reklama

Ako pomoct?

Pridal/a Alexka dňa 07. 01. 2010 - 15:43

reklama

Zdravim Vas vsetky :). Pisem vam pretoze potrebujem od vas radu. Teda ani nie ja ale moja kamaratka ktora si nechce priznat ze ma problem. Je tridsiatnicka ma 2 deti dcerku 6 rocnu prave prvacku a rocneho synceka s ktorym je na materskej. Jej problem je skor psychycky. Je proste stale z niecoho napnuta. Asi pred dvoma rokmi mala cistu na vajecniku tu v pohode vybrali nic sa nedeje a ona si uz nahovara ze ma rakovinu a ze sa modli k jeziskovi aspon este aby syn mal tri roky a potom ze uz moze zomriet...proste uplne nezmysli. Manzel ju tiez absolutne v nicom nepodporuje a ona nic nerobi iba sedi aj s tymi detmi zavreta v byte. Nejde si nic na seba kupit, nejde na kavu... Minule som do nej hucala nech si ide aspon bakalara urobit ale hned do toho skocil jej manzel ze kto sa bude starat o deti...chcela by som ju zobrat ku psychologovi ale ona to urcite odmietne. Alebo aspon keby mala nejaku pracu na doma ale ona je iba stale zavreta v tom byte...
Vopred dakujem za rady a nazory .Úsmev


reklama

reklama

lydusha (bez overenia), Št, 07. 01. 2010 - 16:52

Toto vidim na psychologa. Tu je kazda rada draha. Skus ju "nalomit". nech sa porozprava s odbornikom.
A doma by mohlaaa...napriklad sa venovat decoupage. Ukaz jej na artmame co vsetko sa tak da a mozno by si tym vedela aj privyrobit.
Alebo ine rucne prace nech skusi.
Ale ten lekar bude podla mna potrebny, nie je to hanba, clovek moze lahko sklznut do takej depresie, z ktorej mu ani kamosky nepomozu. Mame v rodine takyto pripad, tiez je to strach z chorob a nezaujem o svet...a zaslo to az tak daleko, ze cloviesik musel byt hospitalizovany.
Si super kamaratka, ked mas o nu zaujem a chces jej pomoct, drzim palce aby sa vam to podarilo spolocne prekonat.

apple, Št, 07. 01. 2010 - 18:25

Lydusha povedala všetko...aj ja trpím divnými-absurdnými stavmi,skutočne artmama,nanicmama a poeticmama mi hodne pomohli a samozrejme moje kamarátky...takže verím,že i tvoja kamarátka má dosť podnetov sa z toho dostať...bohužiaľ jeseň a zima sú pre depresie najpriaznivejšie obdobia...fakt,že je najhoršie, keď je taký človek sám a od partnera žiadna pozitívna odozva...podporuj ju a podnecuj i naďalej,tak aby ste ale obe boli šťastné-aby to ani teba neutláčalo...držím palce Áno Bozkávam Zlomené srdce

danajka, Št, 07. 01. 2010 - 16:53

To čo má Tvoja priateľka sa odborne volá úzkostné myšlienky. Vedela by som o tom napísať román, ale presne preto, lebo ma prenasleduje úzkostná myšlienka,tak nemôžem.Mrkám

Alexka, Št, 07. 01. 2010 - 19:28

Dakujem velmi pekne. Raz som s nou uz u psychologicky bola pred par rokmi a povedala ze ona ma proste ovela viac strachu za normalnych okolnosti ako ostatni. Ze to ako keby bol normalny clovek o pol noci na cinotrine tak ona sa tak citi skoro vzdy.Mlčím

lydusha (bez overenia), Št, 07. 01. 2010 - 23:44

Fiiiiii, nebudem normalny clovek, mne cintoriny v poslednej dobe vobec nevadiaÚsmev

apple, Št, 07. 01. 2010 - 22:43

pred vyše dvomi rokmi jej odstránili cystu, nato otehotnela, rok je na materskej...má tieto stavy už vyše dvoch rokov či ako sa narodil syn?...dojčí ešte?...ja sa len tak pýtam,bo po pôrode som mala úplne hororové predstavy,normálne stavy na infarkt...mám ich furt,ale klop klop zatiaľ úspešne s nimi bojujem...a jak som vravela najhoršie je keď je človek sám a myslí na to...no asi poradím blbinu,ale za pokus to možno stojí:skús ju troška oklamať doniesť jej čaj,ktorý je "akože" proti jej chorobám, nejaký talizman pre šťastie, možno nejaký film,kde hrdinka tiež trpí chorobou a dostane sa z toho-proste vsugerovať jej pozitívne myslenieHambím sa

danajka, Št, 07. 01. 2010 - 23:08

Väčšinou sa na to použiva tzv kognitívno-behaviorálna terapia spolu s liekmi, ktore tlmia pocity strachu. kognitívny podla mojho laického pohladu znamená, že meditujete spolu s psychologom nad tým, že prečo? a behaviorálny znamená, že sapostavíš svojmu strachu tvárou v tvára čelíš mu.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama