môj pekný deň

Tak som dnes mala konečne pekný deň. Nejdem sem písať celý priebeh, len chcem, aby ste vedeli, že mi je dnes dobre. Povedala som si, že ma nič tak ľahko nerozhádže a ono to fungovalo. Hneď som všetko videla krajšie.
Slniečko svietilo, všetko som stíhala, malý sa neušpinil pri kŕmení, ešte sme sa spolu aj nasmiali keď som po ňom opakovala tie detské zvuky - prvé hlásky a ešte by som mohla menovať kopec takých úplných banalít - drobností, ktoré ma dnes potešili.
Podarilo sa mi nechtiac zafarbiť detskú plachtu na žlto od inej oranžovej plachty. Inokedy by som nadávala, ale dnes - čudujem sa sama sebe - dnes ma to ešte aj rozosmialo, hovorím si, veď som predsa chcela do detskej postielky žltú plachtu.
Po dlhom čase som sa postarala aj o svoje zanedbané telo, potom som sa obliekla, namaľovala, hneď som sa cítila lepšie. Čo je dobré, že s dobrou náladou som sa bavila aj s mojim partnerom a on na mňa zrazu nemal taký zvláštny nepríjemný tón v hlase. Nič som od neho nechcela a nehnevala som sa za nič, čo neurobil, ešte som mu cez deň aj zavolala do roboty, aby vedel, že sa za nič nehnevám, nech nemá stres a môže sa učiť na skúšky. Pripojila som pár veselých zážitkov s malým, nech vidí zmenu, že mu nevolám len so samými problémami. Dokonca keď prišiel domov, mala som na chvíľu pocit, že sa na mňa pozerá akosi ináč.
Na večer zas, keď som prišla s deťmi z vychádzky, išla som rovno do kúpelne aj so synom, nech je zábava a keď sme sa dosprchovali, tak sme sa začali rehotať, lebo až vtedy som zistila, že mám na hlave stále slnečné okuliare.
No a zaklincovali sme to filmom Slunce, seno, pri ktorom sme sa tiež nasmiali. Takže konečne prišla aj ku nám dobrá nálada.
Možno to neviem tak pekne popísať :-/ , ako vy "staré" naničmamy, len som si to nechcela nechávať pre seba.