A mne to prišlo, akoby sme zas mali 14 či 15. Držala som sa vpredu, ignorujúc nadpis "so šoférom sa počas jazdy nerozprávajte" a on mi rozprával tie najlepšie zážitky z jeho života. I životov našich spoločných známych. Smiali sme sa celých 5 zástaviek.A šak aj rukou mávli nad životom, lebo občas len rukou zostane mávať. Tak "na verím v Boha". Ale bolo to skvelé.Keď som vystúpila v meste, mala som neskutočnú energiu. Chcelo sa mi poskakovať a spievať dokopy. Ako kozliatku (teda neviem, či si kozliatka spievajú okrem tých v rozprávkach).Skoro som si krk vykrútila, čo som čakala, keby ma bude obiehať a ešte raz mu zamávam.Je dobré sa nechať takto zviesť. Hoc len do mesta.
Kami, sme ženy. Nič spontánne, živelné pre nás nemá byť cudzie.
My sme život, sopka emócií, studňa lásky. Kto iný ak nie my- ženy, matky by sme mali vedieť ako šíriť šťastie. Nedaj sa znechutiť očami navrch hlavy - mám to doma podobne.
A potom sa nájde niekto, kto sa začne na teba tiež usmievať, popraje ti pekný deň a tebe je tak krásne na duši - lebo možno len vďaka tebe zas jedna škrupina na srdci nezatvrdla.
My sme zabudli pod ťarchou zbytočností nejak jednoducho a šťastne ŽIŤ.
Maj krásny piatok.
Všetci.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jáj smiech ked sme sa len na seba pozreli a nevedeli prestať..a stretnutia či občasné telefonáty s bývalými spolužiakmi-čkami sú o tom,že sa nepočujeme aj 1-2 roky a rozhovor pokračuje akoby sme skončili včera..
a spontánne sa smiať mi nerobí problém ani teraz len sa nerehlím na námestí-priznám sa,že na verejnosti mi funguje kontrolka..ale ked sedíme na teraske pár kusov v zrelom veku tam sa vieme aj nahlas odviazať..
a celkom sa mi osvedčilo napr.na túre stretáme kadekoho 99% sa vzájomne zdravíme..niekedy je to o tom že ide partia fešných mladých mužov ja síce s mužmi ale vekovo no..a ja vlasy nefarbené oni pozdravia "dobrý deň" čakám takmer aj "teta" a ja im ahojte teraz som minula riadne medvedie hovno a molo kopec zvončekov(muži mali na batohu zvonček)..najskôr nechápavý pohĺad a potom "že paráda"(teta?!)..a s usmevom ideme každý iným smerom..tí moji spoluputnici vedia,že vždy niečo tresnem občas s istým podtónom ale smejeme sa akoby sme mali 20!
a ked vám poviem,že minulý týžden sme sa neviazane smiali s mojou 79r.mamou-neuveríte..lebo zas som vytresla pri robote niečo kde mi mama trefne nahrala (no ak nás počul sused debata pubertiačok..)a smiali sme sa o dušu..podobne mi doma vyrába úsmev synátor s jeho poznámkami..ale inek mám vyše 80r.susedu ktorá mi cielene chodí povedať nový vtip-a vraj len preto lebo hned sa viem smiať..
ale slzy mi ženie do očí kopec vecí...
no asi to tak má byť..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne, verím, že také poteší, nabije energiou, aj nostalgiou.
Ten pocit, zo stretnutí zo strednej, je podobný, občas máš dojem, akoby stredná skončila len pred pár mesiacmi ...
Byť krásne uletenou, šialenou, som sa ja učila dosť neskoro. A občas na mňa také príde, že deti, nado mnou krútia očami, že sa čom sa rehlím, čo všetko mi dokáže spraviť veľkú radosť.
Škoda, že aj to náročnejšie vnímam rovnako citlivo.