze podobne,asi k synovi je to este insie ako ked ma niekto dceru,ku chlapcom sa tak inac pristupuje oni sa nechcu velmi maznat ,mojkat ako dievcata...z nich sa asi mama snazi vychovat poriadnych chlapov :) tak asi tolko :)
rozumiem. Ďakujem.
emma1-keby viem ako sa tu piše email tak ti ho napišem,,pretože može ti radit kto chce čo chce,ale kto nezažil nepochopi a v tomto to plati dvojnasobne,,,ja viem čo zaživaš aj že to trapi teba samu,ale na psychologa to neni podla mna,ale možno ma tu tie odborničky znesu pod čiernu zem--je mi fuk,ja kvoli tomu budem moct spavat,,,ano k psych. sa chodia ludia len vyrozpravať:)))a ved ako chceš ked si mysliš že to potrebuješ nič zle na tom neni,,ale tebe by pomohlo pokecat s človekom ktory to zažil a prekonal,lebo ver že sa to da a potom bude aj tvoj vstah s mužom o poznanie lepši.
No diantha, tak ja ti teda môžem zodpovedne napísať, že presne viem ako sa Emma cíti a čo prežíva. A snažím sa nekomentovať situácie, ktorým nerozumiem, alebo mi nesedia.
fany1000-jednak ta poznamka nepatrila tebe a po druhe všetky prispevky som nečitala,nemienim niekomu prikyvovat mam svoj vlastny nazor,bud ho napišem,ale necham tak netreba si všetko vstahovat na seba:))nič v zlom
Beriem, len z tvojho komentára sa nedalo určiť, koho máš na mysli.
Kto ti povedal, ze tie baby, ktore emme pisu, to nezazili? fanny pise dost jasne a zrozumitelne, aj mnohe ine baby a psycholog nie je na pat veci a na pokec, inak by toto povolanie nebolo take vyhladavane... Rozhodne je lepsia volba skusit psychologa ako placat sa v tom sama a robit zbytocne chyby.
napisala som niekde konkretne meno kto radi zle???to sa tu ozaj nemože nikto iny vyjadrit len dokola tie iste??som tu teda len chvilu,ale už som tu čitala dost zbytočnych hadok,,,kriste je toto forum,alebo niekoho sukromna poradna??že som ja nešla radšej spať ako sa tu s niekym dotahovat za slovička,,,,moj koment bol určeny autorke a tym končim,,,dobru noc,ja sa tu s nikym hadat nemienim.
A co si hore zadkom vstavala? Normalne sa pytam a ked nevies normalne odpovedat tak fakt chod radsej spat.
ale čoby nie viem normalne odpovedať,ale aka otazka taka odpoved,,takže dobruuu,,aby som rano nahodou nevstala hore zadkom
diantha, ja som zazila a stale si velmi dobre pamatam, ake je to peklo. lebo to nie je nic ine, len peklo. ale vyhrabala somsa z neho. slo to tazko, bolelo to, dost velakrat som z polcesty spadla naspat a odkrutila si aj to, co som zameskala.
hrabala som sa z toho svojpomocne a nemozem teda povedat, ci by psycholog bol lepsi. mozno ano. mozno nie, mozno by som akurat mala konkretnu osobu, na ktorej by som sa mohla vyvrsit, aby som zakryla vlastnu neschopnost sa toho zbavit. na knihach sa vyvrsit nedalo. stale hudli svoje (vsak inak ani nemohli), takze ked som to citala, znova a znova, mala som moznost to sama preberat zo vsetkych stran. premyslat a snazit sa pochopit.
na druhej strane to s psychologom mohlo ist bezbolestnejsie a rychlejsie, lebo by som vela veci mohla priamo diskutovat.
gratulujem,ja som to zažila tiež,,,dokazala som sa s toho dostat,psychologa som nepotrebovala,,stačilo mi uvedomit si svoju chybu,či ako to mam nazvat a pracovat na tom,,stalo to vela predychavania,ale ako aj ty pišeš da sa to
psychologa by som ale tiez nezamietala. mozno ziarlivost neprezil. zato studoval lusdsku povahu a vie dost o jej fungovani. a navyse moze mat bohate skusenosti z vylieceni dalsich ludi, ktori ziarlivostou trpeli.
odporucit niekomu psychologa podla mna nie je preto, lebo ma diagnozu. nie preto, lebo si myslime, ze nie je schopny to sam zvladnut. je to len pomoc na ceste vpred. stale je najnutnejsie, aby to clovek aj tak zvladol sam. psycholog nelieci ako doktor tabletkami. dava len rady a usmernuje pozornost k jadru problemu. vyliecit sa musi clovek aj tak sam.
okrem ineho si myslim, ze dost velku rolu zohrava cas. ani emma nemusi vediet, kedy to jej muza prestane bavit cakat, kedy to uz ona konecne v sebe vyriesi a nebude stresovany dalsimi vypadmi ziarlivosti. kym ona sa bude svojpomocne potacat v probleme, krok vpred, pad vzad, on moze zbalit kufre.
ak je pomoc k dispozicii a ochota dostat sa z toho, treba hrabnut po kazdej vhodnej ruke.
magic-ano v tom maš pravdu,ale priznajme si kolko takychto ludi (ako sme aj my teda)vyhlada takehoto odbornika??pokial to ona dokaže a dokaže mu všetko uprimne rozpovedat ja nevravim že by to pre nu nebolo len plus,iste ano,,,ale kopec ludi sa hanbi vyhaladat odbornika tohto typu,alebo ked aj vyhlada nevie sa pred nim tak otvorit,ako napr.keby to povedala niekomu koho dobre pozna a kto pozna ju...ja som mala kolegyňu ktora k psych.chodila,ona bola iny pripad ako žiarlivosť,ale sama povedala že je to robi problem mu všetko vyrozpravať,že ma pred nim taky blok a veru jej aj tabletky dal,neviem či jej to pomohlo,mne sa teda nevidelo,ale ak bola s tym spokojna,bolo to len pre jej dobro ,,,teda ak to dokaže zo seba dostat aj zakladatelka temy už to je pre nu krok v pred...ale už sama na začiatku pisala kolko ju stalo to napisat verejne tak sa musi odhodlat aj k tomuto kroku nie?
ano, musi sa odhodlat. len ju netreba od neho zradzat.
na druhej strane je problem, ze sa moze blizkej osobe sice otvorit, ale ta osoba zase nemusi vediet dobre poradit. nieco prezit (naucit seba) a dokazat tu vedomost podat dalej (naucit niekoh durheho) su dve veci.
Diantha, mail pošleš tak, že klikneš na nick danej naničmamy, potom na "kontakt" a ideš.
Viac info nájdeš tu: http://www.nanicmama.sk/co-je-s-tym-pocitacom/technicka-prirucka
Diantha, a k tomu, kto a kde a ako a kedy a komu si tu vypisuje - odporúčam toto:
http://www.nanicmama.sk/ja-zena/ja-mozem-ty-mozes
a čo som s toho porušila svojim nazorom škoda že si to neprečitaju všetky čo zbytočne utočia uražaju,,,aaale mne je to putna,,žijem si ja v slobodnej krajine možem si napisať čo chcem nie???ja možem-ty možeš:)))aj to tam je
Diantha, presne tak - to, čo môžeš ty, môžu aj iný. Ty píšeš, ako ti klávesnica dá - a ostatní tiež. Pokiaľ niekto neporuší kódex diskutujúceho, tak sa tu môže vlastne všetko .
http://www.nanicmama.sk/portal-spravnej-nanicmamy/kodex-diskutujuceho
milá emma,každý z nás má troška žiarlivosti v sebe,len je doležité nedať to na sebe poznať,lebo si ťa manžel nebude vážiť a po častejších žiarlivotných scénach,si potom naozaj nájde náhradu.,nemaj pocity menejcennosti,lebo malé prsia nie sú dovodom na to,aby si sa cítila menejcenná,to,že sa pozerá ženám na prsia,to robí každý chlap,nato má oči,pozrie na tvár,možno prsia,nohy,to je normálne,lenže má teba vedľa seba,tak mu nerob zbytočne výčitky,ani nepozeraj SKYPE.,ak ho nebudeš sledovať s kým sa kde stretol,alebo písal,trebárs aj rozprával,tak ti to aj sám povie,ale ak to budeš robiť,tak sa ti bude báť povedať,len preto,aby si mu nič nevyčítala,alebo aby ťa nezranil,keďže pozná tvoje slabé miesto.,buď hrdá na seba,ako vyzeráš,veď keby si vyzerala odpudzujúco,tak by si ťa nebol zobral,to ti musí byť jasné a čo sa týka detí zo školy,tie vedia ublížiť najviac,to čo ti robili,svedčí len o ich zlom charaktere a ty sa dozadu nevracaj.,nie každý muž je romantik,tak nečakaj nejaké extra prejavy lásky.,určite ťa má veľmi rád takú,aká si,tak si to nepokaz.,manželovi nikdy nedaj pocítiť,jak bez neho nemožeš žiť,lebo to začne zneužívať,máš svoje hodnoty aj ty,len si musíš veriť!keď je preč,nájdi si nejakú činnosť,ktorá ťa bude naplňať a nebudeš myslieť na blbosti.,želám ti veľa-veľa lásky
velmi pekne dakujem Maria...pekne si to napisala
jeeeeeeeeeeeeee baby nehadajte sa kvoli mne :) to som nechcela...ja dakujem za vase rady a posuvaju ma dopredu.... ja asi odvahu na psychologa nemam,a este keby to nebodaj vyslo na povrch pred mojim manzelom tak si pomysli ze mi asi dobre sibe ze som sa uz odhodlala az na toto...ja som verila ze pomoc najdem tu a som rada ze sa vas tu tolko naslo...ja si o sebe nemyslim ze to je az take strasne ,neprezivam to 24 hodin denne 7 dni v tyzdni...viem ze je to neprijemne a uvodomujem si to a preto este kym mi celkom nesibe tak sa chcem z toho dostat...verim ze ma tu povzbudite ak budem znova na dne a ja zase vstanem...potrebujem obcas dolievat pozitiva aby to slo lahsie...
a moj email je superveci©centrum.sk
tam mal byt zavinac :)
pochopili sme
Emma, nemusíš tu dávať svoju mailovku - ako môžeš ty ktorejkoľvek naničmame poslať mail a opačne (ktokoľvek môže poslať mail tebe) som napísala vyššie.
http://www.nanicmama.sk/co-je-s-tym-pocitacom/technicka-prirucka
milá emma,každá z nás,ktorá tu písala,ti chcela len to najlepšie zo seba dať a poradiť ti,preto keď budeš kedykoľvek potrebovať radu,píš ....každá z nás má niekedy dobré,inokedy zlé dni a možem povedať,že až depresívne niekedy,lenže je to aj tým,že je zima a málo slnka,preto si aj viacej všímame okolo seba svojich najbližších a niekedy si aj lezieme na nervy,ale je to aj normálne.....je to v každom dome,v každej rodine,len niekde sa o tom hovorí,niekde sa to tají,ale žiaden dom nie je kostol!...lenže ja si myslím,že v každom vzťahu je doležitá istá sloboda,jak pre teba,tak aj pre partnera....aj napriek tomu,že ho veľmi ľúbiš,ponechaj mu istú voľnosť,lebo aj on sám má možno niekedy deň,keď sa mu nechce ani rozprávať,potrebuje si oddýchnuť,ale to neznamená ,že ťa neľúbi...VER MU a DOVERUJ!nech má pocit,že ide domov k milovanej osobe,ktorá sa na neho teší a nie k nejakej chudinke,ktorá ho bude provokovať,kde bol,s kým bol,jak dlho tam bol a čo robil....verím,že si velˇmi dobrá duša a veľmi citlivá,len vyhoď toho chrobáka z hlavy a bude sa ti ľahšie dýchať!nechoď so sklonenou hlavou a nemyslí nato,čo- kto ti kedy povedal,takýto ľudia si nezaslúžia,žeby si si na nich čo i len spomenula,ale buď šťastná za to aká si!ulož si do svojho mozgu,že si pekná,múdra,inteligentná,proste taká,ako večšina žien,prajem ti veľa šťastia v manželstve a more lásky...
Ahoj Emma, necitala som co ti baby radia, idem priamo na "vec". Myslim si ze ziarli velke mnozstvo nielen zien ale aj muzov, niekto viac, niekto menej. Ci je to zdrave - no hlavne pre toho, co ziarli urcite nie. Ja si myslim, ze to ma veeeeeeeeeeeeeelmi vela do cinenia s vlastnym sebavedomim. Polda mna ked ta partner bude chciet podviest tak to urobi ci uz ziarlit budes alebo nie. Ak nechces aby ta podviedol urob vsetko preto aby nikoho ineho nehladal, ak to nakoniec aj tak urobi, ries to az potom. Nie teraz, ked ta nepodviedol a s niekym si pise. To este neznamena ze ta podvedie.Mozno si len on sam posilnuje svoje sebavedomie.
No, ale čo ak ju ten manžel naozaj podvádza? Takéto mimomanželské vzťahy sa vedia veľmi rafinované a dlhé roky skrývať.
Ja som s manželom už 25 rokov, máme dve krásne (teraz už dospelé) deti. Všetko bolo ako v rozprávke, kým ma jedna stará známa náhodou neupozornila na jednu osôbku. Dala mi, ako sa hovorí, červíka do hlavy. Nuž som začala byť obozretnejšia, všímavejšia. Zrazu mi začali dochádzať mnohé veci, ktoré som vtedy tolerovala. A všetko začalo pekne do seba zapadať: tie neustále manželové odchody za "kamarátom", to, ako ma stále posielal "oddýchnuť si do kúpeľov"... zrazu som zistila, že tá osôbka mu nieje len tak ľahostajná. Neverila som, ale bolo to silné. Keď som mu raz o tom v návale zúfalstva, alebo žiarlivosti, povedala a žiadala vysvetlenie, najskôr ma vysmial, potom sa urazil a uzavrel to slovami, že to nieje pravda a že už o tom nechce ani počuť. Myslela som si, že som fakt paranoidná a že to nášmu vzťahu škodí, tak som o tom prestala hovoriť. Chyba! O pár mesiacov som sa dozvedela, že jedno dieťa dotyčnej osôbky je od môjho manžela. Zosypala som sa. Samozrejme to tiež poprel, ale ja viem, že sa s ňou stretá ďalej a že sa vlastne nič nezmenilo. Iba to, že mu už neverím a že už vôbec neviem, ako ďalej. Som zúfalá. Poradíte?
NIekedy je žiarlivosť VEĽMI opodstatnená.
Lizapa, prosím ťa, radšej si založ vlastný blog (na zelenej lište hore klikni na "Pridaj obsah". Otvorí sa ti ponuka, z ktorej si vyberieš "Príspevok blogu." Klikneš a otvorí sa ti okno, kde už priamo píšeš svoj blog - nadpis, text, odošleš...). Ak sa totiž len "prilepíš" do cudzieho, a navyše starého blogu, moc odpovedí nedostaneš.
http://www.nanicmama.sk/co-je-s-tym-pocitacom/technicka-prirucka
emma, ja si myslím, že prvý krok si už urobila. Uvedomila si si, že to nie je správne, ani dobré takto žiarliť (nie každý si to vie uvedomiť). Myslím, že druhý krok je - navštíviť psychológa, príp. manželskú poradňu. Možno sa Ti to bude zdať zbytočné, ale ja si myslím, že žiarlivosť je v podstate choroba a treba ju liečiť. S tým si len tak sama neporadíš.
Držím Ti palce