U nás v práci máme tri poschodia. Plus suterén.
Kancel mám jasnačka navrchu - tak ako to je zvykom - vedenie hačá hore 
. A keďže vedenie aj maká na nižších poschodiach, tak povel "dones mi kávu prosím ťa" znamená zaujímavú cestu necestu šálku kávy o x schodov a metrov na to ktoré poschodie.
Dnes to bolo o 2 poschodia.
Zautomatovala som kávu nastaveným predpísaným množstvom, švacla 1,5 lyžky cukríku, přiměřene doliala mlieko. Hups. Sa nám nejak dvihla hladinka k okraju. Nevadí. Ja takmer profíčka - šak rok občasnej čašníčtiny mám za sebou. To dám ľavou zadnou, vezmem mu aj megašálku čaju k tomu, nech má pitný režim.
Prvýkrát som sa vrátila z polovice chodby.
Zabudla som lyžičku.
Druhýkrát už som sa vrátila po servítok, lebo som brindala kávu.
O pene na lungu nemohla na treťom schode byť reč. No čo, aj tak chcel s mliekom, to padne aj tak tá pena.
Servítok som švacla medzi šálku a podšálku a už som prepletala nohy po schodoch.
Záverom:
1/ Ťapkať s kávou po schodoch je iné ako x krát niesť kávu po rovine.
2/ Servítka medzi porcelánovými kusmi je super vec. Nasiakne vyžbrndanú tekutinu a vy len ju nenápadne vyhodíte pred podávaním a vyzeráte jak macher, ktorý nevyleje ani poriadne plnú šálku kávy.
3/ Presso má zmysel. Piccolo má zmysel. A aj veľké šálky na kávu v robote nevymysleli len tak. 
Milé pobavenie. Také presne na piatok 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
viem si živo predstaviť , tiež občas robím kávonosiča. Ale onehdá som dostala od profi-čašníka radu na prenášanie šálok kávy (po tom, čo som mu doniesla takmer-obliatu šálku): že sa treba pozerať pred seba na cestu, nie na šálku...lebo pri pozeraní na šálku viac rozleješ. Vyskúšala som a je to tak. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Táto rada je fakt nad zlato. To, že sa treba pozerať na cestu. Funguje to aj v iných prípadoch.
Pozornosť upriamujeme na to, čo nechceme urobiť. A mozog to vraj nejak berie ako povel k akcii. Veľmi častý prípad su nehody na cestách, keď je široko ďaleko jediný strom. Auto zíde z cesty a tento jediný strom v okruhu desiatok metrov trafí. Lebo vodič sa urputne pozerá naň s cieľom sa mu vyhnúť. Ale beťár mozog nepozná netrafiť. On to berie ako výzvu. Treba sa pozerať na cestu, kde chceš ísť. A nie kam nechceš. Takto nejak to učia aj v škole šmyku, keď trénujú rôzne situácie na ceste. A je to aplikovateľné fakt všade.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To keby, že máš náhodou málo pohybu, čo asi nemáš. Ale základný balans prispieva k duševnej rovnováhe, budeš za chvíľu skoro dokonalá.