Ach my ženy

Posledné dni som trávila v nemocnici. Vždy ma fascinuje, aké rôznorodé veci sa dozviem. Ľudia radi rozprávajú. Takže vždy sa dostanem do množstva príbehov. Každý jeden je hodný knihy.

Ale nie o tom som chcela. Ale o nás ženách a našom myslení. Jedna zo spolupacientiek (70+, už mala pravnúčatá) bol ťažký stav. Po trojmesačnej hospitalizácii už nemohli nájsť žilku a tak jej do žíl na krku všili kanylu. Popisujem to laicky, proste mala ventil, cez ktorú jej dávali potrebné lieky, odoberali krv. Síce nepohodlné, ale riešenie.

Ráno pri sprchovaní si túto kanylu nedopatrením vytiahla. Bolo to šité, tak všade kopec krvi. A ona nie že by rovno stlačila jeden z troch zvončekov v kúpeľni. Nie, držiac uterák na rane druhou rukou tú krv zo zeme najskôr poutierala. Aby nenarobila robotu..... Až potom s dovliekla ku posteli a zavolala pomoc. Naozaj si neviem predstaviť, že by takto postupoval chlap.

Nakoniec všetko dobre skončilo a pevne verím, že sa lekárom podarí ju vyliečiť. Už to bolo na dobrej ceste.

 

Mmch, jedna príhoda ma veľmi milo zasiahla. Pani rozprávala, ako vnučke štrikovala čapicu. Čo dcéra voľakde videla. A nakoniec mi doniesla ukázať môj vlastný návod z artmamy, ktorý jej dcéra stiahla z internetu. Iste mi veríte, že ma to veľmi potešilo. Lebo iné je vidieť čísla a iné je vidieť skutočnú akciu Úsmev

Komentáre

Joj však tie naše priority Prekvapenie

Verím, že potešilo, že zdieľanie postupov má zmysel. Áno

Musí to byť milé takto sa dopátrať k svojmu "pracovnému dieťaťu".

Inak to čo píšeš, že spravila tá pani  Hambím sa. Je to malá sebeláska? Či k zdraviu ako takému? Či len svojmu zdraviu? Chcela by, aby jej blízky, ktorého ľúbi najprv po sebe upratoval, alebo aby okamžite volal doktora? Hambím sa

 

Neviem, čo v tom bolo. Pani blízko 80. 2 mesiace ju doslova zoškrabovali hrobárovi z lopaty. A len sa trochu polepší, už nechce nikomu zavadzať. Lebo podľa mňa ide o to, nebyť nikomu na obtiaž. Vlastne si mi pripomenula druhú príhodu z jej rozprávania. Odpadla v lese. Lebo do lesa chodí sama. A keď sa prebrala, nenapadlo jej zavolať si pomoc. Pooblievala sa vodou z fľašky a nejak sa dotiahla domov.

Ešte poznámka, išlo o kardiokliniku, žiadne ľahké prípady

Hambím saHambím saHambím sa Eskimáci či ktorý národ to tak vraj má, že keď cítia, že už nechcú byť "na obtiaž", tak odídu z domu.

Ešteže pani vodu sebou mala Hambím sa. Fakt by ma zaujímalo, či tentokrát išlo o to "hecnem sa" či to dám, alebo "nechcem aby mal niekto starosti".

Ja som mala žalúdočné vredy (neviem, či aj v minulom storočí nie Veľký úsmev). Aké nebezpečné to bolo som sa dozvedela, až neskôr. Ale nevedela som o nich a myslela som si, že mi je zle z maku - praskli 2x po jedení maku a raz po smažených šampiónoch. Raz som v aute aj povedala, že mi je zle a bola som ticho, nechcela som robiť problémy. To som fakt bola sprostá. Lebo som nechcela byť na obtiaž. Ale pri kardio problémoch .... Prekvapenie

ja ani neviem, čo je lepšie, či ten typ, čo sa o seba bojí, všetkých okolo seba preháňa. Lebo však jeho problémy sú najväčšie. Všetkých doslova sekíruje. Mali sme to. Alebo ten trpiaci typ. Ideálne by to bolo niekde uprostred, ale to je málokedy

 

Sezónne recepty

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok