Zmeny spravania v manzelstve

Denca nielen tvoj..akoze v poslednom case je aj ten moj coraz horsí...poviem len tolko ze na moje narodky pár dní dozadu nieto ze mi nic nekúpil,ale ani nezavolal,nenapísal sms,nic..a ked prisiel domov zagratuloval mi az ked som sa nanho divne pozrela a vtedy ho trklo,podal mi ruku a povedal toto:tak vsetko najlepsie,vela zdravia,nech nám este dlho slúžiš!!ako fakt ma dorazil..aj ked to myslel zo srandy,tak ma to doteraz bolí a som si pekne poplakala niekedy ho mám plné zuby fakt..

Tak narodky som mala nedávno aj ja.A môj zostal úplne zaskočený,ked mi deti gratulovali.Ja jeho občasné hundranie pripisujem blížiacej sa 50.
Nemôžem sa inak na neho sťažovať.Iba ma každý rok zamrzí,že na môj sviatok akosi zabudne. Ale aj to má asi korene z jeho detstva a mladosti.
V našej domácnosti som skôr ja tá uhundraná a podráždená.MM je kludas a humorista.Mna to niekedy riadne vytočí ten jeho pokoj a najviac ked rozoberám niečo vážne a on má z toho srandu.

Uf, nápodobne. Ale hneď je mi lepšie keď vidím, že nie len ja mám doma exota Čo sa týka narodenín, to radšej nerozvádzam, lebo by som zasa nespala. Už viem že deti prechádzajú určitými levelmi, najhorší pre mňa je ten plakací, a teraz viem že aj chlapi majú tie svoje. U detí sa podaktorý level aj vráti, napríklad plakací , a tak čakám kým sa u manžela vráti ten zamilovaný

aj moj ma chvilamy take..ja to volam ze menstruacne stavy ale jeho to prejde raz-dva lebo ked zacne bit nervozny, podrazdeny .... a ja neviem preco jednoducho sa ho opytam "zlatko zase mas svoje dni"?? a je klud a z narodeninamy si ja tazku hlavu nerobim jednoducho poviem den dopredu "zajtra mam narodeniny ideme do mesta" a taham ho po obchodoch kym nenajdem nieco co si kupim ale tak aby som mu nekrivdila on si datumy pamata to skor ja zabudam ale on tiez ohlasuje den dopredu ze bude mat narodky.

no veru, aj u nás je to tak, odkedy oslávil 40-ku ako keby sa nevmestil do kože, a moje narodky a iné sviatky mu pripomína mamička , hundre, brble, s ničím nie je spokojný ale ked začne tak si to nevšímam, on sa vyrozpráva, posťažuje a ked nereagujem tak aj prestane, mne hovorí muž že ma lúbi ako koňa /len osedlať a zapriahnuť do roboty - to akože zo srandy no ked to vyhlási tak sa 2 týždne nebavíme/ vtedy by som veru ......

Neviem ako ostatní muži , ale ja mám skúsenosti , že chlapi sa nezaťažujú dátumami, kto má kedy aký sviatok- nie z dôvodu, že by im na nás nezáležalo, ale riešia iné problémy. To ja registrujem maminu, svokru , švagriné ... raz za rok si podľa diara zapíšem všetkých do kalendára aby sme im nezabudli popriať. No a keď si niečo prajem na / či už narodeniny, vianoce.... / tak môjho drahého odbremením od toho , aby sa trápil čím ma prekvapí ,sama si takticky vyberiem čo by som chcela a nechám ho to zaplatiť. On sa teší, že mi spraví radosť. Ja sa teším, že mám čo chcem a obaja sme spokojní.

Inak narodeniny aj ja oslavujem nerada. Čo už mám oslavovať na tom, že som o rok staršia A MM keď mal 50-ku vyložene zakázal dary, že keď mu už chcú silou mocou niečo dať, tak vravel , že chce tikety Loto a uvidí, či bude mať šťastie. Rodina to rešpektovala a my sme aspoň nemali kopec zbytočných blbostí, ktoré by sme aj tak nemali kam dať

A ako píšu dievčatá predo mnou , ani my nemáme vždy super náladu a nevieme čítať myšlienky . A ono to nie je , že po x-rokoch , len zo začiatku to nevnímame .

Neviem, i to je vekom :) ale my sa smejeme s MM, že každý máme svoju krivku nálad, razsme hore a raz dole, nemusíme byť vždy obaja v dobrej nálade :) niektorý týžden si taaaaak lezieme na nervy a vrčíme po sebe, bez príčiny :) ale po daždi svieti slnko :) a sme ako pubertiaci haha

ja na svoje sviatky zabudam. obvykle som dost zaskocena, ked mi rodina vola a pyta sa, ze na kedy chystam oslavu. moja prva myslienka, nez sa mi rozsvieti byva - oslavu coho? potom si uvedomim, ktore je rocne obdobie a teda ktory rodinny sviatok sa blizi. ale oslavy nemusim. darceky potesia, to hej, ale ak zabudnu, ja si nespomeniem.
rubom mince je, ze nezabudam len tie svoje, ale komplet vsetky a vsetkych. nepomaha ani poznamka v kalendari, lebo MM u nas vsetky povyhadzoval. isli mu na nervy, lebo mal pocit, ze ma terminovnik neustale pred ocami.
v pamati nosim len sviatky svojich deti.

spat k povodnemu problemu - pozri na jeho otca a rodicov vobec. deti kopiruju rodicov a rodinne zazemie castejsie nez si myslime. aj uplne podvedome. su to take naucene reakcie na situacie. hlavne stresove. nech sa aj stokrat zaprisahame, ze taki ako rodicia nebudeme, ich geny mame a ich vychova nas sprevadza.
vidim to na kamaratkach a kamaratoch, co poznam od detstva. presne vidiet, kedy zareaguju presne v zmysle reakcii ich rodicov (ktore im isli na nervy a hovorili, ze oni taki nebudu ). a vidim to aj na sebe.

a potom to okrem povahy moze byt nejaky stres v praci, v sukromnom zivote (vela ludi zije v kompromise, ktory im komplet nevyhovuje, ale s partnerom to pre nejaky dovod nediskutuju a nehladaju upravu kompromisu - co sa casom automaticky pretavi do nespokojnosti a podrazdenosti), zdravotne problemy (nevedome, alebo nieco konkretne, co on vie a ty nie), drogy, zavislosti rozneho druhu, nevera, ... kopec veci.

skus si vsimat vsetko, co sa u vas teraz deje. kedy tak reaguje. ale rozhodne to z neho netahaj nasilu. skusmo sa popytaj, prejav zaujem, ale netlac. ziadne vypocuvanie.
su chlapi, co zalezu do jaskyne a tam si svoj problem riesia. ak tam za nimi polezes, vykopnu ta von tak negalantne, ze sa na smrt urazis a len tazko mu to zabudnes.

dokonca aj keby to bolo tym, ze ma nervy, lebo je neverny. ani vtedy ti usilovne zistovanie, co sa s nim deje nic nepomoze, ani nezachrani. iba ho uvrhne do este podrazdenejsieho stavu a naopak bude hladat este silnejsi dovod, ako si rodinne zazemie a manzelku znechutit, aby mal "dovod" ist za druhou.

je pravdou, ze najlepsie je opatrne sa popytat, prejavit zaujem, ale netlacit. mozno iba ak by si mala podozrenie na zavislosti alebo utajovany zdravotny problem - tam je treba riesit urychlenejsie, lebo moze byt neskoro. inak tomu daj cas.

Ako neviem ako ostatné, ale mne nejde o oslavy narodenín, ale o to aby si MM zmyslel že ich mám a aspoň božtek mi dal. Má dosť problém čo mi kúpiť lebo čo potrebujem si kúpim sama a ostatné len ťažko triafa.
Inak súhlasím,vyššie niekto písal, že chlapi majú problém zapamätať si dátumy a čísla, teda ak sa to netýka áut, rýb, mobilu, motorky.....
Tak ja som to vyriešila šalamúnsky, všetci sme narodený behom mesiaca, muž koncom mája ja začiatok júna a deti stred júna. Takže oslavu máme jednu a všetko sa to zvezie pri jednom a drahý nemá šancu zabudnúť .
Ja síce nie som stále usmiata ale z 90% určite . Som prosto taký človek, naučila som sa nechodiť so starosťami z práce domov a naopak, všetko ostane tam kde má. Hej aj ja mám svoje dni, ale len málokedy to dávam pocítiť rodine. Nie som dokonalá, to nie, len sa snažím svojimi starostami a starostičkami nezaťažovať ostatných. A keď mi niečo je, tak to poviem a ideme to riešiť. A preto ma jeduje keď vidím, že MM určite niečo je a nič sa nerieši. Potom to vybuble a nakoniec sa pohádame A potom moja optimistická duša sa zmení na najedovaného pesimistu a vtedy sa vynorí tých 10% čo mi chýba k dokonalosti
No a naučila som sa, že keď MM niečo je a chce to povedať tak povie, keď nie tak nepovie. Potom ho zavolám do spálne a pomôžem mu s ventiláciou .....

a co tak vyskusat toto?: http://www.martinus.sk/?uItem=75241 Mate tam aj ukazku textov. Tato kniha je o 40 zdanlivo jednoduchych ulohach pre manzelov na kazdy den. Poviem vam, u nas skoncila aj v smetnom kosi zahodena a zas sme ju vylovili... V niektorych kapitolach som sa nasla cela, v inych sam seba videl Tiger. Je to kazdopadne obohacujuci titul. Este odporucam aj: http://www.hkr.host.sk/fires/mr.html

túto knihu odporúčam, a film tiež vetkými desiatimi. A pozerať spolu s MM. Najlepšie 2x.
Každý z nás je občas taký (ako hovorí MM) samonasier.cí typ . Keď chcem mať zlú náladu nepomôže ani "modré z neba" tak tú náladu budem mať zlú. Každý z nás má aj tie dobré a zlé dni.

Mňa život naučil:
"Nikdy nič neočakávaj, nebudeš sklamaná"....
Robím si radosť sama a nečakám, že ma urobí šťastnou niekto iný .
Mám totiž zážitok, že vtedy manžel, dnes už EX(celencia) mi na narodeniny , meniny i vianoce (ktoré mám mimochodom v jeden deň!)ani ruku nepodal. To bola iná káva....celý rok čakať na sviatok a NIČ.
Mala som plakať a slzy roniť za blbca???
Ani náhodou!