Minule sme sa tu bavili na temu sebavedomie a diskusia zacala byt na moj vkus prilis zamotana a trosku monotonna a jednoducho som uz nemala chut reagovat. Bola som dokonca obvinena z agresivity a vraj som vkladala niekomu nieco do ust. Slova to boli vraj....Ja sa uz nepamatam ktora nanicmama to napisala a kazde nedorozumenie s kymkolvek ma mrzi, obzvlast ak sa niekto citi urazeny, ako sa podla svojho vyjadrenia citila dotycna dievcina. Rozhodla som sa teda formulovat trosku presnejsie svoj nazor tak, aby bol pochopeny spravne. Je vela veci, ktore su vlastne jedine a vylucne zenam a ktore ma irituju, bohuzial, musim priznat, na maximalnu moznu mieru. Nemam zvyseny testosteron a ani nahodou nie som orientovana proti zenstvu ako takemu...ved patrim k nemu. Snazim sa len vidiet veci z trosku viac vseobecneho uhla. To znamena nie vzdy z ciste zenskeho aspektu. Myslim, ze zivot je takto zaujimavejsi a ja ako osoba dokazem viac pochopit tymto sposobom.
Tam niekde zrejme prameni moja averzia voci zalezitostiam rydzo zenskym, pokial postradaju akykolvek zmysel. Aby som upresnila: nikdy by som si nedovolila zlahcovat problemy absolutne nikoho!! To som aj v jednom zo svojich prispevkov pisala. Ja len jednoducho verim, ze vacsina ludi ma riesenie svojich beznych problemov na dosah ruky.
Ale prispevok sa vola: my, zeny...Snad to trosku objasni, preco mam taky pristup, ako mam.
My, zeny. Sme casto komplikovane a casto komplikujeme. Ja nie som ziadna vynimka. Tiez ma zeru centimetre naviac na stehnach a niekedy konam iracionalne, ofucim sa a tresnem dverami na kupelni, kde sa obvykle zvyknem fukat, kym mi polovicka chlacholivo neklopka na dvere a nenaslubuje hory doly len aby som ho konecne pustila k zachodu
.Nech uz sme akekolvek...ziarlive, marnive, jesitne, hasterive, ofucane rano, ked nam kolise hladina hormonov...to vsetko beriem. Ekvivalent k tomuto vsetkemu sa najde aj u kazdeho chlapa,(sme len ludia) ale co som ja este u ziadneho nenasla, bola ta zenska schopnost kalkulovat pre efekt. Vydavat svoje vlastnosti za nieco ine nez v skutocnosti su a davat im iny zmysel. Priklad: (uz som tu niekolkokrat citala) ze sa vraj zeny kraslia pre seba same. Naco take smiesme tvrdenie? Neverite tomu snad ani sami.Ibaze by to bola pekne vypracovana autosugescia.Loz prijata za pravdu, alebo kvalitne osvojene tvrdenie opakovane uz len automaticky.
Alebo: ked muz zahne, skocime do vlasov hned tej druhej.(cast sa ovladne a urcite percento tento impulz ani nepociti, ale bavime sa o vacsine...a tu sa ta vacsina ukazala v prispevkoch na temu nevera)Ja by som mala chut vyskubat skuty jemu...ved je to on, co ma podviedol.No co uz...Tolko oslavovana zenska solidarita v tomto pripade akosi zrazu zhasne.
A na zaver: bavit sa s muzmi a nesuhlasit, nikdy sa nestretnem s takymi reakciami ako od zien. Su hned urazene, dotknute, vsetko ich boli a obvinuju z agresie. Kazdy vyjadrujeme svoj nazor nejako. Ja to robim snad prilis priamo, ale stale s respektom. Ak napisem, ze nieco ani nebudem komentovat, tak jednoducho preto, ze nechcem komentovat. Ak v tom niekto hned vidi nieco ofenzivne, tak problem, myslim, nie je vo mne. V zasade u mna plati, ze ak nieco poviem, tak presne tak to myslim.Bez skrytych vyznamov.Nekomentovat snad uraza niekedy viac ako komentovat...to ano, ale nebol to moj umysel. Jednoducho niekedy nenachadzam sposob.
Malichernost mi je nesympaticka, aj ked cely prispevok tej babenky v debate na temu sebavedomie a kurzy kde nam ho vedia naockovat,(myslim, ze to bola Opica, ale nie som si ista...tak sa, preboha, nikto neurazte) bol naozaj inteligentny a ja by som sa kludne vedela dalej bavit s niekym, kto takto konstruktivne pise.Ale... Myslim,ze ku kazdej debate by sa malo pristupovat trosku s odstupom a nebrat si veci prilis na telo. Nikto to nema v zivote lahke, poniektore z nas mali tazku pubertu, kazda mame svoje male mindraky,hlavybolenie, poniekore bojuju s naozaj vaznymi problemami(tam radim zdravotne problemy vlastne, alebo blizkych a vazne komplikovane rodinne a vztahove situacie),alebo len obycajne zle dni pod psa ale potom jedneho dna zas zasvieti slniecko
.Ze treba obcas zabojovat? To urcite. Ak niekto k tomu potrebuje zopar vojakov? Neodsudzujem, neriesim..Snazila som sa len povzbudit ludi k tomu, aby sa snazili sami.Ze mi niektore sposoby pripadaju absurdne? Ano. Akekolvek forum je o tom, ze ludia vyjadruju svoje nazory...Treba citat s rezervou a nezapajat prilis emocie. O nic nejde.
Niektore veci, co mi na nas vadia...tu som ich napisala, damy, nech sa paci...urobte s nimi, co viete a co chcete. Ocakavam vela protestov a poburenych prispevkov, ale ak sa co len jedna zamysli a povie si..dokelu ano, tak toto zmenim...tak budem spokojna. Ja dokonca pevne verim, ze vela z vas tak rozmysla a vidi veci podobne.Len to, preboha, niekto nevezmite ako nejaky utok na celu zensku populaciu. Su to len postrehy, sebakritika, zamyslenie sa. Tak zelam krasny vecer
www.ribisska.sk aja, mam kamaratku, čo ju muž aj po byte ponahanal a aj jej sem-tam šupol len preto, že chcela isť do práce. poznali sme sa už 8 rokov ked som už ja povedala dosť! povedala som jej: urobíš čo ti poviem, všetko dobre dopadne. povedala že jej je už všetko jedno a že ona nema čo stratiť. presťahovala som ju do ineho mesta, zapojila som do toho pol rodiny. našla som jej super prácu a faxami sme prehlasili vtedy tretiaka jej syna do inej školy. jej muž len čumel že ako to dokazala. do vtedy sa ho totiž každy bal a nikto jej nepomohol, ani svokrovci ked k nim po bitke utekala v noci. bola na neho podať trestne oznamko a potom sme len čakali čo bude. naučila som ju čo ma na pohovoroch do práce hovoriť a aj som jej napísala super motivačný list a životopis. všetko sa to začalo 7.1.2006 a do novej práce nastupila 1.5.2006 s 20 000 v hrubom a s firemnym autom. baba je pekna a šikovna. na koniec sa dali dokopy a od vtedy spolu žiju klasika normalny rodinny život. ona ma svoje miesto pod slnkom, neni odkazana na par korun čo jej vydelil a teraz si ju aj on váži, lebo chodí pravidelne do práce, maju normalnu dovolenku, a všetko je super ... len ja k nim už nemôžem chodiť. poprosil svoju ženu aby mi tlmočila že sa tam nemám ukazovať 
... a pre poriadok v ich rodine to aj plním. ved o čo som bojovala ked sme to všetko robili? predsa nepokazím svoju vlastnú prácu, no nie? 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No naše manželstvo je v pohode,až na tie financie.On má plnú kasu a ja ho...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk aj on mal plnu kasu. a ona nemala ani vložky cez menzes . tak ju vydeloval a pri tom je panko podnikatel. tam len išlo aby ukazala odvahu a ja som jej pomohla. a čo ho...??? to nejako nechápem 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No na mňa by sa neodvážil zdvihnúť ruku.Ja to vnímam ako psychologický teror,napr,:"Ak pôjdeš do roboty,ochudobníš rodinu."Sa mu to vraví keď si za mňa každý rok odpisuje z daní.A čo ja mám z toho? Mne nepriamo pomohla susedka,ponúkla mi brigádu po večeroch u jednoho pána a ten tiež pohol svojimi pákami a našiel mi prácu(zatiaľ stále iba budúcu,nakoľko sa ešte pracovisko pripravuje).Tak dúfam že sa po rokoch uchytím,veď už teraz som vyklepaná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ho a ho a ho-vädziu polievku, na drevenom tanierku....
/aj ti zanôtim
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No neviem...asi by som vymenila manzela.Drzim palce, nech sa praca vydari.Poznam ten typ muza, mala som pred rokmi podobneho frajera a bolo to neznesitelne. Ja som si musela najst unikovy vychod po troch rokoch. Dodnes to povazujem za strateny cas. Aj ked...ako skusenost to bolo tiez nieco.Vsetko je na nieco.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to nie je manžel ale LAKOMEC. Ak chce chlap, aby som ostala doma tak by mal zarobiť veľa peňazí.A to u nás našťastie nehrozí.
PS: každému padne vhod keď chodí medzi ľudí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Betty, myslim, ze chlap nema co chciet, alebo nechciet bez ohladu na to, kolko zarobi. Moze len povedat, co by chcel, keby aj polovicka suhlasila.Ved je kopec zien, co su doma stastne, staraju sa o rodinu a manzel ich sem tam vyvenci. Su to rodene mamy a gazdinky a vobec nic zle na tom nie je, ak su tak obidvaja spokojni a ak, ako hovoris, muz dokaze zabezpecit rodinu aj sam po financnej stranke.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk praveže on vela zarobí... aj 100 000 aj milion... nema problem. len tu tvoju vetu na konci asi nechce chápať . ona je pekná, mladá, športovkyňa... plavkyna, potápa, spolu hrávame squash, alebo ideme na korčule, alebo lyžujeme. na to on neni. tam to už začínalo stagnovať po 20 rokoch spoloč. života a teraz sa to ustalilo. a teraz keby ju udrel, ona si može zbaliť cakypaky a odísť aj s deckom a keby na neho zavolala polišov, tak ho domlatia jak hada, lebo na neho vtedy podala trestne oznamko. a toto si on nedovolí. preto ma nemusí, lebo tým že som jej takto pomohla a ona ma vo všetkom posluchla ho dostala do " šach-matu " a teraz funguju oka ... pred zakonom a štatom on rešpekt má
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk ja_hodka, ešte mi chvílku o tom rozprávaj... hihihhehehehahaha...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ribisska,je to zrejme o tom, ze zeny v situacii, ked maju vlozky na pridel maju skosene sebavedomnie celkom pri podlahe.Tomu verim.Ked su financne zavisle od manzela je to fakt na prd.Ale aj z toho je cesta von a celkom jednoducha. A ked on nechce, nech sa s tym vysporiada sam.Mna tiez moj ex chcel dat do klietky a rozhodovat o tom co robit mozem a co nie.
Ak maju po ruke kamosku ako ty, tym lepsie.Nevidim v tom nejaky kolosalny zivotny problem. Asi som predsa len menej dramaticka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk no drama to teda bola riadna. ja som ju volala lyžovať a ona na to že ju muž zase zbil a že od neho odchadza. ja som jej povedala že nech sa zbalí a že ideme preč. on sa zamkol a nechcel jej dať veci. ona mi sedela s deckom v aute a jueho otec na neho buchal že nech ju pustí a že nech ju nechá odísť... . tri dni boli u otca v blave, potom tri u mna, potom sme boli v utulku pre tyrane ženy, tam jej dali nejake papiere a poradili čo a ako. tam volne nebolo. odtial som ju zobrala do ineho mesta a byvala u mojho brata, on býval u frajerky. potom musela dat maleho do skoly a plakala že čo s nim bude. povedala som jej že ved on je jeho otec a nech sa neboji, on sa o neho postara a že ona zatial ziska čas ked on bude u otca. samoška mu pokupil hady a blbiny do teraria a na čo si v obchode ukazal. vlastne mu daval hmotne veci, to čo mu mama nedokazala vo finančnej tiesni dať. po týždni sme vybavili pre nu prac miesto a v piatok si bola pre maleho. ked sa už chylilo v nedelu k odchodu k otcovi, syn zahlasil že on chce zostať s nou. vtedy sme dali hlavy dokopy, bratov kolega zavolal z jednej školy riaditelovej sestre, ona sa svojho brata opytala že čo a ako a on im povedal že maju rano za nim prisť. potom zavolal jej muž a pytal sa čo maly a ona že on chce zostať s nou. pytal si maleho k tel. a maly mu to potvrdil. opytal sa na školu a ona že školu sme vybavili tu. on skoro odpadol. že kedy to všetko postihala a ako je to možne. v pondelok ráno sme ešte vybehli ked bol maly v škole na tajnaša do starej školy a pobrali sme odtial ubor, pomocky na malovanie a letmo sa s učitelkami rozlučili... ona si bola ešte podať na vyživne a na zverenie dietata do opatery matke a pomaličky ked dni ubiehali, začal mať v tomto všetkom čas velku ulohu. jemu bolo doma smutno samemu. pochopil že mu chyba aj žena aj syn, že mu to nestalo za to tralalakať sa po policajtoch. a tak. ona si žila zo dna na den, s malym do školy, cez cestu mala ona pracu a maleho tam podchytil jeden učitel na atletiku, lebo behal ako laň. pytala od neho požičať jedno z aut, nechcel jej ho dať. ale potom ked sa ona nehlasila, ked sa dva mesiace neozyvala, tak už začal za nimi chodiť, dal jej auto, volal na večere. ona medzitym pobehala konkurzy do nových prác a potom som jej vybavila tu pracu, kde je už dva roky a nema problema. ked sa na toto obidve spatne pozrieme a kecame o tom pri športe, obidve uzname že to teda bol zaber, ale že to riskovanie stalo za to a že jej syn sa vtedy vysral na všetko čo dostal od otca a radšej išiel za jej láskou. pozname sa už cca 11 rokov. toto nas ešte viac spojilo. tak divno a neviditelne. ale super. už je po tom všetkom 2,5 roka a teraz neviem či by som do niečoho takeho ešte išla. ale asi ano, je to vo mne... isto ano
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ribišška mas moj vééééélky obdiv 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím, že pre týranu ženu je najlepšia odmena dobrá priateľka, ktorá jej dokáže pomôcť v núdzi a na ktorú sa môže spoľahnúť.
Veľa žien si totižto myslí, že svojím problémom budú niekoho obťažovať a tak sa stáva,že mlčia a nechajú si ubližovať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Najhorsie je asi priznat to vobec. Je to ponizujuce. Kazda facka ponizi dvakrat.Ked ju dostanete a ked ju musite (alebo chcete) pred niekym priznat. Pokial sa z toho baba vylize a nazbiera silu odist, neskor uz celkom presne dokaze identifikovat podobneho chlapa na dialku.Ale nesmie to nechat trvat dlho. Kazda s troskou sebaucty uteka co najdalej.
Nastastie je uz pre mna tato tema davno uzavreta. Ja som to v tom case neriesila s nikym, len so sebou. Ale to je na kazdom, samozrejme. Niekto potrebuje oporu viac a niekto menej. Priznala som sa s tym az pred par rokmi mame.A teraz vam.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to nie je žiadne poníženie sa priznať ja to beriem ako odvahu. Len škoda,že tie ženy to berú ako poníženie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to by bolo na dlhsiu debatu a ako hovorim, pre mna uz je to vyriesena tema. Nie je to ziadna obrovska tragedia a nemam z toho ziadnu traumu.
Je to vec pristupu. Mozno pre povahy, ktore su hrde, priznat, ze si v takej ubohej situacii je tazke.Pre zeny, ktore sa klasicky potrebuju vyrozpravat je to zas jednoduchsie. Ale nie sme vsetky take. Je to v podstate jedno ako to kvalifikujes. Podstatne je vediet si s tym poradit.Na moj vkus sa az prilis casto aplikuju silne slova na ciny a situacie, ktore si to nevyzaduju. Nepokladam za odvahu priznat nieco take.Je to len logicke vyustenie situacie. Ta zdravsia alternativa ako zena vacsinou reaguje, ked uz nevladze dalej.Ina s tym zapasi sama. Neznamena to, ze je zbabela. Jednoducho si mozno chce vyriesit zivot sama.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk poznaš zimkovej vetu: NEMAš CHLOPA, NEMAš PRAVDY ? podla toho sa baby držia a okolie ich lutuje. ja som o týchto jej problemoch vedela cele roky, ale nejako som jej nevedela v tom pomocť. asi na to ešte nebol ten spravny čas. asi to muselo komplet dozrieť a aj my dve sme sa museli poriadne spoznať aby sme obidve do toho išli. kto vie? asi aj od svojho muža musela parkrat počuť že tak silnu ženu ako som ja ešte nikdy v živote nevidel. kto vie čo pomohlo, asi že sa to všetko udialo v spravnom čase a na spravnom mieste a so spravnymi ludmi. sam niečo riešiť je super predstava, ale len predstava. niekedy sa stačí obrátiť na par znamych a oni ti povedia svoj uhol pohladu a veci sa akosi lahšie vyriešia ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aach je to vsetko hrozne komplikovane.Je asi naozaj blbost nejak zovseobecnovat pri tychto veciach, na urcite situacie neexistuje jeden fixny algoritmus ale veta tety Zimkovej je genialna. No ja sa tu snazim prave o tom pojednavat...ze niektore konvencie vrastene hlboko su uz zrele na recyklaciu.Ale zda sa, ze tema az tak velmi nezaujima..No co uz. Ved su aj zaujimavejsie. Urcite. Kazdopadne, Ribisska, urobila si dobry skutok. Podla mna jeden z tych co sa rata aj tam hore Pekny vecer.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
www.ribisska.sk ano, zimkova mala pravdu... vtedy v roku 5 ... teraz ani nepatram kto mal kedy pravdu a s tou recyklaciou... ... radšej byť v pohodke, ako žiť život podla niekoho . nerobila som to pre niekoho hore , žijem tu " dole " aj s kamaratkou. vtedy ani nebolo času rozmyšlať pre koho a aky skutok to bol ... ale s výsledkom som maximálne spokojná a to mi stačí
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fíha,ty si sa ale rozpísala.Tak ja už dlhšie bojujem s manželom aby som si našla zamestnanie a nebola stále s ním doma jemu vždy poruke a mala aj vlastný život.Vyslovene žiarli na to,aby som mala svoje zamestnanie.Musela som ho dlhšie privykať na tú myšlienku že nemienim s ním byť naveky doma.Keby ma aspoň zamestnal,aby sa mi rátali nejaké tie roky do dôchodku.Ale už sa mi rysuje nejaká tá práca,tak dúfam že mi to vyjde a ja budem sama so sebou spokojná.Doteraz som sa ja všetkým prispôsobovala a teraz sa budú musieť ostatní členovia prispôsobiť mne a zvyknúť si že im nebudem stále poruke.