V dnešnom mojom blogu sa zamerám na tému "auto a ja".
Vodičský preukaz som si robila, tak ako veľa z vás (bez urážky), ešte v minulom tisícročí za hriešnych 1200,- SK.
Aktívne jazdiť som však začala až pred niekoľkými rokmi. Zaplatila som si kondičné jazdy. Ujo inštruktor bol tak trocha vedľa, keď som mu na jeho zvedavé otázky odpovedala.
„Ako dlho máte ten vodičák?“
„Nooo, sedemnásť rokov.“
Ticho, dlllllhe ticho:
„a koľko to vlastne nejazdíte?“
„Noooo, sedemnásť rokov.“
Očervenel, a položil mi ďalšiu stupídnu otázku. Myslela som, že je zvyknutý na väčších exotov.
Vraj či ovládam pravidlá. To som pre zmenu očervenela ja. Pche. Ja pravidlá MILUJEM. Nuž, tak ma vypustil do cestnej premávky. Milo som ho prekvapila. Skonštatoval, že ja vlastne jazdiť viem a tie peniaze za kondičné jazdy (pre istotu som si dala hneď dve), sú vlastne vyhodené, potrebujem len prax.
Ja som vtedy pochopila, že chyba bola vždy, opakujem vždy, v mojom spolujazdcovi. Najskôr to bol nevhodný inštruktor, potom otec (veľká to autorita) a nakoniec manžel. Ten bol bezkonkurenčný. Počas tých dvoch jázd, na ktoré som sa vtedy odvážila, mi zakaždým položil otázku: „To čo robíš?“
Rozumiete, počas jazdy, keď som nevedela ako to zariadiť, aby som sa správne „bez pozeračky“ nohou trafila na spojku, brzdu, plyn, vyhodila smerovku, pritom točila volantom a nedajbože začalo pršať a ja mala zapnúť stierače. On mi povie: „Vyhoď rýchlosť.“ Bože, čo to mám urobiť?!
Slzy v očiach. „Hovorím ti, vyhoď rýchlosť!“ Nuž, tak som niečo, dodnes neviem čo, urobila. Tá otázka: „To čo robíš?“ mi bude znieť už nafurt. Ja som vtedy len zhúkla: „Čo nevidíš, šoférujem!“, odstavila som auto na okraj, s revom vystúpila a demonštratívne odkráčala. Našťastie som to nemala ďaleko domov.
Môj prvý inštruktor v autoškole, ako som už poznamenala, nebol vhodný. Uznajte, veď kto už len pošle do dopravnej špičky osobu, ktorá po hodine nacvičovania nepochopila na čo je spojka, ako funguje a kedy zaberá. Skrátka, z vedľajšej poľnej cesty ma vyhnal rovno na hlavnú. Lenže, ja som si to strihla krížom cez hlavnú. Šťastná, že mi to neskapalo, rovno do priekopy. Nezrútili sme sa, len sme sa tak kolísali nad prepadliskom a zastavili sme premávku. Obaja sme prekonali menší infarkt, ale veď „mládí“ je odolné. Druhá jazda bola lepšia. To sme frajersky jazdili po meste, až kým nedošla jedna ostrá zákruta, do ktorej som sa „rútila“ štyridsiatkou (strašná rýchlosť) a nestačila som krútiť volantom. Namiesto prudkého zabočenia vpravo, som išla síce doprava, ale prudko šikmo do protismeru a rovno do dopravnej značky STOP. Pár centimetrom nás delilo od poistnej udalosti. Opäť menší infarkt. Inštruktor si dal záväzok, že ja ten vodičák spravím. Spravila som a prakticky na sedemnásť rokov som mala pokoj.
Už niekoľko rokov však jazdím. Som disciplinovaný, zodpovedný vodič. Pred každou jazdou nezabudnem poprosiť všetkých svätých, všetkých strážnych anjelov nech stoja pri mne a tiež pri všetkých, ktorých stretnem. Tak bolo aj včera. Išla som s dcérou na tréning a zrovna som musela ísť, kvôli tankovaniu (to je kapitola sama o sebe), inou cestou ako bežne. Na tej trase je jedna odporná križovatka, síce sú tam aj semafory, ale aj tak musíte ovládať pravidlo pravej ruky. Ja ho ovládam, ale zrejme vodič autobusu MHD nie. Len tak tak som ubrzdila a zabránila nehode. Nedal mi prednosť (som predsa dáma a ako taká ,mám samozrejme prednosť, no nie?). Aj som si zahrešila, aj som sa pochválila, aká som šikovná. No a táto udalosť mi pripomenula inú asi z pred dvoch rokov, ktorá sa stala môjmu manželovi, zhodou okolností na tej istej križovatke.
Bol horúci letný deň a my sme, aj s mojimi svokrovcami, šli ku mojim rodičom. Samozrejme, oproti idúci vodič nám pri odbočovaní vľavo nedal prednosť. Môj drahý sa nedal, rútil sa ďalej a pritom výdatne trúbil, trúbil aj ten neborák, ktorý neovládal pravidlá. No trúbili od jedu obaja, ale pokračovalo sa ďalej. My sme išli do Billy, t.j., odbočovali sme vľavo. Vtom sa ozvalo ďalšie trúbenie. Myslím si, aký debil má potrebu na nás ešte vytrubovať. Po celý čas, čo sme odbočovali, trúbenie neprestávalo. Aj také babky, čo stáli na rohu sa divne pozerali, a ja som len hlavou krútila, čo čumia. No nakúpila som a pokračovali sme v jazde ku našim. Lenže pri ďalšom odbočovaní v ľavo sa ozvalo ďalšie trúbenie. To sme sa obzerali už všetci v aute, komu to opäť šibe a má potrebu stále na nás trúbiť. Nikde nikoho, len obzerajúci sa chodci. Páni moji, to sme trúbili my. Môj najdrahší, okresný nadšofér, pri tom trieskaní do zariadenia na trúbenie niečo poškodil a tak sme pri každom odbočení doľava trúbili po celý čas, kým sme dokončili ten manéver. Hádajte, na ktorej strane bývajú moji rodičia, hádajte, kam sme mali odbočiť? Vlastne celá cesta nás viedla mierne doľava. Baby, to vám bola jazda, to boli nervy. My sme vkuse trúbili, normálne sme došli ku našim natrúbení. No, autíčko sa po niekoľkých hodinách zaslúženého odpočinku ukľudnilo a my sme spiatočnú cestu absolvovali už potichu.
Záverom, vám všetkým šoférom, ale aj nešoférom, prajem veľa šťastia a veľa šťastných kilometrov na cestách.
Jo, a ten nadpis, som prevzala z jedného trabanta, ktorý jazdil po meste a vzadu na ŠPZ mal umiestnený tento oznam: „Netrúb, robím, čo môžem.“
Jednoznačne sama, maximálne som ochotná ako spolujazdca zniesť dcéru, ktorá mi do toho nekafre, len občas zahlási: "Mami, preraď, už hučíš."
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj to poznám 
...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak si živo predstavujem ako trúbite pri odbočovaní
Ja som na šoférovanie úplný antitalent asi pred tromi rokmi keď som kosila trávičku vravím MM preparkuj to auto nech môžem aj tam pokosiť...a vraj už si veľká preparkuj si sama. Tak som sadla naštarovala pustím spojku apo pol metri bác rovno do sušiaku na prádlo...keď mi nik nepovedal že aj kolesá by bolo natočiť správnym smerom... a MM nie aby pozrel či som ja celá najskôr tancoval okolo nárazníka vraj moje úbohé autíčko, potom okolo sušiaku že to bude musieť nanovo zabetónovať až potom mňa zbadal a ťahá ma z auta vraj tak by som ťa nakopal...no zlatý
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mne sa zas podaril ako tehotnej tiež jeden kúsok.
Sedela som na sedadle spolujazdca, MM išiel ešte ku našim po nejakú drobnosť a len tak mi hovorí: "naštartuj", vystúpil a odišiel. Ja som otočila kľúčom v zapaľovaní, ale nevšimla som si, že je zaradený neutrál a nie je zatiahnutá ručná. Auto bolo mierne dole kopčekom. Pohlo sa a presne aj so mnou zapadlo medzi dva betóny, ktoré lemovali vjazd do garáže. Nedalo sa pohnúť ani dopredu, ani dozadu, ani hore, ani dole. Museli sme volať odťahovku, až tá a plus piati chlap,i ho potom vyslobodili. Som umelec.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tiež si spomínam na začiatky, na semafore naskočila zelená, ja stála prvá v rade, tak si v hlave vystresovane opakujem :" spojka,jednotka......." Chvilu mi to trvalo, manžel komentuje" Maminka, zelenšia už nebude " Nebola, ale červená naspäť a ja furt pres semaforom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to máš milého a kľudného manžela, ten môj by zahučal. "To čo robíš?"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To bol ešte mladý Teraz podstatne radšej sama, alebo s detmi, aj ked najstarší už má tendenciu mi do šoférovania kecať, že už mám vysoké otáčky a treba preradiť, lebo je vysoká spotreba atd atd- vtedy vraždím
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
trubam dolava zdar 
ked ta uz poznam, tak si to viem ovela lepsie predstavit
Katarina
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
akože ako trúbu, ale to som netrúbila ja, odvtedy ani MM netrúbi
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nieeee ako to muselo byt zabavne
a tych spolujazdcov s peciatkou manzel poznam, aj ja som mu povedala, nech si teda jazdi sam - no ale chcel ma zaucit na uplne novom aute - jeho chyba - predtym mal take neovladatelne auto, teda neovladatelne pre nezne stvorenie ako ja - a zrazu to nove, ktore reagovalo i na myslienky 
Katarina
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...šoferovanie, to je moje
Ked som bola čerstvá absolventka autoškoly, tak ma MM učil-zdokonaloval ...Došli sme na veeelku križovatku, a ja, že kam teraz?....chvílka ticha, na to môj milý nervák vedla mna, zdvihne pravu ruku, a ukáže-DO PRAVA!!! A ja vyhodím smerovku do prava, a odbočím do LAVA!!!
To, keby te počuli, jak hulákal!!!Až sa po 200metroch rozrehotal jak kun...
Faktom ostáva, že sa mi to stalo ešte asi desat krat...a rozmýšlam nad tým, či nemám nejakú poruchu hemisfér
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to ja tú poruchu mám 100 %. Poviem doprava a ukážem ľavou rukou doľava, nie vždy, ale stane sa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
áno, to sa aj mne stávalo. Raz som išla zaviezť kamarátku a jej syna - mal vtedy asi 7 rokov ku jej rodičom. Na križovatke ma navigovala, že doprava, ja som povedala, dobre a odbočila som doľava. No, ale najlepšie na tom bolo to, že sa pomýlila aj moja kámoška a naozaj sme mali ísť doľava .
Asi by sme si to ani neuvedomili, keby jej syn nepovedal, že mamina kázala ísť doprava a ja som zabočila vľavo. Vtedy sme si to uvedomili
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Svätá pravda , manžel je naj naj najhorší spolujazdec
Tiež som začala jazdiť po 14-tich rokoch od vodičáku...a hneď som aj skončila
na vine bol manžel a otázku "čo robíš?"poznáááám veeeeľmi dobre,a ešte "som zvedavý čo teraz urobíš???!!!!" tiež som vystupovala z auta neraz slzách 
po nejakom čase keď som znovu nabrala odvahu a sadla za volant sama...zrazu to išlo spočiatku trochu so stresom ale v podstate v pohode, jazdím druhý rok ale a myslím ,že nie zle..ale keď sadne do auta MM(keď už to nijak nejde) ..hneď som v strese a ako naschvál robím také kiksy ako nikdy
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To sú príšerné otázky počas šoférovania, ako mám vedieť na čo sa pýta?
MM teraz, keď chce, aby som ho odviezla, tak musí čušať, to sa už naučil.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som išla zámerne robiť vodičák v zime. Povedala som si, že sa to lepšie naučím, budú zlé podmienky a teda to bude pre mňa vodičská škola života. Zároveň som si autoškolu naordinovala ako psychoterapiu po závažnej autonehode, ktorej som bola účastníkom a po zdravotnej stránke ma poznačila na celý život. Na prvej jazde som to napáskovala rovno do záveja a tak musel inštruktor zapojiť aj bicepsy. To čo ma pri jazdách najviac paralyzovalo bol môj strach po skúsenostiach s nehodou, stále som auto vnímala ako prostriedok prostredníctvom ktorého človek môže v okamihu sekundy prísť minimálne o zdravie. Vodičský som urobila a tu musím pochváliť môjho drahého manžela, že jazdím len a len vďaka nemu. Môj zlatý manžel ma nútil jazdiť a tým mi postupne pomohol prekonať ten hnusný strach. Nikdy ma za volantom nezbuzeroval a stále ma tlačil do šoférovania. Dnes je to tak, že občas ja jeho napomínam - vyraď si, daj si štvorku . Asi pred rokom sa mi podarilo auto oprieť pri cúvaní v podzemnej garáži do stĺpa, pričom si to odniesli zadné dvere. Celú cestu domov som bola v strese ako to poviem manželovi a pripravila som si verziu, že auto som našla ťuknuté v garáži. Nedalo mi to však a tak som so srdcervúcim plačom manželovi všetko vyklopila. Jeho reakcia bola úžasná. Rehotal sa na mne, že nariekam pre takú hlúposť a doteraz nikto v našej rodine nevie, že autu som fasádu vylepšila ja. Manžel všade s vážnou tvárou líčil, že čo sú to dnes za ľudia, že človeku zničia dvere a ujdú z miesta. Proste čo sa týka jazdenia a auta mám v ňom obrovskú podporu. A vlastne nie len jazdenia, ale to je už o inom...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to kde rastú takí úžasní manželia?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
na základnej škole v lavici predo mnou
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moooja pekna, to za priecestím ťa jednotka nepustila. Kakaný šofér, ja mu pohrozím .
Pridám aj ja perllu. Ako začiatočníčka som jazdila rada a ... naprd.
Horor bol pre mňa v poobednej špičke urobiť manever, kedy som potrebovala zapnúť blinker, pribrzdiť, preradiť rýchlosť (do zákruty vidím, že len Carly chodí 40 ) a k tomu vyberať ešte aj zákrutu. Nech som robila čo som robila, vždy mi nejaká tá ruka - dve chýbali.
Najväčší stres som však prvýkrát prežila ako čerstvo vydatá, keď som dostala na starosť prejsť celým mestom na otcovom aute. A keďže u nás tak nejak platilo - "fajka, auto a žena sa nepožičiava", tak som riadne strémovaná sadla do auta.
Ako spolujazdca - navigátora som brala mojeho čerstvo zákonitého.
Odbrzdila som si ručnú, vycúvala na hlavnú(!) a davaj cez mesto. Všetko išlo docela fajin, až na niekoľko červených, ktoré som bravúrne zvládla a podarilo sa nám "chytiť aj rampy". Bola som hviezda na ntú, keď som sa síce trochu ťažšie, ale predsa len dokonca bez veľkého spätného cúvnutia (cháp cúvnutie nad 2 metre)dvihla z miesta aj po otvorení rámp.
Zastavila som spokojná s autom pri chodníku, otvorila dvere do ticha noci (bolo nejakých cca 9 večer), keď tu ma upútal nejaký smrad a hmlisto. To kto môže páliť gumy tak neskoro večer? Vtom otvorí otec dvere, začuchá, mávne rukou a prednesie pamätnú vetu :"Nabudúce si odbrzdi ručnú."
Brzdové platničky sme mali do týždňa vymenené .
Inak, fakt neviem, ktorá červená to bola, kedy som zatiahla a nepovolila.
Holt, ale lepším sa, lepším .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne si trafila. Mohla to byť ešte aj jedenástka, ale na mňa sa rútila jednotka a naviac ešte tá dlhá, kĺbová.
Zatiahnutá ručná, tak to nie je tvoja chyba. Šak keď je raz niečo zabrzdené, tak s tým nepohnem a nie že ja si v pohode jazdím, nevedia vyrábať tie autá.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
budem hroziť šoférom Inak tá križovatka je šialená. Hľadíš oproti sebe kam idú tie autá a či ťa vnímajú, dozeráš na chodcov a ešte aj volantom krútiť a trafiť sa do svojho jazdného pruhu .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No presne ,ja by som potrebovala ešte aj dve ruky navyše ,zdá sa mi to vela roboty naraz...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
manzel ako instruktor....nemoze bit nic horsie....ked sme prisli do UK tak ma zobral na parkovisko k jednemu obchodu (samozrejme po zaverecnej ked bolo parkovisko prazdne) aby som si zvykla na to ze je volant na inej strane a hlavne ze rychlosti sa hadzulavou rukou a ze sa jazdi vlavo.....no to bolo nieco hrozneee......sadnem do auta a on po 10 metroch "ved prerad to chces ist cele parkovisko na dvojke?"vravim ze nie ale ze si zvykam ze mam ist po inej strane a sedim tam kde u nas spolujazdec tak nech sa ukludni... a potom ze "co to robiiis" a "to co si teraz urobila" a ze "jaaj ako tebe mohli dat vodicak"ja mu vravim "tak si budes jazdit sam ".....taaakze za volant sadam len ked MM nieje v aute a on to uz veeela krat olutoval co sme boli na navstevu u znamych a on si nemohol dat ani pivo lebo soferuje,vlastne dat by si mohol ale domou by isiel pesi lebo ja prinom nesoferujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V začiatkoch som väčší stupeň ako trojku ani nevedela zaradiť. Ja som si v pohode vystačila s rýchlosťou jazdy maximálne 40 (moja oblúbená rýchlosť už od autoškoly).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som zacinala jazdit, asi tri roky po obdrzani vodicaku, ale aby to nebolo az take ruzove, pre istotu v Anglicku Manzel bol trpezlivejsi ako ja, zaidne komentare, ja som stihala komentovat aj za neho no a raz sa stalo, ze uprostred krizovatky som zastala a museli sme striedat, tak som sa zostresovala, ze som nebola schopna odist z miesta, ale manzel je kludas, ten by naucil soferovat asi aj psa
no a najlepsi zazitok pre mna bol, ked si "pokazil" koleno a bolo ho treba odviest na pohotovost, to uz sme mali dceru, mala nieco vyse roka, tak sme sadli do auta, dcera priputana, drahy tiez a ked som si sadla na stranu vodica, tak mala spustila taky rev, ze sme ani sirenu nepotrebovali a hucala celu cestu do nemocnice, jednoducho, nebola zvyknuta na to, aby som soferovala ja, ked sedel muz v aute, sama so mnou chodila v aute bez problemov sme sa vtedy smiali
ale teraz, na dlhych tratiach, ked soferujem, tak drahy pri mne aj zaspi, tak tak tisko dufam, ze to nie je kolaps od stresu, ale spanok, lebo mi doveruje, co sa tyka soferovania
bigmama 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Paráda, ďalšia s pohodovým spolujazdcom, baby, kde to hľadáte?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to este nic nebolo, na odlahcenie, aby som sa uvolnila, lebo ja som stresovala uz len pri myslienke, ze idem jazdit, to bolo najprv aspon zo tri krat WC, potom rozdychavnie, rozcvicenie no a raz som zasa nieco okomentovala a on mi na to: to nic nebolo, mal som kamarata, ucil sa jazdit a so spolujazdom diskutovali o jedle, co niesol pre svoju starsiu mamu, mal to spolujazdec pod nohami a sofer sa chcel hned za jazdy pochvalit, tak pustil volant, zohol sa k spolujazdcovym noham, aby odtial vytiahol nadobu s jeho bravurnym vykonom z kuchyne a skoncili nastastie len uprostred pola... ked dokoncil, uvolnila som sa tak, ze som cez slzy smiechu nic nevidela, ale ja som mala strach uz dopredu, lebo moj otec bol nervak a ked zacala jazdit moja mama, no to by bolo na dlho, ten ju dokazal svojim hucanim tak vyviest z rovnovahy, ze este aj my deti vzadu sme bali dychat, aby sme ich nerusili
bigmama
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
šoférske historky sú vždy fajn - kým sa zabávate na tých, čo sa týkajú iných
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus, milujem knihu od Zdeny Frýbovej - Z neznámych dúvodú (nie náš slovenský preklad), tam je jedna kapitola venovaná istému docentovi, ktorý sa učil šoférovať, vždy sa pri tom rehocem ako kôň.
Ja hlavne obdivujem inštruktorov v autoškolách, čo tí musia všetko prežiť a zažiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Príjemné odlahšenie pre mna bolo toto čítanie vašich zábavných príbehou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zdravim Carly
perfektny clanok
Ja som mala svoje auto skor ako vodicak a jazdila som po roznych kopcoch a terenoch v zmysle hesla: tazko na cvicisku, lahko na bojisku
Sestra ma instruovala, ze najhorsi ucitel jazdy je partner alebo manzel, manzela som nemala (taka mlada vtedy ), tak nastupil kamarat a naucil ma (myslim) naozaj dobre jazdit.
Hlavne "lahonne" a pre komfort spolucestujucich.
My s MM soferujeme synchronne - ked musi jest alebo telefonovat (a nema prave HF na uchu), tak on soferuje a len povie: "stvorka" alebo "patka" a ja mu lavou rukou preradim
linda©
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak to ty už si iný level, ľavou rukou radiť, hm hm hm.
To ja si občas zahučím, kým preradím. MM mi vraví, že pri mojom štýle jazdy mám spotrebu ako Ferrari.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
sak co, aj zahucat treba
ja kym som nemala prve jazdy cit pre motor, tak som mrkla na otacky a preradila podla toho.
linda©
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kamoska tak sledovala otacky (nechcela hucat, ze je to trapne), az sledovala viac tie otacky nez cestu a skoncila v priekope. Nastastie len tak zlahka, nikomu sa nic nestalo, len jej sebavedomie zeny s technickym nadanim utrpelo ujmu
Stihat sledovat otacky bol vtedy (v casoch, ked ako pise Mamamata, ti chybali zo dve ruky naviac) v nasich kruhoch vrchol soferskej zbehlosti...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kamoska asi pomaly cita
linda©
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
stres robi zazraky Dnes by mohla pri soferovani citat aj roman
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Carly !
Ja som si tiež asi po 10 rokoch oprašovala vodičák s mojim tatinom. Sadol si vedla mňa do auta, zapásal sa, zaprel sa nohami, pravou rukou sa chytil hore držiaku a lavou ručnej brzdy. A že no poďme! Toľká dôvera!
A to mám vodičák aj na traktor a na kombajn.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja len na traktor (a velku motorku a auto)
kombajn je moj nesplneny sen a este kamion...
linda©
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Páni, klobú dole - traktor a kombajn, to tu tuším ešte nebolo.
Ty si mala tatina posadiť do kombajnu a nech ti ukáže čo vie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Gabika, bolo, len ty si tu ešte nebola Tu je traktoristiék
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mamanana, kombajn???
Zabavila som sa, dievcata...Ja mam to stastie, ze manzela vozim tak par krat do roka a to je vacsinou dost znacne vesely (po firmenej veceri, opakacke...a podobne)vychvaluje ma do nebies a uprostred tej chvaly vacsinou zaspi
No a odkedy vozim nase deti, som ultra zodpovedny sofer, co bolo pred tym, je kapitola sama o sebe...radsej nespominam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
možno by to stálo za to zaspomínať si
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ja už len spomínam z akej výšky som sa pozerala na svet, keď som v ňom sedela a chodím potajme obzerať do hračkárstva kombajn aj s prívesom. Nemám si kúpu ako obhájiť, keďže mám dve dievčatá.
Zatiaľ mi musí stačiť, keď mi na návšteve u Lenky Maťo požičia traktor...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja, toto je totálna hlúposť - vieš koľko áut a autíčiek (vrátane takej tej vyklápačky, čo v nej dieťa môžeš aj povoziť) sme my mali doma ešte prv, než sa narodil Mišiak? Barčavždy bola a stále je "posadnutá" takýmito vecami a dodnes má jeden nesplnený sen - hračkársky žeriav, ale nechce plastový, len kovový - a na taký som doposiaľ nenaďabila. Keby že áno, tak jej ho z fleku kúpim.
Takže, v pohode nabehni do hračkárstva a poteš seba sa!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jój, ale takú vyklápaciu tatru doma máme, aj krabicu autíčok pre ,,pánske,, návštevy - tie sú vždy počudované, ale nakoniec aj potešené, že sa u nás budú mať s čím hrať.
A nabudúce okrem kombajnu budem okukávať aj žeriav 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám vodičák necelé dva roky a robila som si ho s inštruktorom, pre ktorého nemala väčšina preživších absolventiek kurzu iné pomenovanie ako psychopat .Tak som zocelená jeho neustálymi výkrikmi typu Kde sú nohýýýýýýýý? /ak som ich nemala stále nad pedálmi,ale kúsok vedľa/, Jemnučký plyyyyyn/pri rozbiehaní na semafore /, poďme s tým plynoooooom/v križovatke/, do toho Voláááááánt . Moje nervýýý , už dvojkáááá, moje nervýýýý už trojka , pred križovatkou sme prehadzovali podľa počtu stĺpov verejného osvetlenia a o vyhodení rýchlosti si mohli nechať snívať . Parkovacia drezúra priniesla svoje ovocie , ale len na autocvičisku , pokyny vo všetkých blokoch si pamätám dodnes, asi stačí, keď poviem, že zastaviť pred prvým blokom bolo treba tak, aby ľavá predná pneuatika spočinula tesne vedľa veľkej asfaltovej škrvny na ceste a potom už stačilo počúvať príkazy .Za celú autoškolu sme zaparkovali v meste asi 2 krát, moja zásluha na tom , bola minimálna .Mohla by som o tomto auto-psychovýcviku písať ešte celé hodiny, určite však viem, že som o tom, na čo vlastne slúži spojka po celý čas nepočula !
Môj manžel tiež občas rozdýchaval moju jazdu , okrem hučania na mieste spolujazdca mal stále akýsi pocit, že chcem vymetať zákopy -všetky sme pekne minuli a tlačil to auto do prava nielen silou vôle, ale aj celým telom . Inokedy sa mu zdalo, že som v najhoršej zákrute nášho regiónu v protismere /aby sa necítil v tej zákope predsa/ , aj na mňa pekne zhúkol , ale neskrýval potom prekvapenie, že sme sa s tým autom v protismere úplne kľudne vyhli . Inak si myslím, že je dosť tolerantný a sama na sebe cítim, že som pri jazde už oveľa pokojnejšia, dokonca pri vjazde na hlavnú nepociťujem zvýšenú tepovú frekvenciu!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sadlonka, pre mňa bol TOP, keď som v najväčšej špičke prešla durch celé mesto. Som cítila tak, ako keby som to dokázala iba ja.
Slušne parkovať ma naučil inštruktor na kondičných jazdách. Keď mi ukázal, ako správne zaparkovať cúvaním, tak som najskôr o tom nechcela ani počuť, že ja tak veru robiť nebudem. Teraz väčšinou parkujem len tak, že si pekne zacúvam, aby som potom mohla pohodlne vyjsť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na cúvanie sú super pípače na zadku auta . Niežeby som bez nich nezaparkovala, ale občas sa pri parkovaní vybehnem pozrieť, či som neni moc blízko, nato aby som otvorila kufor .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
akoze teraz uz jazdim ako drak teda aspon to tvrdi manzelov kolega....minule som isla po kamosku na letisko ale samozrejme do ineho mesta lebo do tohto kde sme my zo slovenska lietadla nelietaju a tak som si kludne sla a dodziavala predpisy (teda som si to myslela) a asi za dva dni dosiel ten spominany kolega a hned na manzela ze "tvoja zena jazdi ako pretekar F1" a ja nechapavo ze "precooo, kde si ma videl"? tak my povedal ze na dialnici som okolo neho prefrcalaaaa ze skoro ani nezaregistroval ze okolo neho preslo auto a ja ze sak som isla normalka 110 a on ze "nie ja som isiel 110 km/h a ty si letelaaaa" az potom my doslo ze ja som sice isla 110 ale mil nie km...a aj sa my zdalo ze co sa ty anglani tak vlecuuuu sak povolena je 110-siatka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak dobre som sa už dlho nepobavila Ja mám vodičák už viac ako 14 rokov a za volantom som sedela tiež tak maximálne 14krát Raz som chcela auto umyť tak som ho vytiahla z garáže,vyumývala,vyblýskala a poďho naspäť do garáže,reku prekvapím muža....prekvapila som cúvať som nevedela,tak som sa rozhodla že vojdem predom.Žiaľ "otvor" bol pre mňa úzky a tak si to odniesli dvere na garáži aj aute a speťák.Mimochodom auto bolo doma asi 2-3 dni po oprave.O pár týždňov na to som si zasa chcela u muža "šplhnúť"....auto opäť umyté,nablýskané som už tentokrát pekne zaparkovala no po vystúpení pozerám že ešte dáky ten meter by sa dalo potiahnuť dopredu.Tak som naštarovala,autom cuklo a bola som nalepená na stene....tentokrát si to odniesol iba nárazník Takže taká som ja zručná šoférka Odvtedy už radšej autá neumývam a zásadne neparkujem!!!Inštruktora mám síce pohodového,vraví že na ceste som v pohode len môj strach je neprekonateľný a tak radšej všade chodím autobusom(brokenheart) Na vianoce som dostala od MM rámik,vraj aby som si mohla vodičák zarámovať a k tomu ešte vraj mám ísť do autoškoly pýtať naspäť peniaze...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jaj som sa pobavila
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som sa aj zasmiala aj mám zmiešané pocity, stretla som sa s viacerými názormi, že žena za volant nepatrí, no pri tom, ako jazdí väčšina mužov mi behajú po chrbte zimomriavky. Mám na jazyku veľa príkladov, ktoré by som mohla uviesť, nakoľko jazdím denne. Nevravím, že som 100%-ná vodička, to nie, ale občas ma riadne napáli, ak niekto nerešpektuje (alebo neovláda) predpisy vyhlášky a pri tom ešte riadne hreší na dotyčnú, ktorá sa snaží ísť podľa vedomia a svedomia a správne. Napr. v Trnave je jedna križovatka so svetelným zariadením, ale autá, ktoré odbočujú doprava sa stretávajú s oproti idúcimi autami, ktoré vo svojom smere odbočujú vľavo, čiže tie, ktoré idú doprava by podľa vyhlášky mali mať prednosť, lenže niekoľkokrát tam už na mňa trúbil nejeden muž-tiežvodič, ktorý ma išiel zraziť a dokonca aj chodcov na prechode, lebo tí majú tiež zelenú na prechode. Dokonca aj šéfov brat (podšéf) mi vysvetľoval, že tam majú oproti idúce autá, ktoré odbočujú vľavo prednosť, lebo vraj je na semafore šipka (vyčerpávajúce vysvetlenie od môjho tiežšéfa, nuž on je už raz taký, sebavedomý, veľmi inteligentný a neomylný, chudiatko jeho manželka ). Nuž nemám slov, keď sú medzi nami aj takýto vodiči.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak docela čerstvé informácie. Včera v robote veta - ideš tam a tam.
Šak jako inak, vytlačila som mapu a už sedela za volantom. Najprv som sa v Dubnici rozčulovala, že je tam po ceste toľko tých reklám okolo nej, až som prehliadla koniec Dubnice. Keď ma (v 50tke)obehlo 3tie auto, pridala som aj ja. Pred Ilavou som vybočovala na bočnú cestu, ktorá ide súbežne s diaľnicou. Baby, ja som mala FAKT pocit, že idem po dialnici v protismere. Predo mnou nikto, za mnou nikto, ja hlavu v mape, že kde soooom? Len po pravej ruke frčali autá ako divé a zrovna so mnou súbežne.
Keby aspoň tie blbé reklamné pútače boli okolo cesty, aby som ten pocit nemala!
Fuj! Ale nakoniec cca po 2 km a asi 20tich protiidúcich autách, čo na mňa netrúbili, som našla prvú dopravnú značku a vydýchla si.
Ponaučenie do budúcnosti - preštuduj si kadiaľ ideš .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mala si počúvať správy v rádiu či nehlásia: "Upozornenie pre vodičov jazdiacich na úseku diaľnice D1 medzi Dubnicou nad Váhom a Ilavou, pohybuje
sa tam v protismere jedna blondínka s trenčianskou ŠPZ-kou." Hneď by si vedela na čom si.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neee kučeravé plavé vlasy
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ale ako blond nemusíš nič vysvetľovať, všetkým je hneď jasné
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Včera som zažila jednu situáciu na ceste, na ktorej sme sa všetci v aute dobre zasmiali. Stáli sme na semafore na červenú - kvoli chodcom. Ked blikla zelená, náš smer sa normálne pohol a pozeráme, prečo v protismere všetci stoja ? Dosť dlhá šora, asi 10 aut, vyblikujú- však aj oni musia mať zelenú? A na čele tej šory sedí za volantom blonďavá mladá slečna, s usmevom telefonuje, gestikuluje pri tom a ani najmenej ju netrápi, čo sa deje za nou. Proste - telefonuje a to sa za jazdy nemá
Hned sa aj ospravedňujem všetkým, čo ste blondýnky:ja to tak nemyslím, ale ked toto bolo tak milé . Deti sa rehúňali ako blázni : "Mami zastaň, to chce odfotiť"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Carly
,no čo už ked sme také dobré vodičky
...ja to ale nedokážem tak trefne opísať ako sa to podarilo tebe.Sú to zaujímavé chvíle ked idem s mojím mužom a on vedla mna ma "komanduje" podobne ako teba ten tvoj: Ze to čo robíííš???To čo si urobilaaa???Som si vedomá svojich chýb ale musí mi to zakaždým pripomínať?Najlepšie mi je samej,ked mi do toho nikto "nekecá" 
...