Antifeministické okienko

Čím viac sa mocem v chlapskom svete športu, tým viac som proti feminizmu.

Lebo čím viac som pri mužoch, tým väčšie rozdiely vidím. Na jednej strane sa snažím vyrovnať mužom v každodennom živote, pritom však plačeme doma do podušky, lebo máme pocit, že sme sa „vzdialili svojej ženskosti“. Aspoň média nás o tom presviedčajú. Ale tak – skrutkujeme poličky do steny, vláčime nákupy, žijeme a vychovávame naše deti často samy. Proste sa snažíme byť od mužov nezávislé a rovnako schopné ako oni.

Každý má v sebe niečo z muža a niečo zo ženy, veď sme poňali pri splodení na seba časť otca a časť mamy. Kým ženy sú viac rozhodené krehkosťou hormonálneho systému, jeho nestabilitou, čo sa odráža hlavne emočné, muži majú výhodu relatívnej rovnováhy. Aspoň kúsok. Aj to, že fyzicky sme boli určené na zachovávanie rodu a nie na plienenie toho konkurenčného. Čím viac vidím rozdiely, tým viac som rada, že to tak je.

Dnes si ma našla docela zaujímavá vec – rozdiel vo vstupnom do fitka. Netuším prečo to tak tam bolo napísané, ale ženy platili pri polročnom vstupnom o ¼ menej. No nepoteší ako ženu? Oooo  - niekto je galantný! Oooo – ako žena mám výhody. A teraz som si predstavila, čo asi k tomu viedlo niekoho, kto to tak nastavil. Priznám sa, že mi napadalo všeličo.

Počnúc od toho, že ženy chodia viac menej do fitka do kardio zóny – bežecké pásy, bicykle, že proste nevyužijú celý ten sortiment posilňovacích strojov a tak aj amortizácia vybavenia posilňovne bude menšia. Alebo že ženy asi minú menej vody v sprche, keď docvičia. Aspoň u nás chlapi zväčša vychádzajú z tých šatní vyvoňaní, kým ženy, obyčajne schmatnú tašku zo skrinky a už ich nie je. Alebo možno je v tom ¼ nižšom vstupnom zahrnutá nejaká zľava vyplývajúca, že cez menzes niektoré necvičia. Alebo preto, lebo ženy keď idú cvičiť, tak idú s kamarátkou/ kamarátkami a tak ich príde vlastne viac. Alebo preto, lebo my ženy viac kecáme ako cvičíme – toť občas aj môj problém. Alebo preto, lebo jednoducho chceli dopriať z mesačného príjmu rovnaký štandard mužom aj ženám. A čo si budeme hovoriť – ten príjem nie je rovnaký.

To posunulo moje myšlienky ďalej. Prečo nemáme možnosť rovnakého príjmu? V podstate som došla k záveru, že také niečo ani viac menej nie je možné. Už Zákonník práce vymedzuje napr. manipuláciu s ťažkými predmetmi u žien iba do 15kg. Uznajte – už len z tohto vyplýva, že žena ani nemôže odviesť rovnaký výkon v takej výrobe ako muž. Na druhej strane – ani kancelárska práca asi nie je rovnaká u žien a mužov. Vždy sú pozície, kde sa viac hodí muž a kde viac žena. Každý má svoje výhody aj nevýhody. A ak sa to pomieša – teda na miesto, kde automaticky očakávate muža sa dostane žena je to také .... iné. A podľa mňa nie veľmi šťastné riešenie. Sú proste pozície, kde automaticky toho muža máte po desaťročia, storočia, tisícročia. Hlava a nejaké to podvedomé spoločné vnímanie zdedené po predkoch nám radí, že niečo nie je OK. Docela chápem, že sa šľachta búrila proti Pragmatickej sankcií. A dokonca chápem, prečo sa niektorí dívajú skepticky na ženy v politike. Nehovoriac o umelom požadovaní určitého percentuálneho zastúpenia žien v politike.

Vydupávať si miesto na svete je ťažká vec. Vrátim sa do toho fitka a k ¾ cene vstupenky oproti chlapom. Tak som došla k záveru, že som diskriminovaná. A že v podstate celý feminizmus je pre mňa blbosť. Idem si naspäť nasadiť podprsenku a utrieť decku sopeľ. Kľudne. Lebo viem, kde je v živote moje miesto. A som tam spokojná.

Komentáre

Ja vlastne neviem, aký je môj vzťah k emancipácii. Ale jedno viem určite - je treba dať mužom šancu starať sa o rodinu. Sme nezávislé, tvárime sa, že dokážeme všetko. Aj sa postarať o rodinu. Som presvedčená, že každý normálny chlap potrebuje pocit, že on je ten, čo sa dokáže o rodinu postarať. A veru, v bytoch je len málo priestoru na to. Nemusí nachystať drevo na zimu, uloviť zver.

Len teda, ťažko, preťažko, keď to už doma nevidel. Nebolo to vo výchove. Nemal mužský vzor, mužské vedenie. A to vôbec nemusí byť spôsobené tým, že žil v rodine bez otca. Možno len otec pracoval od nevidím do nevidím. ALebo čokolvek iné. A ten vzor nemusí byť iba otec...

No veď práve to - že sme tým chlapom zobrali tou samostatnosťou to, čo stovky rokov bola ich doména. Postarať sa o rodinu. Potom sa nečudujme a nechcime po nich, nech "sa chovajú ako chlapi".

Keď začali ženy pracovať v pozíciách ako muži, vzali vlastne im prácu. Už nebol zrazu chlap - živiteľ rodiny. Už bol spoluživiteľ.

Len s tým rozdielnym príjmom si myslím, že to nebude len o limite dvíhania bremien. Predpokladám, že sa porovnávajú rovnaké platy na rovnakých pozíciach, a tie manuálne a s bremenami, zas nebudú tvoriť taký veľký podiel zo všetkých profesii. Ono sa to voľakedy bralo tak, že otec je živiteľom rodiny, však asi preto bude ťažko učiteľom, za ten ich biedny plat ... Len dnes je veľa žien samoživiteliek rodiny a to už ozaj nie je sranda ...

Na druhej strane, súhlasím s tým, že žena ma ostať ženou, aj na pozíciach, ktoré zastávajú muži (nemyslím fyzickú prácu) Ako ženy máme oproti mužom svoje plusy aj minusy a to je fajn. Len si myslím, že tie rovnaké pozície, by mali byť hodnotené rovnako pre obe pohlavia. Druhá otázka je, či si ženy vedia vypýtať vyšší plat? Aspoň tam kde je to možné ..., či máme dosť sebavedomia  a poznáme vlastnú hodnotu. 

Nesúhlasím. Nakoniec a vlastne našťastie, stále je dosť manuálnej roboty. V podstate takmer každá práca okrem tej čisto administratívnej má riziko, že sa manuálne môže človek namáhať. Už len tie pokladníčky - predavačky v obchodoch. Alebo v každej výrobe. Nie je to tak malé percento.

Skôr mne sa zdá, že tých profesií, kde ti je jedno, či s tebou "pracuje" muž či žena je málo. Bankovníctvo, právnici, doktori, učitelia - to ma napadá zatiaľ asi ako jediné. Ha - IT svet.

Jasne, urcite je tej manualnej prace dost, len som mala na mysli tu co suvisi s dvihanim tazsich bremien, kde robia aj zeny a muzi. 

Zvláštny je to článok. Prvé, čo ma zarazilo, bol presun na inú školu v momente, keď odišli lepší žiaci. Teda, dialo sa to ruka v ruke so zmenšovaním nárokov na žiakov.

Niečo podobné sa deje aj u nás. Rodičia len veľmi neradi dávajú deti do tried, kde je veľa napríklad rómov. Lebo sa presne toho obávajú - že sa znížia nároky aj na zvyšok triedy. Že tieto deti potrebujú iný prístup. Lebo napríklad mnohokrát neovládajú poriadne ani jazyk, nerozumejú. Nepoznajú veľa vecí. Len u nás je za to myslím dosť veľká kritika. Lebo segregácia. A Michelle, respektíve jej rodičia urobili presne to isté.

Len teda toto je asi na inú tému

Celý ten článok je napísaný s veľkým prízvukovaním na rasizmus. Až sa čudujem.

Má tam zaujímavé myšlienky, len sranda je, že jedna odporuje druhej ... aspoň mne sa to tak vidí Chichocem sa.

možno to robia tie podnadpisy - Ženy do vedenia, otcovia do rodín - to je podnadpis.

A veta: to, že sa čo najlepšie staráte o svoje deti, je najlepšie služba verejnosti, akú môžete urobiť. Nemôžete viesť a zachraňovať svet, a pritom sa nestarať o svoje deti."

Aj keď možno mám na to staranie sa o deti trochu pokrivený pohľad, taký slovenský, s 3 ročnou rodičovskou....

Celé nás to formuje do našej spoločnosti. Ja som uvažovala nad tou opatrovateľkou. Na Slovensku je to tak, že zastúpia babičky. Aspoň mne je tak divný to luxus, mať pre vlastné dieťa opatrovateľku a ja do noci v práci. Och - pán Boh zaplať za naše podmienky.

to je podobné, jak keď celý rok makáš od nevidím do nevidím, aby si mohol dopriať dva týždne dovolenky v nejakom super hyper rezorte, kde je o teba "dobre" postarané. Len teda, tá dovolenka je iba o dovolenke, opatrovateľka o výchove...

No veď práve to. Taká tragédia súčasnej doby. Vo filme Milujem ťa Paríž je jedna "novela" o tom, ako mladá mamička nosí svoje dieťatko do jaslí, aby mohla cez deň sa venovať ako opatrovateľka inému dieťatku - rovnako starému cca. Proste tragédia dnešnej doby. A to nie je len vo Francúzsku - koľké Slovenky nechávajú deti svojím rodičom a odchádzajú za prácou vychovávateliek do Rakúska trebárs, aby uživili rodinu. Ale to už je iná téma.

A vieš čo je zaujímavé? Že koľkí sa z takej super hyper dovolenky vrátia a povedia, žeby potrebovali ešte ďalšiu dovolenku na zotavenie po dovolenke. Chichocem sa

a kolko vzťahov sa po takej hyper dovolenke rozpadlo, lebo ľudia nevedia, čo celé dva týždne vedľa seba robiť, keď sa nemusia vyhovárať na prácu

Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev

Predpokladám, že je to o rasizme, pretože sa s ním dosť často stretávala, stretáva? Spomína, že keď bola v prezidentkom paláci sa o nej nie raz rozprávalo ako o "opici" , že jej od škoslkej psychologičky bolo povedané, že na prestížnej univerzite ako černoška nemá čo robiť?

No vidíš! A ja som zrovna z toho článku to, že na Princetone nemá čo robiť, lebo je černoška nepochopila. Veľký úsmev ... ja som pochopila, že podľa tej psychologičky z NEJAKÉHO dôvodu nebola dosť dobrá.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.