Moja mama, Starí rodičia, Diskusie

Zuzana

Náš vzťah bol z každého rožku trošku, ale určite nám bola vždy oporou a to myslím vážne a úprimne-vždy nás podržala a aj dnes tomu nie je inak, ale presadzovala náročnú lásku-to znamená-mám Ťa rada, ale pravidlá sa musia dodržiavať.....Keď to tak zhodnotím, tak vzťah bol asi viacej priatľský, lebo na tie výboje mi moc času nezostávalo, keďže som aj počas puberty robila plávanie a lyžovanie-tam som sa asi vybila dostatočne, doma som sa dávala do poriadku...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Keďže ja mám tú istú mamku ako Kamila, tak to bude skoro rovnaký pohľad, ale možno trochu iný. Ja na svojej mamke obdivujem, že je schopná zorganizovať si čas, aby stihla urobiť veľa vecí naraz, a tu sa ju snažím napodobniť, má zmysel pre humor, veď inak by určite nezvládla tých 6 vnúčat a ešte sa postarať o imobilnú babku. Nehovoriac o tom, že vychovala 3 dcéry. Ja som ju trápila od narodenia, bola som známa rannými scénami, keď sa ponáhľali do práce na 6:00 hod, tak mňa tlačili gate, prípadne pančuchy. Cestou zo škôlky, keď nemali v potravinách moje trubičky, tak som sa hodila o zem, aby bolo opäť kus srandy. Mlátila som staršiu o hlavu vyššiu sestru. Ani keď som podrástla nebolo to so mnou ľahké a v puberte som musela mať posledné slovo. No vytrápila som mamku dosť. Teraz keď som cca 100 km ďaleko už dúfam ju trápim menej a sem tam má zo mňa aj radosť.
Asi aj preto ma podporila, keď som po škole nechcela ostať v rodnom meste . Jednoducho bez rodičovskej pomoci by dnes moja rodina nebola tam kde je. Jedno je isté, aj keď nie sme blízko a v každodennom kontakte citím jej oporu a ochotu pomôcť čokoľvek budem potrebovať.
Nuž tak aký mohol byť náš vzťah pri mojich výčinoch? Nuž určite výbojný a priateľský zároveň.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja som hrala dobré dieťa a nepomohlo mi to veľmi. Teraz doháňam zameškané. Moja mama to musela mať aj so mnou ťažké. Ona s hodinkami na rúkach aj v hlave kmitala celé dni a ja som bola stále vo vyšších sférach. Takže sa mí často ušli výroky: "Zobuď sa a zabíjaj", "Delej, delej ať seš v novinách", alebo" Zostup z výšin" a ja stále nič. Musela mať so mnou veľa trpezlivosti.Ale asi ma akceptovala takú aká som, len sem tam som čítala medzi riadkami, že by som sa mala rozhýbať.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Hneď som si spomenula na náš častý dialóg zo synom:
"Kamko pohni sa!" hovorím ja
"Veď sa pohýnam." hovorí syn
"Ja nevidím" hovorím ja, lebo ozaj to nie je veľmi badať.
Dievčatá sú ako vrtule, len syn má kedy, nuž potatil sa a potetil sa, ale to nevadí, veď každý sme nejaký.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Moja mama???
Je to super osôbka a mám ju velmi rada...len neviem či jej niekedy vrátim to čo mi dala ona.Lásku, radosť, vzdelanie, pokoj v rodine, naučila ma kopec vecí, a je vzdy tou mojou pravou rukou ked si neviem s niečím rady. Moja mama je najlepsia mama na svete.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

V tejto mamičkovskej súvislosti ma napadol problém mojej 8 ročnej dcéry, ktorá mi prezradila z ťažkou biedou, že sa jej v škole stalo niečo zlé. Ťažko to z nej liezlo no nakoniec prezradila, že na etike písali prečo majú radi svoju mamu a ona napísala niečo v zmysle " Mám rada svoju mamku, lebo mi kupuje časopis...". Pani učiteľka jej povedala, že je to zle. Dcéra mala z toho ohromný stres a plakala.
Nuž povedala som jej, že to nevadí a že ja viem ako ma má rada.
Potom som sa zamyslela ako by sa dala slovami vyjadriť láska k nám na papier očami našich detí a veru som mala s tým problém. Myslím ľúbime svojich rodičov už preto, že sú, jednoducho túto neviditeľnú citovú väzbu máme od narodenia a ťažko to len tak vyjadriť "správnymi" slovami.
My sme vyrastali v rodine, kde slovo ľúbim ťa nepadlo tuším nikdy, aspoň od kedy si pamätám, ale všetci sme to jednoducho cítili a skutky
to dokazovali a dokazujú.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Plne s tebou súhlasím. A hlavne si myslím, že učiteľka etiky by vôbec nemala dieťaťu vyvraciať nejaký názor, spôsobom, z ktorého má taký stres. Ak ma iný názor, mohli sa spolu kľudne a v pohode dopracovať spolu k nejakému širšiemu zdôvododneniu prečo ľúbi svoju mamu.Trochu odbočím od témy, ale ja si dodnes pamätám tri takéto situácie. V prvom ročníku som tvrdila, že lekár je najdôležitejšie povolanie (vraj poľnohospodár) Že zuby je lepšie umyť ráno, 2v1, to uznám mala som milný názor. A na strednej som v debate, aký by mal byť životný partner strelila, že múdry. Bola som zjazdená. Múdrosť sa da vysvetliť rôzne... rovnako ako láska k mame. Pekne som sa vrátila k téme, musím sa pochváliť.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Zuzana

Deti sú najkrajšie v tom, že povedia pravdu a to čo naozaj cítia, bez toho , aby nad tým rozmýšľali a v tom je ich neprekonateľná úprimnosť. Kým sú menšie, tak sú ´úprimne úprimné-to je ale spojenie, ale tak som to naozaj myslela, neskôr, keď sú v puberte, tak sú niektoré aj inek"úprimné " a mnohé to robia preto, aby si niečo vydobili, ale vždy v tom svojom kútiku a srdirčku nás vidia také, aké si nás pamätajú ...
Učím v škole-na gympli a možno je to trochu od veci, ale stretla som sa s deťmi, ktoré sa netešili ani na Vianoce a nevedeli povedať, čo by chceli pod stromček...-sú tak rozhýčkané, ale bez predstavivosti...???!!! Ja som im na to okamžite vedela vysypať aspoň 10 vecí, ktoré by som chcela pod stromček a to už budem mať zachvíľu 40 rokov. ANi u nás doma nebol stým problém, že by moji chalani nevedeli čo chcú? Preto si myslím, že radšej zlý názor-ten sa dá opraviť, ako žiadny...Tam nie je čo opravovať.
Dcéra je super a pani učiteľka nech ide na reparát zo psychológie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Edit a ty sa nepridáš? Čo tvoj pohľad a tvoj vzťah s mamkou?
Teraz si pre ňu vzácnejšia ako my, odkedy sa potuluješ svetom.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Edit

No nieco na tom asi bude.:):)A asi si myslim ze sa na nu aj najviac podobam.Vo vela veciach som uplne ina,a vo vela veciach mam k nej najblizsie.A co detstvo?Mam asi len pekne spomienky,vraj som bola dobre dieta,no len do puberty,to mi sice o tej puberte nik nepovedal,no to som vedela aj sama.A viem doteraz,ale o tom potom.Na nasej rodine sa mi najviac paci ze sme si cely zivot kupovali darceky,zvlastne vyjadrenie kedze niesom materialny clovek,ale pre mna to vzdy znamenalo ze vsetci vzdy a vsade na seba myslime.A to mi ostane na cely zivot.Napriklad nikdy nezabudnem ako mamka vzdy vybrala s kabelky horalku,ked dosla z prace domov.Asi aj preto mam rada horalky,alebo inu dobrotku.Pamatam si na kazdy darcek z pod stromceka a tiez na cervene srdieckove nausnice z dovolenky na lodi v Rusku.Su to take male malickosti na ktore nikdy nezabudnem,lebo ma rodicia akosi prirodzene naucili si vazit veci.Slovo laska sa u nas nespominalo,ani lubim ta,ani sme sa neobimali a nebozkavali,a ani moc nechvalili.No aj ked to asi chybalo vtedy,teraz uz chapem.Kazdy je nejaky a ma ine prejavy lasky a porozumenia.V puberte som si rozumela s mamkou asi najmenej,asi je to prirodzene, no po osemnastke sa vela veci zmenilo.Dnes je pre mna mamka najdolezitejsi clovek na svete a je ta ktorej ako prvej chcem povedat kazdu novinku.Nie kazdu,tie zle si akosi nechavam pre seba,aby sa nemusela trapit na dialku.Myslim ze sme s mamkou svojim sposobom spriaznene duse cez kvety,dekorovanie,aranzovanie,a kopec inych drobnosti nam dolezitych.Obdivujem na nej ze vzivote nepovedala ze je unavena,ze nevladze,tiez si vazim ze aj ked maju a mali s ocom rozpory nikdy sa nehadali pred nami a ani si skaredo nehovorili, a dodnes sa navzajom vazia a podporuju.Moja mamka je v skratke taka matka Tereza,komu moze tomu pomoze,a ked nemoze tak najde niekoho kto moze.Zmysel pre humor ju tiez neopusta,aj ked nie vzdy ma dovod sa radovat.Najviac sa asi tesi vsetkym hlaskam svojich vnucat,ktore jej davaju zabrat ale aj robia vela radosti.Na zaver,aj ked sme daleko a vidime sa nanajvis dva krat do roka,aj ked sme uplne odlisne povahy a nie vzdy sa zhodneme ,obe vieme kazdy den ake sme si navzajom dolezite a ako sa mame radi,lebo je to uprimne a pravdive.A to je najdolezitejsi pocit v srdci .Verim ze raz aj moje deti pocitia to co bolo dopriate mne. Edit

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Pekne si to napísala !!!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

na mojej mame obdivujem, "dar dávať". Nikto to nevie tak ako ona. Máte pocit, že nič jej nerobí väčšiu radosť.
Nedá sa to opísať slovami.
...a popri tom rozpráva o celkom bežných veciach, napr. čo kúpila, alebo koho stretla...
Nepoznám nikoho takého.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Možno mi tento príspevok pomože k rozlúšteniu záhady z posledných čias. Moja mama, je celkom ako ja. Ja som už tiež babka, ani mladá ani stará. Viem sa zaradiť medzi 30-ničky, ale tiež si oddýchnem pri rozvážnych a milých 50-ničkách. A ja mám 52 rokov. Moja mam ešte žije, je celkom čulá a temperamentná. Len može mne na "staré" kolená niekto vysvetliť, ako može matka uprednostňovať jedno dieťa pred druhým? Ja viem, nemám to tu všetko ešte prečítané a možno táto téma už tu išla.
Ja som tiež mama, a je mi ľúto niektorých vecí..

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Alenka vitaj Kľudne napíš nový príspevok, ktorých vecí Ti je ľúto, o matkinom uprednostňovaní jedného dieťaťa pred druhým... Zažila som to ako dieťa a moja svokra je tiež špecialistka na uprednostňovanie jedného dieťaťa pred ostatnými.