reklama

Ako som takmer spáchala samovraždu

Pridal/a magic dňa 25. 11. 2010 - 12:56

reklama

Takmer. Nechtiac. Keďže toto píšem, tak je jasné, že sa mi to nepodarilo. Ale to, čo sa mi podarilo, ma nominuje medzi kandidátov na Darwinovu cenu za najstupídnejšie samovraždy.
Alebo žeby sa to všetko mohla sila myšlienky?
Asi by som mala začať byť opatrnejšia vo svojich želaniach dozvedieť sa všetko, na čo som zvedavá.
Prednedávnom, pozerajúc svoje obľúbené krimiseriály, ma len tak napadlo, že to nie je len tak ľahké zabiť človeka bodnutím. Nie pre psychické zábrany. Pre fyzickú nedostatočnosť. Porezať je ľahké. Ale bodnúť – to si vyžaduje silu. Rozmýšľala som, ako to zistiť, akú silu to vyžaduje – bez toho, aby som niekoho musela zabiť, samozrejme.

A dnes... som ako zvyčajne ukladala riady do umývačky. Jeden z nožov som však proti svojmu zvyku neuložila na bočnú sklopnú poličku, ale medzi príbory do košíka. Špičkou hore. A ešte ostal tak vyzývavo vyklonený von. Takmer hneď nato mi spadla malá lyžička až dole pod spodný kôš. V snahe zabrániť jej spadnúť až tam (nechcelo sa mi vyberať celý naložený kôš kvôli jednej lyžičke), som sa za ňou prudko zohla, aby som ju zachytila...
A jau! Nabodla som sa na nôž rovno do hrude.
Takmer. Ostala mi tam malá krvou podliata bodka.
Keby bol nôž dlhší, už som na ňom. Nezastavila ma bolesť, aby som sa nesklonila nižšie. Tá sa dostavila až pár stotín sekundy potom. Už by bolo neskoro. Možno...
A tak som overila svoje teórie v praxi, aké to je a koľko sily by bolo treba. Sklonila som sa vážne veľmi rýchlo, bez zaváhania a bodlo ma to silno, ale aj tak... ako som si myslela. Dostať sa cez všetky tie vrstvy, čo tvoria kožu, tuk a svaly až k orgánom, to si vyžaduje silu.

Asi budem musieť svoje túžby poznať veci začať formulovať konkrétnejšie. Pre istotu. Mrkám


reklama

reklama

georgina, Št, 25. 11. 2010 - 13:00

Tyyyy, brďo! Prekvapenie Prekvapenie Prekvapenie Prekvapenie Prekvapenie
Magic, úúúúplne vážne - opatrne s tými želaniami... Mrkám

simika26, Št, 25. 11. 2010 - 13:18

magic, az ma zamrazilo, ked si to citam.. chvalabohu, ze sa nic vaznejsie nestalo, davaj si pozor a ako pise geo opatrne so zelaniami Úsmev

novacka, Št, 25. 11. 2010 - 13:27

NO dobre ze si to prestudovala, ked budem chciet nabuduce bodnut, tak aspon viem ze do toho treba silu :)))) Morbidne, viem , ale prislo mi nutkanie sem dat na to nejaku vtipnu reakciu.Lebo teda, mala si stastie v nestasti.

carly, Št, 25. 11. 2010 - 13:30

Mne napadlo, prečo sa tie záporné alebo menej dobré želania, splnia oveľa rýchlešie, než tie typu "chem vyhrať milión €".
Chvalabohu Magic máš dobrého anjela strážneho, dnes mal trocha lufty.Slnko

kp, Št, 25. 11. 2010 - 13:32

no toto byvaju velmi nebezpecne situacie, kde clovek neodhadne priestorovo niektore rozmery - kamoska takto skoro prizabila svoju dceru - novorodeniatko - pribuchla dvierka na aute - a neuvedomila si, ze dcera jej "vytrca" hlavkou z narucia ...dufam, ze uz dalsie dokazy nepotrebujes Hambím sa
KatarinaÚsmev

linda999, Št, 25. 11. 2010 - 14:44

alebo to bolo zelanie niekoho ineho: Jdi se bodnout!Váľam sa od smiechu po podlahe

som rada, ze to nevyslo Úsmev

SYLVUSH, Št, 25. 11. 2010 - 15:12

ja mavam tiez take morbidne myslienky, ale ja hladam skor adrenalin v roznych kriminalnych serialoch, hlavne v takych, kde je vsetko vysvetlene dopodrobna a ja si to hned overujem na internete, ci maju pravdu, fascinuje ma ta mravencia praca technikov, ktori musia aj bodat do bravcovych poloviciek, aby zistili aky typ noza bol pouzity, som nenormalna, myslim ze nie, lebo to bavi viac mojich kamaratiek...
... Ale treba si na seba samozrejme davat pozor a nic na sebe neskusat!!! Kvietok Kvietok Kvietok Slnko Slnko Slnko

lia6, Št, 25. 11. 2010 - 17:23

Téda Magic, Ty si za číslo...pozor na tie želaniaPrekvapenie apropó, tá bolesť ozaj nepríde hneď-to si už zistila...ja som si tak odfaklila kúsok z prsta, keď som zákazníčke krájala salámu, a teda zaregistrovala(bolesť)som to až o chvíľu...dokonca aj krv začala valiť až po pár sekundáchMrkám Slnko

adus, Št, 25. 11. 2010 - 19:40

ufff, to teda bol adrenalín!!!
Ale pridávam sa k tým, čo potvrdzujú, že bolesť príde až z nejakým omeškaním - ja som si tak prešila šijacím strojom cez prst a najprv len pozerám, že jeeej, veď ja mám ihlu v prste zabodnutú - a až potom to bolelo.

mamka Danka, Št, 25. 11. 2010 - 20:32

Presne ako píše adus sa stalo aj mne,prešila som si šijacím strojm prst.Ja so ešte stihla dcere dať inštrukcie čo má so mnou robiť až odpadnem Chichocem sa a potom som odpadla Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa

lia6, Št, 25. 11. 2010 - 20:59

Chichocem sa téda, prepáč, ale na tomto sa nedalo nezasmiaťHambím sa Veľký úsmev Slnko

ivet36, Št, 25. 11. 2010 - 22:02

Nie nadarmo sa hovori, ze najviac urazov zien pochadza z domacnosti.....nakoniec...odkial-inakadial...ze?!
Ale toto by naozaj nenapadlo ani Agathu Christy.....Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev ....chcelo by to oslavu na znovuzrodenie- hlavne rozumu....Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe ivetMrkám

kefara, Št, 25. 11. 2010 - 22:26

cica magicova Smútok pozor, pozoooor - prosím pekne ! neohrozovať vychytávkový tovarMrkám Objímam

fidorka, Št, 25. 11. 2010 - 22:40

Magic,tak ja takéto veci málokedy dočítam do konca,to ozaj nemusím,ale keďže mi bolo jasné,že si prežila,tak som to vydržala Chichocem sa ,ale ti poviem,je fakt super,že ti ten pokus nevyšiel Áno .Skús si predstavovať iné veci,napríklad keď budeš nabudúce loviť v umývačke lyžičku,nech tam nájdeš zlatú tehličku Mrkám Veľký úsmev

magic, Št, 25. 11. 2010 - 23:37

nebojte sa. ja mam aj inu skusenost. pre zmenu so silou pozitivnej myslienky.
pred par dnami ma len tak z nicoho nic napadla mrcha myslienka, aky je ten ludsky zivot cudny. tolko toho mas na plane, tolko toho musis stihnut a ked zrazu bac, nieco sa ti stane a si na druhej strane, teraz co? kto to dokonci? a tak som premyslala, ze ja by som sa hadam aj nasilu vratila, lebo by ma to strasne stvalo, ze som to nestihla. a aj o tom, ze skutocne jeden nevie ani dna ani minuty. to som zrovna stala pri rebriku pri kolegovi a vytacala cislo na telefone, on zatial daval dole z regala plechove striesky (take tazke potvorky s rozmermi cca 600x600). ale boli do seba nejak zakvacene a ako potiahol vrchnu, zleteli aj ostatne tri. Iba som pocula ako na mna zvrieskol - Pozor!. No co? Utiect bolo neskoro, tak som len prizmurila oci, stiahla hlavu ako korytnacka a bola pevne presvedcena, ze mna to netrafi. Citila som iba, ako sa mi jedna strieska obsuchla okolo tvare a udrela ma rohom do hrude, az mi na sekundu dych vzrazilo. ale to bolo vsetko. prezila som. chudak kolega bol taky zlaknuty, ked videl ako to pada, myslel si, ze je uz po mne.

takze by som povedala, ze nielen "nezbedne" myslienky sa mozu plnit, ale aj tie dobre. ja som proste bola presvedcena, ze mi to neublizi, aj ked mi to padalo priamo nad hlavou. a minulo ma to.

eva m, So, 27. 11. 2010 - 03:43

smarja, dievca, uz dooost! si si hadam vycerpala trapasy vseho druhu na dlhu dobu!
no, tvoj anjel strazny sa opakovane zapotil...Objímam
Eva Slnko

slavia, Pi, 26. 11. 2010 - 08:52

Dievka drahá a Ty nevieš, že nože do umývačky riadu nepatria?Veľký úsmev ale aj ja ich tam dávam, odkedy ten zázrak mám, tak som neskutočne zlenivela, čo sa umývania riadu týkaChichocem sa Tak opatrne nabudúce, a od teraz len samé krásne , roztomilé, rozkošné a pozitívne želania Bozkávam Objímam

Vierik, Pi, 26. 11. 2010 - 13:24

Fúúúú, magic, stiaslo ma!

Mne sa tiež zadarilo s jedným želaním: moje posledné prázdniny v živote som v auguste 1995 trávila u sesterky. V nedeľu večer sme sa dívali na film - dve hlavné protagonistky zápasili s rakovinou - každá po svojom. Boli príšerne chudé a my - teta, sesterka a ja sme sa pred telkou nadžgávali dákymi koláčmi. Záspasili sme so slzami a tak som chcela rozohnať slzavú atmosféru nejakým takým štýlom, že: "No, ani mne by nepoškodilo stráviť dáky ten čas v nemocnici, kebyže niečo zhodím!" To bolo asi okolo desiatej večer.
V pondelok ráno o piatej sme sa vychystali so strýčkom do Blavy - on na obchodné rokovanie, my dve sa poflákať po hlavnom meste. Okolo pol šiestej sme pár km za ich mestom havarovali a o šiestej ma už po autonehode obšívali a ratovali vykĺbenú kľúčnu kosť a lopatku....

Baby, ja som vtedy schudla! To bolo asi moje najštíhlejšie leto! Akurát som sa pre úmorné bolesti nevládala nikde ukazovať....

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama