Najmä pred Vianocami sa to na nás sunie z každej strany. Prispejte na dobrú vec. Na detičky, na chorých, na hladujúcich, na psíkov....... Kúpte toto, je to pre trpiacich. Darujte ...
Dáte raz, dáte dva krát. A znova, zas. Svedomie vám začne hovoriť - áno, tam si dala a tam už nie? A prečo? Nezaslúžia si?
Ako z tohto kolotoča?
V nedeľu sme dostali dobrú radu. Nemôžete zachrániť všetkých. Vyberte si jednu organizáciu a zriaďte si trvalý príkaz. Každý mesiac pošlite. Stačí aj málo, ale pravidelne. A s kľudným svedomím môžete vždy vyhlásiť, už som podporil.
Niečo podobné sme robili tento rok u nás doma, len s tým malým rozdielom, že každý mesiac sme neprispievali jednej organizácii, ale každý mesiac sme podporovali niečo iné. Rôzne veci, projekty. A naozaj tento rok prechádzam okolo všetkým zbierok v meste s kľudným svedomím. Už som podporila.
Spätne keď sa na to pozerám, tak som tento rok (okrem darov misionárom) asi najviac podporila projekt Cesta von na podporu detí, aby sa dostali z generačnej chudoby, na ich vzelávanie.
Podľa mňa je super, že sa to tak rozdelí. Jeden prispieva na to, druhý zas na niečo iné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, už som dospela psychicky tu odpísať. 
Neprispievam. Zbierky a podobné už konečne viem ignorovať. Vynoria sa totižto hlavne teraz - koncom roku. Možno preto, že sú ľudia otvorenejší a náchylnejší prispieť. Neviem prečo je to tak.
A prestala som sa snažiť niekoho alebo niečo spasiť.
Ono - každý tvor má na svete svoje miesto podľa mňa. Aj čas expirácie majú všetky veci. A dokonca verím, že aj tá energia nie je perpetum mobile ale skôr kruh.
Takže ja len prerozdelím tú energiu. V konečnom dôsledku počet chudobných zostane, lebo dám A a nedám B. Alebo ešte horšie - človek A bude mať len tento rok, hoci ho to neposunie nikam a človeka B vtlačím do chudoby. A mne zostane konec koncov blbý pocit a hladné brucho.
Ak totiž napr dám tých mojich 20€ na nejakú dobročinnosť, tak potom si nepôjdem dať pečené krevety na grile do reštiky "u albáncov" a chlapci skončia skôr či neskôr nezamestnaní či nedaj Bože odkázaní na niečo podobné. A kolečko sa točí. Chlapci majú zásobovačov, zásobovači deti, deti potrebujú papuče,atď atď atď.
Nemám z toho blbý pocit, keď míňam zbierky. Nemusím sa podeliť. Vážim si svoje peniaze dosť na to, aby som ich nedávala len tak "za nič".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Máš pravdu, všetkým sa pomôcť nedá, teda pokiaľ nemá človek zbytočné milióny
Mňa si tento rok "našlo" OZ "Psi na život"
... najskôr to bol náhodne zaregistrovaný bilbord pri diaľnici (obvykle si ich vôbec nevšímam) - veď kto by odolal psiemu pohľadu malého krásneho šteniatka, potom sa pridali nejaké podobné "diagnózy" a tak prispievam tam.