Mladá?- seeeeeedem:-)))

a keď chcete, móóóóže byť aj pokračovanie ono sa na to tak kráááááásne spomína

Dobré ráno... fuj, čo to na mňa hľadí z toho zrkadla? A vôbec, čo to bol nápad dať zrkadlo hneď pri posteľ? To asi aby som ani nechcela vstať z postele Vonku je pekne, energie mám na rozdávanie. Väčšinou o siedmej vstávam, dnes som o tomto čase išla spať. Ale o jednej som už pomerne čulá, som zvedavá kedy zapadnem do postele večer. Vonku je pekne, čo pekne?! Nech už sú prázdniny, lebo potiť sa každý deň 7hodín v lavici je na zbláznenie. Idem sa najesť, z kuchyne už rozvoniava obed. Mamina sa netvári nadšene, keď ma vidí, síce predpokladám, že sama nevie kedy som prišla. Už ju unavilo ponocovať každý víkend so mnou, síce nie som najhorší puberťák. Myslím, že mi verí. Hoci keby sa dozvie, čo som stvárala túto noc, asi by dôveru ku mne prehodnotila. Alebo si už zvykla a neprekvapí ju nič? Pokarhanie riaditeľa zo správania jej trochu vyrazilo dych. No čo, vlasy mi väčšinou žiaria ako žiarovka a tak som neprehliadnuteľná Hoci priznávam, metrový bodliak pre triednu ako poďakovanie pri preberaní koncoročného vysvedčenia sa dá považovať za provokáciu. Ale aj tak, doteraz najhoršia skúsenosť mojej mamy, ktorá predo mnou vychovala už tri deti a tak tvrdila, že je pripravená na všetko, bolo, keď ma domov doviedla polícia. Rozbila som všetky okná na miestnom bitúnku a sediac na plote som čakala na policajtov. Vtedy mi mamina povedala "ok, tvoje presvedčenie. Ale vysvetli mi, prečo musíš byť taká BLBÁ a aspoň raz v živote neurobiť, čo sa od teba očakáva- BEŽAŤ???". Bolo to tak tragicky komické Dokonca už prežila aj celú noc bezo mňa. Opila som sa s chalanmi na stanovačke, vracala som ešte dva dni a domov prišla takmer po 28 hodinách, čo som odišla. Od vtedy nepijem. Vyválať sa v blate a okúpať sa oblečená dokážem aj za triezva, bez zbytočných komplikácií.
Nooooo vôňa z kuchyne ma vylákala von. Ale rázom ma chuť prešla, pečené kura Zjedla som polievku, pri stole sme boli iba ja, mama a otec. Druhé som odmietla. Bohužiaľ, oco mal zase náladu doťahovať sa, nikdy sa nezmieri s tým, že ja ZVIERATÁ proste NEJEM. Málokedy sa to už stáva, kedysi som to mala na dennom poriadku aj 3 krát. Ale bolo to strašne náročné na čas, najskôr pri mne hodinu sedel a hučal do mňa, aby som to zjedla. Potom pri mne sedávala mamina. A ja som sedela nad tanierom, môj rekord bol 5 hodín a plakala do polievky. Ešteže má mamina slabé nervy, vždy jej rupli, tanier mi zobrala, jedlo švacla do koša a mňa vyhnala z kuchyne. Ale už teraz nemám 8 rokov, síce mi opäť naložili, ale iba občas sponad svojho taniera vykúkajú, či tam stále nehybne sedím.
Zjedla som polievku a dve syrové pečivá. Takto by mohol vyzerať môj bežný obed. Po obede sme rodinne zasadli k televízoru, kedysi sme chodili na prechádzky, rozprávali sa alebo hrali hry. Dnes čušíme do bedne a snažíme sa predýchať mľaskanie Ježibaby /moja babka, občas mi uletí a poviem ježibaba aj jej Najprv sa bránila, ale keď pochopila že so mnou nevybabre, zmierila sa s tým/.
Večer ideme s babami von. Ani neriešim, čo si obliecť. Jednoznačne rifle. Aj keby malo byť 5000 stupňov, do sukne ma nikto nenavlečie.
Rifle a tričko, konečná voľba. A tenisky. Baby sú oblečené vždy inak, jedna nosí štokrle na 10 centi podpätku, nohu má 8 a vysoká je 184 cm. Postavu má chlapskú, širokáááááánske plecia. Ale jej to neva a keď nie, tak ani mne. Inak je to Lenka, moja najlepšia kamarátka. U chalanov nemá moc stúpencov, asi ich odrádzajú tie špicaté kanady čo nosí. Ak by sme sa pozreli komplexne na jej postavu bez tváre, považovali by sme ju za chlapa. Ostatné baby sú oblečené niečo medzi nami. Čo už, ja som proste ja. Žiadne čipky ani tangá nenosím
Baby sú divné, ledva sa so mnou bavia. Majú ťažké srdce že som ich nechala včera samé, ale ja pochybujem, že by si to všimli, ak by som nezmizla s NÍM. Ospevujú ho a ozrejmujú mi, že asi dostanem na hubu, vraj chodí s kráááááááááásnou pipkou už 3 roky a tá to nenechá len tak. Ach jaj, tieto sliepkovské rituály. Kto sa môže pobiť za chlapa? Za názor, presvedčenie, slabšieho alebo svoje dobré meno, to áno, ale za chlapa?! Púšťam to jedným uchom dnu a druhým von. Babám vysvetľujem, že nech sa láskavo unormálnia, nie som pre ne nijaká konkurencia, čo sa tohoto chalana týka. Nepáči sa mi.
Za chvíľu prichádzajú- nápadník aj ON. Mám dojem, že sa ich tak ľahko nezbavíme. Sú horší než chrípka. Horšie však je, že prišiel aj "mor"- Getja. Usmieva sa na mňa od vedľajšieho stola a od nášho ma zas hypnotizuje ON. Čo som komu urobila? Zo srdca mi padá kameň, keď sa baby ponúkajú, či sa nejdú niekam povoziť na aute. Je nás tam dokopy 6, štyri baby a oni dvaja. Sima a Iva idú určite, sú nerozlučná dvojka. A ja som kamoška, Lenku samu nenechám ani keby... čo ja viem čo. Síce ON na mňa gúľa oči, že nejdem. Odchádzajú a k nášmu stolu sa dočapce Getja. Roztápam sa, pozdravil Lenku a vrhol na mňa taký krásne hlúpučký pohľad, či sa niečo deje, že mu chýbam. To, že mu chýbam povedať vie, ale na "ľúbim ťa" odpovedať nie? Choď do čerta, Getja. Ale samozrejme, povedala som mu, že nič. Je mi z toho nanič a tak navrhujem, nech vypadneme tiež, nemám chuť pozerať sa do očí tomu hlupáčikovi. Hoci sú také kráááásne zelené. Lenka mi cestou hovorí "vidíš, hovorila som ti, že si od toho nemáš nič sľubovať, ani ťa nezavolal" Jasné, nehovorí o Getjovi, nič pre ňu neznamená čosi ako láska, chalanov strieda ako ponožky. Dáva im, čo chcú a moc sa ich snažilo zmeniť ju. Nedala sa Ani nie po stom metroch mi však zvoní mobil. ON? Čo preBoha chce? Vraj chcel aby som išla s nimi a už by sa najradšej vrátil. Vraj sa nudí. A či sa môže večer zastaviť. Kde? U mňa? Predo mnou? Ok, prídi.
Lenka bledne a zelenie závisťou. Ja viem, "milovala ho už od plienok". No nič, idem domov, toto nemá zmysel.

Práve som prišla, je 5 hodín ráno. Od desiatej som sedela v aute- s NÍM. Iba tak, v pyžame macko Pu, ale vôbec som sa necítila trapne. Hneď som mu povedala, že viem že má priateľku a chcem sa iba kamarátiť. Súhlasil. Sedeli sme tam 8 hodín. Mám pocit, že ho poznám celý život. Som strašne unavená, ale šťastná, tuším som naozaj našla pravé priateľstvo

Nedeľa... a je po víkende. Ani neviem, kam sa celý podel, buď som sa nehoráááááázne nudila alebo ten čas preletel tak rýchlo, že som ani žmurknúť nestihla. Inak dobré ráno, teda ako pre koho. Oči mám ako angorák a vôbec nevládzem. A vraj vstávaj, ideme obedovaaaaaaať! C, vypnite volakto toho brataaaaaaa!

Samozrejme pre mňa nič moc, zase končím pri polievke. Mamina na mňa celý čas vykúka spoza taniera, vraj som bledá a či sa cítim dobre. Jasnééééé, cítim, len som celú noc sedela pred domom v aute s cudzím chalanom... Ale to som samozrejme nepovedala, veď som už od deviatej spala predsa v izbe vo svojej posteli Všetci majú dušičku na mieste, teda až na moje čieeeeerneeee kruhy pod očami.

Radšej ma vynechali z rodinného programu F1 a poslali ma spať. A ja som ochotne a dobrovoľne išla. Len keby sa chceli aj tie blbé myšlienky utíšiť tak ako stereo na veži. Prevaľujem sa z boka na bok, už odo mňa zdrhol aj Beny, riadi sa pravidlom "trikrát ma zhodí a dosť". Ale ok, možno sa mi teraz podarí uložiť.

No to iste. Napokon som zasadla k formulám a dala som si s našimi zmrzlinu. Síce nanuková torta pre mňa nie je žiadna kulinárska špecialita, ale ponúkať sa nenechám- veď je to predsa ZMRZLINA!! Mama si ale nedá pokoj, vraj stále vypadám mizerne. Odkedy som sa vrátila z nemocnice, správa sa akoby som mala štyri. Ale čo ja môžem za nejakú blbú angínu? Ale skúsenosť to bola dobrá, spoznala som Martinu a Katku. Martina tesne pred 18, dosť prudila že leží na detskom oddelení. Kučeravé blond vlasy po pás si za celé dva týždne neumyla, vraj odmieta tieto odporné sprchy a veď zajtra už bude doma. Kašeľ sa jej nelepšil a tak hoci tam bola skôr ako ja, zostala tam aj po mne. Po troch dňoch na infúzkach som bola už pomerne čulá a tak sa z nás stali kamošky. Hoci myslím, že ma aj tak stále brala iba ako decko. A potom Katka, štíhlunká zrzka, ešte o pár mesiacov mladšia ako ja. Chodila s chalanom, čo za ňou denne chodil a nosil jej sladkosti. Ale po večeroch sme kecali, že ho vôbec nelúbi. A ja, vtedy s Dodom, som pochopila, že nelúbim ani ja. Ale jemu som nedovolila za mnou prísť. V prvom rade som mala na ústach strašnú horúčku a odkedy ma predstavil svojej babke, nabralo to akísi vážny spád. Nechcela som sa v pätnástich vydávať. A už vôbec nie za neho, síce viem že ma stráááášne lúbil. A tak som to, ešte z nemocnice skončila. Plakal mi do telefónu, Bože, 21 ročný chalan plakal. A ešte za takou šťandou ako som ja, čo mu najviac dovolila dať pusu Ty vole!

No dobre, radšej som sa postavila a išla do izby. Ale čo tam? Spať sa mi nedá, myslím na tie magické zelené oči. Ale ktoré? Getja za necelé dva týždne odchádza. Asi ho už nikdy neuvidím. Ale čo urobiť? Je mi jasné, že ma nelúbi. Má ma rád, ale možno má doma frajerku. Možno som iba kamoška a vyhovuje mu, že polka kamarátov mu závidí, že som sa ním nechala ukecať. Síce vôbec nechápem prečo. Áno, nie som ľahká korisť, skôr presne naopak, taká kamoška do dažďa, všetci chcú byť v mojej blízkosti. Ale potom, keď si to začnú zle vysvetľovať, je to horšie ako zlé. Radšej by som bola škaredá ako Gargamel zo šmolkov, ani nevedia niektoré baby, aké majú šťastie- radšej cítiť sa škaredá, ako zlá- no ako si má človek pripadať, keď musí skvelého chalana poslať k vode preto, lebo ho nelúbi. Alebo keď skvelému kamarátovi musí povedať "mám ťa rada, ale iba ako kamaráta". A potom tento. Ani mu poriadne nerozumiem, ale v tých zelených žabačincových očiach sa topím. Ako močiar, do ktorého keď raz stúpiš, už nevídeš. Ale žeby sme mali spoločné záujmy, alebo si mohli povedať všetko, alebo poznali každý druh svojho úsmevu, to nie. Môžeme ísť spolu ruka v ruke na prechádzku, občas si pozrieť do očí, ale to je všetko. Takáto plytká láska asi nie je naveky, však? A potom Matúš, vlastne ho nepoznám a pritom ho poznám odjakživa. Asi je to pekný chlap, má širokááááánske plecia, strará sa o svoj vzhľad viac ako ja a baby sa mu vrhajú po nohy. Len ja nie. Prečo? Asi nie som na týchto "Kenov". Dnes zase príde. A zajtra do školy Idem si trošku nahriať človeka, kde som naposledy schovala to horské slnko?

To som teda zvládla... spálila som sa. Ale koža ma netrápi, ale OČI Ležím v izbe a plačem. Bolí to jak nikdy nič iné, hoci mám oči zatvorené aj otvorené. K tomu mi totálne opuchli. No pohľad pre Bohov. Fakt

Dnes prišiel až úplne v noci, asi bol za frajerkou. O jednej mi písal, ale ja som nespala. Fňukala som do vankúša. Vraj najviac bolia zuby? Kdeže, skúste si spáliť oči aj viečka horským slnkom. Išla som von, ale aby som nevypadala až tak trapne, vymyslela som si historku o opaľovaní na dvore. A oči som zamlčala. Na otázku, prečo plačem som odvrkla, že ma to bolí. Bože, ráno vstávam do školy a ja o jednej idem za týmto chalanom do auta. To zas bude deň!

Ale stálo to za to, keď už ma videl plakať, mohla som si vyliať celú svoju dušičku. O chalanoch, ktorý mi nedajú pokoj, o problémoch doma, o škole. O Dodovi aj o Martinovi, ktorý nedbal dokázať svoju silu fackami. O Getjovi som sa ale nezmienila, načo, veď čochvíľa odíde. A ani ja sama neviem, čo v mojom živote znamená. Domov som prišla o štyroch, ale už som nezaspala. Za chvíľu vstávam do školy. Čo tam zase bude? Baby sa aj zbláznia...

Tak takto to ďalej nepôjde. Dnes si musím milión percentne poobede pospať. Zo dňa na deň je to horšie a horšie. Ksicht opuchnutý a červený ako rúúúúúžičky červenééééé, pod opuchnutými očami čierne kruhy , vlasy mastné, tvar akoby som sa strihala podľa hrnca. Booooooooože, čo ma vôbec napadlo sa ostrihať? No dobre, z mojich kráááááásne kučeravých vlasov po lopatky boli v konečnom dôsledku dredy, ale aj tak! Krava, vieš koľko ti rastú vlasy? A ty sa takto vykmášeš? Fúúúúúúúúúj. No dobre, lepšie už to nebude. Líčiť sa nemôžem lebo mi zhorí tvár a tak chcem byť dnes jednoznačne "neviditeľná". Staré rifle a širokúúúúúúúú bratovu drigovicu. Ok, môže byť, lepšie to už naozaj byť nemôže. To by som musela byť normálna, nestrihať si sama vlasy a nestáť pred horským slnkom 15 minút s otvorenými očami a bez okuliarov.

No naozaj- HORŠIE už to byť nemôže Dnes bol v škole scout- môj scout Keď sme sa stretli pred pol druha rokom, nabulíkal ma na book. Fotečky pekné, ale JA a modelkaaaaaa? Kde nechal oči? A vôbec, každý raz mi skáče pod nohy, aká škoda je, že nechcem svoj "dar" naďalej rozvíjať. A dnes? NESPOZNAL ma!!! Vybral Ivu, kamošku od škôlky. Hoci teraz pre mňa je čosi viac Lenka, Iva je v našej parte a som rada. Ale ju? A prečo na mňa nežmurkol? Ani na mňa radšej nepozrel. Nespoznal ma? Alebo sa hanbil? Idem sa zakopať pod zem.

Bože, prečo vôbec neposlúcham svoje myšlienky? Keby som sa zakopala, mohla som sa vyhnúť tej najväčšej tragédii dnešného dňa. Tá nová anglinárka ma nenávidí. Celkovo známka celej triedy podstatne stúpla- z jednotkárov sa stali trojkári , a viete čo sa stalo z trojkárov??? Vôbec neberie ohľad na to, že učitelia sa nám striedali po pol roku, rôzne mladé baby ktorým viac ako na tom čo máme v hlave záležalo na tom, čo máme na sebe a čo máme nové. A potom táto žienka, inak príjemná a milá, ale vôbec neakceptuje tvrdenie, že to čo sa s nami snaží opakovať sme my NIKDY nepreberali. A bohužiaľ, ja dutá na jazyky /no jasné, mama profesorka fráááániny na jednej z najslávnejších slovenských univerzít/, pravdepodobne tento POSLEDNÝ rok VYLETÍM A čo také strašné sa stalo dnes? Minulý čas ...noooo, kde bolo tam bolo... a tak mi pribudla ďalšia, krásne guľatá. Aspoň sa dobre počíta priemer, keď aj z matiky som fakt slabá. Ach...

Doma som zaspala jak batoľa. Ale nejaký význam to všetko predsa malo- nemusela som s babami riešiť "lav story" ako to duchaNEprítomne nazvali medzi mnou a Matúšom. Nechápem, na čo žiarlia. Iva mi celú dobu rozprávala, ako sa skvele na tom výlete spolu bavili. Sedela s ním vpredu a vraj sa s ním dá tak skvele kecať. Škoda, že on ten názor nezdieľa. Vraj sa nudil, myslel na mňa a Iva bola nadôvažok celú dobu ticho. Koho sa snaží oklamať? Veď vie, že večer bol za mnou. Aj keby čokoľvek, prečo ŽIARLIA? Odkedy na seba žiarlia kamarátky???

Ani som neišla von. Našprtala som anglinu, mala by som sa prihlásiť, lebo zákon schválnosti- keď viem, nevyvolá ma. Ale čo keď ja som taký neistý človek, hoci to môžem vedieť odslova doslova, neverím si. Teda ak nejde o moju partiu, tam s obrovskou radosťou zotriem aj učiteľku A teraz čakám na neho. Chcel prísť ešte cez deň, že pôjdeme niekam von, ale po úvahe o mojom dnešnom vzhľade som sa rozhodla tváriť ako mrtvý brouk a odpísať až keď bude bezpečná tma.

Zase sme takmer celú noc presedeli v aute. Na to, aká som odvážna a ukecaná, na tohoto chalana sa vôbec neviem pozrieť. Je to až trápne, ako sedíme v aute, on pozerá na mňa a ja von predným oknom Povie mi, či sa nepozriem na neho, ja pozriem a než si to stihnem uvedomiť, zase čumím pred seba. Ale vôbec nemám ani malilinký dojem, že tohoto človeka poznám iba tretí deň. Tri roky možno, ale dni? Čudná časová slučka sa musí diať, inak si to neviem predstaviť. Ozaj, v piatok bude mať narodeniny- 19 rokov

Jéjej, je tu PIATOK!!! To je fakt skveléééé! A už som konečne aj odčervenela a odpuchla, dokonca vypadám ako normálny človek!! Teda v rámci možností. Včera mal Matúš narodeniny, hneď po škole som letela do mesta a kúpila mu vo večierke bonboniéru, balík žuvačiek pre pekné zúbky a takého maličkého porcelánového psíky s "ozajstnými" očami pre šťastie. Celý týždeň sme trávili spolu, baby sa tvária že ma nepoznajú a mne to pripadá nanajvýš detinské. Áno, nechodím s nimi von, za prvé lebo dokolečka točia iba o tom, že ,,,,má frajerkuuuuu""" a za druhé som taká unavená z tých našich celonočných kecačiek, že celé dni spím. Inak včera sa s tou babou rozišiel a vôbec to nebol dlhoročný vzťah založený na láske, bola to pár týždňová záležitosť. Síce srdiečko mi vôbec neplesalo šťastím, ešte stále, síce vie o mne za tých pár dní viac ako niekto za dlhééééé dlhéééé roky, nemám záujem o nič vážnejšie. Iba priateľstvo, načo komplikovať niečo také krásne citmi?

Ozaj, takmer som zabudla, včera, presne na jeho 19 narodeniny sa mu narodil nevlastný brat!!! Hneď ako sa to dozvedel mi volal. Ešteže som nevedela, že nejaký je na ceste Ale potom sme sa rozprávali o menách, obaja by sme volili niečo "modernejšie". Ja som mala jasno hneď v mene pre dievčatko- ak raz budem mať dcéru, bude to Nicol. Hoci by som ju tak mala pomenovať tajne, keby jej ocinko nechcel. A viete čo on na to? Vraj budem skvelá mama a ak bude dcérka taká krásna ako ja, ak bude mať moje PREKRÁSNE oči, určite by sa eventuálny ocinko nehneval ani keby ju pomenujem Uršula. To teda trafil, na každoročné dušičky chodíme páliť sviečku na hrob nejakej Uršule, síce sa mi snažili vysvetliť kdo to je, radšej som si nedala No a ja som spoznala jeho ocina a starých rodičov. Ale to už bolo také obyčajné, celý týždeň chodím po celej rodine s ním, poznám už asi každého, teda až na jeho maminu. A neverili by ste, ale práve sa chystám do PôRODNICE!!! To bude zoznámenie s "macochou" : ahoj, ja som Miška a Vy máte po pôrode fakt super postavu. Čo vás nemá, chudnúť nemusííííte. Bŕŕŕŕ.

No a je to za mnou. Pôrodnicu som si predstavovala úplne inak. Stáli sme na chodbe kde bol prievan aj s malým Miškom. To je také úžasné dieťatko! Malilinký, prenádherný drobček! Zoznámenie vôbec nebolo trápne, hoci sa mi snažili ten malý uzlíček strčiť do náručia, čo som samozrejme ja ani za svet nechcela. Viete aké je také čerstvo narodené bábo krehké? A vôbec, to nie je mačka, nestačí že tam koloval po ostatnom zvyšku rodiny? Čo keď si zajtra Matúš dovlečie všetky ostatné kamarátky, aj tými bude kolovať? Len som zostala trošku zaskočená, keď mi macocha hneď hovorí "Ahoj Miška, ako sa máš?" Ale veď my sa nepoznáme Ale už sa idem chystať, ideme niekam von s jeho najlepším kamarátom Jarom a jeho frajerkou Danou.

Práve sedím v aute, boli sme odviesť jeho uja s manželkou /inak ujo je možno o 8 rokov starší ako on / na zábavu. Vraj by si chceli obaja vypiť a tak ho poprosili... Na tom by nebolo nič zvláštne, ale keď vystupovali z auta, ona hovorí Matúšovi "Je super a fakt pekná, smele do toho"

Išli sme na drink s tým jeho najlepším kamošom a jeho frajerkou a stadiaľ že pôjdeme do prázdneho bytu Matúšovych starých rodičov. Ok, nejaké karty, telka alebo čo, papučová kultúra, som za. Lenže jak sme tam prišli, chalani si išli zapáliť (ozaj, keď som Matúšovi povedala, že nefajčím lebo mám nadôvažok astmu, akurát si zapálil cigu a celú ju vyhodil z okna auta ) na balkón a keď sa vrátili, Dana s Jarom odišli ruka v ruke do SPÁLNE Ó môj bože, čo ten odo MŇA očakáva?

Práve odišiel. Zazvonil mu telefón a vraj musí na chvíľu odbehnúť. Najskôr pozatváral všetky dvere a zapol mi dosť hlasno televízor. Pochopila som, že hrdličky vedľa nehrajú karty a aj to, že tam nie sú prvý raz. A potom TO prišlo. "Najskôr by som sa ťa chcel volačo opýtať, môžem si prisadnúť?" sedela som na gauči a tak mu hovorím že jasné, placu je tu až až. Lenže on si sadol takmer na mňa Odsunula som sa o on sa prisunul. Začal rozprávať, že sa so mnou cíti dobre keď v tom som vstala a išla stíšiť televízor a sadla som si do kresla oproti. Je to také trápne, ale ja cítim, že moja farba už predčila aj stav z opojenia horským slnkom. Pokračuje "vieš, je mi s tebou strašne fajn.... môžem si prisadnúť?" A sadol si na operadlo fotele. No a tu už nemám úniku. Ani neviem, ako som sa znova dostala na GAUČ, trápna krava, mám akési okno, ale zase si prisadol ku mne na gauč. Už radšej vynechal všetky omáčky okolo a hovorí mi "chcel by som sa ťa opýtať" a ja som mu skočila do reči "áno, ja viem čo. Ale keď ty si môj taký dobrý kamarát..." a vtedy sa to stalo. Pozrela som sa mu do tých zelených očí čo pôsobia ako močiar, do ktorého keď raz stúpiš, už nenájdeš cesty späť. Mal ich vlhké a pohľad na ktorý sa nehovorí nie. Pohľad, pri ktorom mi stislo srdce a zistila som, že naše priateľstvo už city skomplikovali a už nikdy to nebude iba priateľstvo. Ak by som povedala nie, stratila by som ho načisto. A to som nechcela. Všetky tieto myšlienky mi preblysli hlavou za tú kratučkú sekundu a ja som ho pobozkala. Tak jemne a nežne, až u mňa bozkávanie nadobudlo úplne nový rozmer- francúzak bol dodnes iba vášnivé oblizovanie , dokonca aj pred týždňom, kedy som dostala prvú pusu od tohoto chalana. A teraz išiel preč, z izby počujem vrzgot a necítim sa príliš dobre. Ale sľúbil, že čoskoro sa vráti a pri dívídíčku je nachystané cédéčko "záhady Blair Witch", môj najoblúbenejší film. Celkom sami pozdáva, že dnes sa budem báť v obklopení tej mocnej a bezpečnej náruče...
PS: dnes je piatok 13. júna- celkom šťastný dátum, nie Ale keďže už 2 roky mám aj na internetovej sieti v nicku trinástku a zatiaľ mi nešťastie nepriniesla, zatiaľ sa mi zdá moje rozhodnutie celkom šťastné

Nejak som ťa začala zanedbávať, denníček môj. Posledný mesiac mám akísi nabitý, ledva stíham spať. S Matúšom chodím už takmer mesiac. Ako frajer je veľmi milý a všímavý, stále ma iba pusinkuje. Nemyslím oblizuje, ale pusinkuje- na čelo, do vlasov, na rameno, kolená,... je to také krásne nežné. Doteraz som nepoznala takýto vzťah, poznám už celú jeho najbližšiu rodinu a trávim s ním každú voľnú chvíľku svojho nabitého denného programu.

Pekne po poriadku... Getja je už preč. Keď sa v bare lúčil, bala som na chvíľu pozrieť kamošky. Pozeral na mňa takým skľúčeným pohľadom, až som mala pocit, že ho predsa mrzí, že sa s ním nejdem ani rozlúčiť. Jeho číslo som už vymazala, zo srdca už asi tiež, ale predsa som sa pristihla, že "Bože,on odchádza, naveky!"

Konečne začali prázdniny, z ničoho som nerupla, vlastne len preto som si našla chvíľu na písanie. No a po prázdninách nastupujem na strednú. Síce nie na moju vysnenú, bohužiaľ, tento rok to nejde. Doma to nie je ružové a predsa tu mám Miláčika

Baby ma neznášajú, nejak nevedie prekusnúť, že PREDSA chodím s chalanom, ktorého každá z nich milovala už od plienok. Ha, smiešne!!! Len keby sa tak aj správali. Boli sme ich pozrieť v našej krčmičke a keď sme prišli, ani MA nepozdravili Keď sme odišli, dve hodiny som plakala, až sa Miláčik naštval a odviezol ma k Lenke. Už bola doma, sadli sme si na plot a všetko to bolo akési divné. Myslím, že som ju nadobro stratila Síce ma objala, vraj sa nič nedeje a vraj ma aj pozdravila /no tak neviem, či mám fatamorgány???/ , ale bolo to také zvláštne. Ako objatie na rozlúčku. A čo sa stalo na ďalší týždeň ma v tom ešte viac utvrdilo. Matúš odišiel práve domov, ja som sedela s našimi v obývačke a pozerali sme film. Bol to piatok a tak keď mi zvonil telefón a na displeji som videla že mi volá Iva, nijak zvlášť ma to neprekvapilo. Teda až na drobnosť, že im nestojím už ani za pozdrav, prečo by ma teda volali von?? Zodvihla som a na druhej strane som počula "Miška, prídi rýchlo sem, k babke na lavičky, Lenka sa STRAŠNE opila a plače tu za tebou". To nie je môj štýl, hneď som sa začala obliekať, keď mi volal Miláčik. Povedala som mu, že musím ísť ešte von a tak sa hneď vrátil, aby ma odviezol. Zlatý Keď sme však prišli na lavičky, Lenka už spala. Všetky boli pripité a ja som si uvedomila, aké je to nevkusné, pozerať sa triezvymi očami na mladé, krásne a totálne ožraté dievčatá. Otras. Snažila som sa Lenku prebrať a porozprávať sa, predsa mi na nej záleží strašne moc, oveľa viac ako na nejakom randení s týmto chalanom. Keď som zistila, že nemám žiadnu šancu, vrátila som sa za Miláčikom, aby som mu povedala, aby ma nečakal, že idem s Lenkou domov. Nechcel ani počuť, vraj je už noc a že nás odvezie. Odprevadila som Lenku až k vchodovým dverám kde mi povedala, že ďalej to už zvládne. Vrátila som sa do auta a objala drahého, cením si že sa o mňa tak stará. Keď tu zrazu sa nám nad hlavou rozsvietilo svetlo a z okna vykukla Lenkina mama. Začala po mne vykrikovať, ako si neželá aby som sa s jej dcérou kamarátila, že ju ťahám iba do problémov, že predtým nikdy takáto domov neprišla. Hučala po mne a už to Matúš nevydržal a vyšiel von aj on. Začal sa s ňou hádať, veľmi ostro, až vyliezol do okna aj Lenkin otčím. A čo som urobila ja? V snahe zastaviť ten cirkus som hulákala "Matúš, prestať" "MARTIN, už prosím dosť" Je to možné? Povedala som mu menom bývalého? Bože môj!!! Blbá krava!!!
Doma som všetko povedala mamine a veru, dobre som urobila. Druhý deň Lenkina mama volala mojej a vraj som opila Lenku a ja aj Matúš sme boli opitý tiež a nevkusne sme jej nadávali. A vozili sme autom. Opitý!!! Mamina sa smiala, aký dokážu byť ľudia iba sprostý a svoje detičky si idealizovať. Vždy za to môže iba kamarát. Keď som sa opýtala, prečo za svoje trapasy vždy môžem sama a prečo sa nikdy moja mama nepokúšala ospravedlniť ich niekým iným, povedala mi, že je to to najhoršie, čo by mohla urobiť. Za svoje činy zodpovedá každý sám a ona verí, že tú hlavu na krku so sebou nosím vždy a spolieha sa, že mi do nej vštepila dosť, aby som vedela čo robiť a svoje kroky si aj sama obhájiť. A aj niesť následky...

Minulý týždeň sme varovali Matúšove sesternice Simonku a Dominiku. Teda vlastne sme ich uložili do postelí a pozerali u nich telku, ak by sa zobudili. Ozaj, veď som spomínala Matúšovho uja- tak u nich sme boli. A čo sa stalo?
Povedal mi, že ma ĽÚBI!!!!
A ja? Nič, pobozkala som ho. Aspoň viem, ako sa cítil Getja, keď som mu povedala čosi, na čo nevedel odpovedať. Veľmi dobre poznal význam tých slov, ale v tej chvíli nevedel odpovedať. Minimálne nemohol povedať nič pre mňa uspokojivé. A ja som sa cítila mizerne, veď som to povedala už toľko krát!!! Prečo som nevedela teraz? Keď som pozrela do tých žabačincových zelených očí, vedela som, že tentoraz to môžem povedať až keď si tým budem celkom istá. Tentoraz je to iné. Ale čo je na tom iné??? Noooo a než prišli, bozkávali sme sa a ja som mu dovolila ísť mi rukou pod tričko

Aj Miško je už doma z pôrodnice, chodíme k nim už bežne, neviem sa ho nasýtiť. Síce ma stále nedonútili, aby som ho zobrala na ruky Ja mám radšej väčšie deti, také, čo vedia povedať čo chcú a čo im je. A zajtra má krst. Na obrad nejdem, sama som odmietla, nikdy som v kostole na krstinách nebola, neviem čo si obliecť a vôbec. Ale na oslavu pôjdem, síce som nechcela, ale ten môj Miláčik ma uprosil. Vraj si nemám robiť starosti s oblečením, on sa tiež prezlečie do riflí. Ok, lebo ja nič elegantnejšie nevlastním, spadol mi zo srdca kameň. Asi to aj počul, lebo sa na mňa tak roztomilo usmial.

A zajtra večer ideme na "ožran párty" k jednému kamošovi, ale ja piť určite nebudem. Uvidím, pravdepodobne tam budeme celá parta spať, čo spať, oni budú strebať a ja sa na nich smiať

Dobré ráno
Rada by som napísala, že ledva rozliepam oči, ale pravdou je, že som ich dnes ani na chvíľu nezavrela. Rozmýšľam až sa mi z kečky parí. Ale pekne rad radom.
V sobotu som si doobeda odpočinula, osprchovala som sa a celkom spokojná sama so sebou som čakala na Miláčika. Vlasy mi nelietali na všetky smery a dokonca sa mi od večera nezjavil uprostred nosa žiadny nevkusný pupák. Aj s handrami som bola celkom spokojná, rifle mi mamina ožehlila /ale dala si našťastie vyhovoriť puky / a na vrch som si obliekla čierne obtiahnuté tričko a dosť veľkým výstrihom a úplne maxi dlhými rukávmi, ktoré sa prevliekajú cez palec a výsledný efekt je super. Dnes som sa namalovala na kompletku a cítila sa tak celkom fajne "ľahúčko". Sedela som v obývačke na stoličke- aby som nemala po celom autfite Benyho chlpy a čakala kým sa drahý ozve. Keď zavolal, iba som zobrala mini kabelku na veci prapotrebné k životu- peňaženku- lebo tieto blbé rifle nemajú na zadku vačky, mobil, vreckovky a lesk na pusinku. Tenisky som vymenila za úplne parádne "mokasíny", jedinú obuv menej športovú ako botasky a pritom som na ne nááááramne pyšná. Z riflí trčí síce iba špička, ale veeeeeeeeeeeľmi efektne. Tak som vyšla na dvor, fúkalo jak blbé a lesk mi vlasy naprcali po celom ksichte, ale Miláčik mi klesnutú náladu na chvíľu spravil jedným vševravným "wow", ale vzápätí ju pokazil ešte viac, keď mi vlepil taký vášnivý bozk, až som lesk mala až na nose. Hneď som oľutovala, že kabelku nenosím častejšie, inak by som vedela, že sa v nej určite zíde aj zrkadielko. Ale asi som vyzerala maximálne nervózne a mrchavo, lebo než sme vystúpili z auta, na otázku "ako vyzerám" mi Miláčik bez zaváhania odvetil že nádherne a tvár mi chytil do dlane a palcami mi z kútikov utrel lesk. Keď som si uvedomila, čo robí, mala som sto chutí mu jednu vylepiť. No ale robil to tak nežne a uznajme si, vždy lepšie akoby mi povedal, že mi z nosa trčí šušeň

Oslava bola doma, bolo tam už iba zopár ľudí. Také príjemné domácke prostredie, ľudia milý a usmiaty. Hneď som sa cítila v pohode, až to bolo divné. Síce nemám problém, v každom neznámom prostredí sa cítim ako ryba vo vode. Ale dnes som mala trochu obavy, ani sama neviem, prečo. Napokon ale každý kašlal na nás, sedeli sme na gauči a tvárili sa prítomne. Okrem maličkého drobčeka, ktorému patril tento deň. Matúš ho nosil na rukách a prihováral sa mu s takou nehou, až som sa pristihla že takmer slintám. No fakt, sledovala som ho kútikom oka, zatiaľ čo jeho babka mi hovorila niečo o záhrade. Ale ja mám celkom dobrý výcvik, pri Ježibabe som sa veľmi rýchlo vyškolila, že spokojná bude aj tak iba ak budem svorne pritakávať hlavou že áno. Nič iné počuť nepotrebuje. A rovnako aj táto babka, Bože, nechcem sa dožiť takého veku, dokolečka rozprávať o tom istom a ani si nevšimnúť, že zúčastnený ľudia diskusie nemajú ani tucha, o čom je vôbec reč. Aj by som počúvala, ale protiargumenty mám hneď dva- ten chlap s tým malilinkým chlapom v náručí, núti ma usmievať sa. A babke v tom hluku rozumiem ledva každé tretie slovo a dokola sa pýtať "prosím?" no to radšej iba kývem hlavou ako psík na palubovke. Po chvíli babka odchádza, strašne spokojná z nášho rozhovoru a ku mne si prisadá Miláčik s Milááááášikom. Položil ho na gauč a objal ma okolo pása. Konečne mám to drobuliatko na chvíľu pre seba. Ešte nikdy som nevidela také malé dieťa. Keď boli maličký synovec a neter, mala som 5 a 6 rokov, sotva si na nich pamätám. Ale pamätám, Timo ma neustále šticoval a Blche dali všetky moje hračky a oblečenie. A teraz tento malilinký drobček. Miláčik sa mu prihovára a ešte stále z neho neviem spustiť zrak. Čarbem mu na chrbát domček, slniečko, píšem AHOJ, a odrazu, nejak nepremyslene a pritom úplne rozvážne a spontánne moje prsty kopírujú ĽÚBIM ŤA! Otočil sa na mňa a tie jeho zelené oči mi hľadeli priamo do očí. Hovorili ďakujem, ale ústa, síce nevydali jediný zvuk, hovorili niečo iné "aj ja teba" a ja som sa už už topila najskôr v jeho očiach a hneď nato v jeho náručí.

Odtiaľ sme išli na chvíľu k nám, predstavila som ho rodičom. Trochu som sa hanbila za ten bordel, ale čo na tom. Tu sa žije, nie je to obrázok z časopisu. Mamina zagólovala, predstavila sa PRIEZVISKOM Znelo to ako vyhrážka , lenže keď som tak pri nej stála, o hlavu vyššia, neviem neviem kto naháňal väčší strach Ocino bol fajn, podali si dokonca ruky a už sme uháňali do izby. Brat tam hral Play- ko, no pustite deti k sebe. Prezliekla som sa priamo v izbe a ani jeden z nich si to ani nevšimol. Ny myslela som si, že vzbudím väčší záujem ako nejaká blbá hra. Ale vlastne to bolo fajn, nemusí vidieť moje kvetinkové nohavičky Keď sa mi ho podarilo odtiahnuť od tej detskej hry /no inak dospelý chlapy brat má 21 a drahúšik 19- úúúúúúúúúúplne dospelýýýýýý/. No keď sa mi podarilo odlákať ho násilím , išli sme k Mišovi. Niesli sme fľašu a pre mňa to bola premiéra, pretože som poznala iba jedného chalana. Asi tam budem jediná baba, ale strach veru nemám

Chalani boli super, už o polnoci niektorý pripitý do "bezvedomia" a ten môj tak chutnučko pripitý. Páčilo sa mi, že nepotrebuje dokazovať aký je chlap prekotenými pohárikmi. Postupne to všetko poopadávalo, všetci zaspali dole. Dvaja v obývačke, dvaja spolu v hosťovskej na manželskej posteli. Ten môj im ešte stiahol dole galoty, že "heh, ráno bude sranda" a išli sme hore. Plán bol taký, že budeme spať v izbe malého brata a tak sme zamierili rovno tam. Ležali sme oproti seba a hľadeli si do očí. Naokolo autíčka a dinosauri, no romantika jak hovädo. Tak sladko sa usmieval a ja som mala dojem, že si čítame myšlienky. Určite myslí na to, či je naozaj pravda, čo som mu napísala na chrbát. A ja na to myslím tiež. Lúbim ťa. Dve prosté slová, čo dokážu zastaviť vojny. Ľúbim ťa, pár slabík čo povedia viac ako básnické veľdiela. Keď sú povedané srdcom. Ľúbim ho. Naozaj ho ľúbim? Ľúbim ho. A on ľúbi mňa. A je nám spolu krásne. Žeby naozaj tento zelenooký frajer dokázal až tak zamotať moje srdce? Prečo nemám vôbec obavy, že mi ho vytrhne, vyžmýka a zahodí? A vtom počujem "ľúbim ťa"... to ja? Áno, ja. Prečo také veci hovorím a vôbec nad nimi neuvažujem. Akoby ich vyslovil niekto iný. Rozpráva srdce samo? Keď je cit skutočný, dokáže srdce obísť rozum?

Hmmm, on tak krásne bozkáva. Po mojom vyznaní sa usmial najroztomilejšie ako vedel, vtedy mu na tvári vidno dve krásne jamky a pobozkal ma. Z jemných bozkov sa odrazu stala vášeň. Bozkával mi krk, ramená, paže. Pupok, prsia. No fakt. Bozkával mi nohy, kolená, stehná. Bozkával každý centimeter na mojom tele. Na mojom horúcom, trasúcom sa tele. A ja som mu to oplácala, najprirodzenejšie ako sa dalo. Bez rozmýšľania, žiadnych otázok. Počula som iba náš rýchly dych a moje hlučné srdce. Občas som začula aj to jeho a znelo to, akoby bili jedno pre druhé. Bola to krásna súhra ľudských tiel, nepoznané ale veľmi krásne. A vtedy som to znovu počula. Ľúbim ťa. Ale tentoraz to povedal on. A zas. A zas. A zas. A ja som mu prstami čichorila vlasy. "chcem to"... tak prirodzene so mnou lomcoval číri chtíč. Sigmund Freud by to nazval libido, ale táto spaľujúca vášeň čo mi prechádza až špičkami prstov sa dá nazvať určite aj výstižnejšie. Libido. Čo je to libido? Je to ten pocit? To čo robíme? Čo pritom cítime? To čo nás k tomu vôbec vedie? Láska? Šialenstvo? Ak by to bolo šialenstvo, stalo by sa niečo iné, ako to, čo sa stalo. Ľahol si na moje prsia a prstami mi hladil tvár. Pochopila som, myslel na to, čo som sa mu práve rozhodla dať. Ten pohľad bol taký zvláštny. Myslím, že už taký nikdy neuvidím. Také rozhodnutie človek urobí iba raz v živote. A on sa usmial a povedal mi "milujem ťa, ale dnes nie". Videla som, že telo sa jeho rozhodnutiu prieči, videla som jeho túžbu. Dokonca aj jeho oči hovorili niečo iné, ale určite nie nie. Odmietol ma? Nepáčim sa mu? "Si nádherná" akoby mi čítal myšlienky. "Tak strašne rád by som... tak by som chcel. Ale dnes nie. Nie tu." a začal sa smiať. "Vieš, nezobral som ani ochranu, takto nemôžeme. Musí to byť pre teba veľký deň. Vieš, aj pre mňa bude. Si moja prvá, prvá neokoukaná. Také moje dievčatko" a pohladil ma po tvári. Ľahol si ku mne a pobozkal ma na plece. "Naozaj to chceš?"

Áno, v sobotu som to chcela. Keď som mu to povedala, krásne ma objal a to bolo aj za tisíc slov. Do rána sme sa rozprávali a dokonca som sa nad ránom už prestávala hanbiť za moje nahé telo. Prešli už dva týždne, ale ani nie je moc čo opisovať.
Minulý týždeň brat doniesol novú hru, do večera som sa na ich úspechy prizerala z poza ich pliec a potom som zaspala. Aká som bola prekvapená, keď vedľa mňa ležal ešte aj ráno Zaspali- hra stále bežala a oni obaja sladko spali. Ešte o 4 hrali, to viem. Heh, žeby ich to tak unavilo?
Vyšla som z detskej a v kuchyni mamina prestupovala z nohy na nohu. "Ocino ráno odhŕňal žalúzie a keď zbadal Matúšove auto pred domom, skoro zinfarktoval" vyvalila na mňa. Skôr ako stihla pokračovať, vysvetlila som jej, že to nieeeeeeee mojou zásluhou. Ale vraj keď bola o šiestej ráno púšťať Laru do záhrady, ešte počula vŕzgot pneumatík a živý rozhovor "zaboooooooooooč!!!" a tak to aj vysvetlila ocinovi. No ešte že tak, hoci asi aj tak bude veriť skôr tomu, že som ho nechala u nás a v noci, zatiaľ čo brat sladko odfukoval sme my robili bohapustý sex. Ale nerobili. Vôbec. Hoci včera odišla drahého mama na dovolenku a nechala nás v prázdnom byte. Odviezli sme ju aj s frajerom na letisko a vrátili sa k nim domov. A viete čo? Na vanúši ležal KONDÓM Ale no TOTO??? No to iste, väčší trapas som nikdy nezažila. Do riti, ja mám mesiac pred 16, chodíme spolu iba jeden aj pol mesiaca a vôbec spolu NESPÍME. A aj keby, bože, on nie je malé decko, ja by som nebola jeho prvá a so žiadnou pokiaľ viem nemá decko. A bolo po nálade, tvárila som sa síce silná, ale veru, dobre ma to rozložilo. Je jedna vec robiť sex a druhá vec keď rodičia vedia že robíme sex. A úplne úplne mimo je ešte tretia varianta- tá naša- sex nerobíme, ale rodičia si to myslia. To sa mohlo stať iba nám...

Ale zas pravdou je, že tento odpor ma na druhý deň prešiel. Celé doobedie sme boli u nás, Matúš pomáhal môjmu OTCOVI v záhrade a ja som sa opaľovala. Páči sa mi, ako ho majú naši radi. Teda až na to, že si myslia že so mnou sexuje.

No a večer... požičali sme si DVD a kúpili kýbel zmrzliny a kopec čipsov. Keď sme zistili, že film je s titulkami, vedela som, že sme dopozerali. Ležali sme kolmo na seba, hlavu mal položenú na mojich stehnách. Ešteže sú celkom dobre vystlané, inak by ho tlačili kosti A zrazu sa prevrátil a hneď bol tvárou pri mojich prsiach. Položil si na ne hlavu a pozeral na mňa. Takým zaľúbeným pohľadom, pri ktorom sa v tých jeho zelených očiach topím ešte viac, ako inokedy. Milujem ťa. Aj ja teba. A začal ma bozkávať. Krásne, jemne. Jeho vlhké pery mi kĺzali po tele, ktoré sa každou sekundou rozhorúčovalo viac a viac. Žiadna extra romantika sa nekonala, na sebe som mala iba pohodlné bavlnené nohavičky, veď iné ani nemám. Ale netváril sa nijak sklamane, občas som mala dojem že práve to ho rozpaľuje najviac "ty moje dievčatko"... áno, som ešte pre neho také dievčatko, ktovie čo za dračice mal predo mnou v posteli. A ja? Ani neviem ako sa ho dotknúť, všetko síce robím nejak automaticky, je to proste pud, libido. Ale myslím, že aj tu platí, že "cvik robí majstra". Krásne sa maznáme, vnímam že film práve skončil, idú posledné titulky. Keď si ku mne priľahne a pozerá mi do očí. "Áno"- počujem sa, ako hovorím. A on vyťahuje z vrecka riflí, čo ležia na zemi kondóm. Ale nie ten, čo tu včera ležal, odfúkla som si. Ten sa tu musí povaľovať aj keď sa vrátia z dovolenky, predsa... Kladie mi ho do trasúcich sa rúk a opäť ma bozkáva. Cítim, že telo sa mi chveje ešte viac ako predtým, dlane sa mi potia a srdce mi bije ako bláznivé. Dnes...dnes sa to stane. A zrazu cítim, ako moje ruky opatrne trhajú obal na tom gumennom čude. Áno, otvoriť ho ešte viem, aspoň raz týždenne bol kondóm najlepšou hračkou našich spolužiakov. Dokonca aj valentínsky večierok v devine sa niesol v znamení kondómov. Boli nafúknuté ako balóny a celá škola ich chodila obdivovať. Dokonca aj riaditeľ, ale ten moc nadšený nebol. Dostali sme všetci riaditeľské pokarhanie. Dokonca aj za "gumičky" naplnené vodou lietajúce dolu schodmi. Keď sa nad tým zamyslím, asi od šiesteho ročníka som mala riaditeľskú "dútku" každé jedno vysvedčenie. A teraz, otváram ten sáčok a rozmýšľam nad tým, že to najdôležitejšie som sa nenaučila- ako sa taká "hračka" nasadzuje. Zvuk trhajúceho sa celofánu pritiahne jeho pozornosť. Dvíha sa nado mňa a pri vášnivom bozku na pery mi berie z rúk príčinu môjho strachu. Urobí to sám. Zaplesá mi srdce. Sledujem ako si ho nasadzuje a odrazu je mi strašná zima. Televízor zostal čierny, v miestnosti bolo prítmie. A predsa som videla ako moc zbledlo celé moje telo. Pozerala som, ako si zručne navlieka ochranu a telo sa mi chvelo. Hotovo. Začal ma bozkávať, cítim, že aj on sa celý trasie. Dokonca aj to, že má obavy. Viem, že toto ešte nikdy nerobil, som jeho prvá, teda prvá neokoukaná. Líha si na mňa a ja všetko cítim. Bozkáva ma, jemne, vášnivo, zamilovane. Ani neviem ako, ale čochvíľa cítim na hlave čelo postele. Nejde to. Mám strach, predsa, je to po prvý raz. Telo nie a nie sa uvoľniť. Čo teraz? "Nič, dnes to necháme už tak. Sľubujem ti, že dnes už nebudeme nič robiť. Vieš, aj pre mňa je to veľmi dôležité, chcem aby si na to spomínala celý život. Aby si mohla povedať, že to bolo krásne. Už nikdy nebude toľko záležať na tom, aké to bolo, ako dnes. Milujem ťa a počkám." Aká som mu bola za tieto slová vďačná. Ležal vedľa mňa a jemnulinko ma pusinkoval. Nežne ma hladkal a ja som opäť cítila to vzrušenie. "Teraz by sa dalo"... zarezonovalo mi v ušiach. Síce moja odpoveď nebola už taká jednoznačná, prikývla som. Ale on nič, Ďalej ma maznal a ja som aj zabudla, čo som mu dovolila. Dokonca som takmer ani nepostrehla, kedy si nasadil novú ochranu. Zacítila som opäť len ten tlak. Vtedy som otvorila oči. Pusinkoval mi tvár a opakoval "milujem ťa". Pozerala som mu do tých hlbokých očí a strach sa strácal. S tebou by som išla aj na kraj sveta, dôverujem ti. Milujem ťa. ... a vtedy som to zacítila. Jemne vnikol dnu a na čomsi sa zastavil. Áno, to je ten kúsok môjho tela, ktorému dávam práve dnes zbohom. Zbohom... Trvalo to iba chvíľu a keď si ľahol pri mňa, bola som už žena. A on bol stále tu, bozkával mi plecia a stále šepkal "milujem ťa". Som mladá? Áno, ale ktovie, možno by som prežila svoje poprvé kdesi na zábave, v opojení alkoholu. A tohoto chlapa milujem, najskôr som mu otvorila srdiečko a on urobil všetko preto, aby mi neublížil. A pritom čo je to sex? Záleží na ňom? Nie. A predsa jemu záležalo, nie na sexe, ale na mne.

"Tak a je to za mnou. Môj prvý sex."

"Poď sem, ty môj hlupáčik, to nebol sex, ale milovanie" a už som sa topila v tom jeho bezpečnom objatí.