mám strašnú depku dávno som takú nemala

Ivana . Verím, že sa ľahko hovorí nám, ktoré sme sa len šuchli okolo chlapa a bolo zarobené, ale verím, že to tak je: psychika je unavená a tým pádom aj telo. Čím viac niečo chceme, tým menej sa nám to darí dosiahnuť. Skús tento problém neriešiť. Skús to brať tak, ako to je. Hľadať pozitíva inde. Je veľa prípadov, keď si manželia po mnohých neúspešných pokusoch adoptovali dieťa a potom sa im narodilo aj vlastné. Lebo už na to nemysleli tak intenzívne. Zamerali sa na iné veci. Mám blízku kamarátku, ktorá má rovnaký problém. Rozumiem tvojim pocitom. Inak pomôcť neviem, len vliať trochu nádeje. Nájdite si s manželom spoločného koníčka. Lezenie, turistiku, kone...neviem, aké máte v okolí možnosti. Len nemyslite na váš problém. Neprestávajte spolu intímne žiť. Nemyslite pri tom na nijaký cieľ, len nech vám dvom je spolu dobre. A stane sa, čo sa má stať. Posielam veľa lásky a objatia. A slniečka do duše.

moja ....ja len

Absolútne s tebou cítim.Ja som prešla všakovakými liečbami,ktoré boli aj bolestivé a žiaden výsledok.Po verdikte,že nebudem asi mať deti,som sa s tým zmierila a užívala si život.No čo iné mi zostávalo?Vo svojich 28.rokoch som mala prvú dcéru.Zázrak.Ved som to už nečakala,nesnažila sa.A teraz mám 9 detí.
Takže aj toto je na vysvetlenie,prečo mám tolko detí.Nedokázala som zrazu užívať antikoncepciu a zabranovať počatiu.Teraz mám v podstate ešte dve menšie deti.Zvyšok je dospelé a takmer dospelé.
Týmto ti chcem len povedať,že na otehotnenie je naozaj potrebná psychická pohoda.Keby som sa vtedy ešte stále pokúšala o dieťa,asi by som bola bezdetná ešte aj teraz.Ved k môjmu otehotneniu bolo potrebné len vyrovnať psychickú rovnováhu.A na tie priefuky vajíčkovodov ešte aj teraz spomínam.
Viem,že sa mi to hovorí.Lenže naozaj je klud dôležitý.
Držím ti palce,nech to aj tebe vyjde.

lydusha,prosím ťa,kde sa riešia takéto duchovné záležitosti?doležité je nemyslieť nato,že musím za každú cenu otehotnieť a ono to príde....keď už máš tie depresie,ono to nepríde,pretože toto ťa položí-nájdi si psychologa nech ti pomože sa z toho dostať,alebo najskor sa sama o to pokús....zameraj sa na niečo iné,športuj,venuj sa nejakým kreatívnym veciam ,myslí na úplne niečo iné a ani sa nenazdáš a ono to príde

ja poznam dva pripady (jeden tuzemsky a jeden zahranicny), kde mali pary lekarsky potvrdene, ze beznou cestou deti nie a umelym oplodnenim sa tiez nic nezadarilo. nehovoriac o tom, ze spociatku skusali iba podporenie plodnosti uzivanim hormonov a to boli teda neprijemne obdobia nervakov, priberania a depresii z vyzoru.
ked to vzdali, ze aspon si teda uziju zivot v pare, sa to zrazu zadarilo samo. dnes maju oba pary po dve deti a prirodzenou cestou - klasickym sexom.
a kedze si naplnili kvotu vytuzeneho poctu potomkov, dnes praktikuju vsetky moznosti, ako dalsiemu neplanovanemu pocatiu zabranit

neviem, ako si na tom ty, a naozaj su ludia, co deti nikdy nemaju. ale stale je vacsina tych, ktorym sa to nakoniec tou alebo onou cestou podari. tak to este nevzdavaj.

Ivanka, vydrz, depka prejde. Uzivajte si, oddychnite, rob, co Ta bavi. Ked depky prejdu a podari sa vam mat casom dieta (ci uz vlastne alebo adoptovane), uzijes si euforiu. Je fakt, ze babatko pride vtedy, kedy bude ono chciet. My sme s manzelom boli obaja zdravi (az na par beznych zdrav. problemov, ktore prezije takmer kazda zena/muz) a cakali sme 8 rokov. Kamoska si robila srandu, ze ma v starej robote zakliali, lebo som pre nich bola "nenahraditelna" a az ked som zmenila pracu, tak som otehotnela. Mozno na tom nieco bude... je vela veci mimo nase chapanie, ale treba verit!

Ivanka, cítim s tebou. Vo všetkých komentároch píšu len pravdu. Nemysli na to - teš sa zo života, chodte na nejakú fajnovú dovolenku, venuj sa svojim záľubám a bábätko príde. Určite chce prísť k šťastnej mamine a nie k uplakanej. Ja som hádam celý rok po svadbe preplakala každý menzes, slzila som pri pohľade na bábätká v kočiariku. Prešla som liečbami odbornými aj ľudovými liečiteľmi, cvičeniami. A bábätko žiadne. Ale zmierila som sa s tým, že deti nebudeme mať. V 32 rokoch som porodila svoju prvú dcéru (už študuje na vysokej škole) a o dva roky neskôr druhú.
Držím palce !

Ahoj Ivana, raz bude lepsie ci uz s dietatom alebo bez. Mozno je pre zenu ktora zatial nemoze mat dieta skutocne dolezite byt psychicky v pohode na to aby mohla otehotniet. Raz mi jedna kamaratka povedala, privolaj si malu dusicku nech k tebe pride a popros ju aby zostala. A zostala, mam syna. Napriek tomu som 2krat predtym a raz po synovi potratila. Potom som tu dusicku uz nevolala, nebrala som to uz tak vazne, a ona zas nezostala... Len v ten jeden raz, ked som ju velmi prosila... Drzim ti palce aby si raz drzala dietatko v naruci a bola s nim stastna

Jedna moja známa po rokoch pokusov o dieťa riešila situáciu adopciou. Podarilo sa im dostať dieťa rovno z pôrodnice / samozrejme s rôznymi podmienkami, ale tie teraz nie sú dôležité/. Bola určitú dobu na MD, až jedného krásneho dňa prišla stará matka s maličkou na očkovanie a už vo dverách s nadšením hlásila, že maminka je tehotná - spontánne, prirodzenou cestou. Dievčatko mali ešte v sociálnej kuratele, mohli ho hocikedy bez problémov posunúť na osvojenie iným čakateľom, ale maminka vyhlásila, že to absolútne nepripadá do úvahy, lebo keby nebolo tohto dieťaťa, určite by nebola otehotnela. Teraz sú obidve dievčence už dospelé, ale tak dobré sesterské vzťahy sa len tak ľahko nenájdu. Takže sa nestresuj, povedz si, že bude ako nebolo, nemysli na problémy, čas to vyrieši za Teba aj s manželom.Len aby nebolo potom tak, že kvôli jednému zrnku sa vrece s obilím neotvára a Ty budeš rodiť ako čerešňa. Ale držím Ti palce, nech sa zadarí.

ivanka a ja sa pridavam, poznam niekolko pripadov, ked si manzelia adoptovali dieta a potom sa im narodilo vlastne, ked na to nemysleli. drzim palce

ahoj, je to hrozne. najhorsie je, ze clovek nevie, aky nakoniec bude vysledok, netusi, ci sa este bude trapit rok alebo 5 rokov. vsetky tie lieky, co do seba treba vpravit, pribalove letaky som uz radsej ani necitala, este teraz mi je tazko, ked si spomeniem, ako som po tretom neuspesnom ivfku nedokazala 3 dni vyliezt z postele.
mne pomahalo, ak som sa fyzicky vycerpala niecom, pri com sa nedalo rozmyslat, sportom alebo mlatenim do klavira alebo aj upratovanim, fyzicka unava je dobra unava. ak sa nevladzes ani pohnut, treba iba vydrzat, zajtra bude lepsie. musi byt.
v mojom pripade bol problem v stitnej zlaze - vsetky krvne testy v poriadku a v zasade aj stitna zlaza v poriadku, len velmi mierna hypotyreoza, ale ked mi nasadili lieky, do pol roka som otehotnela. po piatich rokoch "liecby" som uz nedufala, uz som si hladala nahradny zmysel zivota, snad mi rozumies. velmi velmi drzim palce, aby Ti to vyslo. (a este vrelo doporucujem nechat si spravit uzv stitnej zlazy, bez ohladu na to, ci su krvne testy v norme alebo nie. ale to si uz asi absolvovala.) vela stastia :)