Nie, nechcela som si dávať žiadne predsavzatie. Keď niečo chcem, tak si poviem kedykoľvek, že do toho idem. Nepotrebujem žiadny dátum v kalendári. A nechcem stresy z toho, či to 7. januára ešte dodržiavam, či vidím výsledok. Rokmi som sa stala skôr zástancom malých krokov. Kedykoľvek.
Ale nakoniec ma 1. január predsa len presvedčil. Tesne pred Silvestrom sme mali pohreb. Zomrela 97 ročná teta. Skoro by človek povedal, že v plnom zdraví. Teda odpovedajúcom veku. Jeden deň lúštila svoje obľúbené osemsmerovky, videla sa so všetkými vnúčatami, aj tými, čo nežijú za rohom. Dokonca ich odprevadila po vlastných. Nechala si upraviť vlasy, podľa zvyku natočiť. Ešte volali aj sanitku, ale nakoniec načo? Ostala doma a skoro ráno dodýchala.
Tým sa v našej rodine uzavrela generácia mojich starých rodičov. Už máme len to, čo sme stihli zachytiť. Čo si pamätáme.
A tak pri Novoročných návštevách oboch mám mi nejak došlo, že dôležitý je ten čas, čo strávime spolu. Nepotrebujú darčeky. Nepotrebujú prepchaté chladničky. Jasne, aj to je dôležité. Ale najviac potrebujú, aby sme spolu sedeli. Porozprávali sa. A hlavne, aby sme počúvali.
Takže to, čo si želám pre seba je viacej počúvať. Naozaj počúvať. Nielen sedieť. Lebo zrazu príde ten čas, keď už na otázky nebude mať kto odpovedať.
A nakoniec len taká drobnosť k mojej tete. Vždy bola niečím výnimočná. Dokázala nájsť humor aj tam, kde ho iní nevideli. A tak po pohrebe, ktorý sa konal po tme (lebo pohrebné služby nestíhajú), išla na kremáciu. A ako konštatovali jej dcéry - ona vždy rada cestovala, tak išla na kremáciu viac ako 200km ďaleko 
dasa_ krásne si to napísala.Normálne som to mala pred očami..
aj čo sa týka "predsavzatí" si to vystihla do bodky ako to cítim aj ja..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Úprimnú sústrasť.
Mám rada, keď to niekto tak bolestno krásne zhrnie. Nájde v utrpení svetlý bod. A radosť zo života.
Ja mám už roky heslo, kedy keď nie teraz? 
Okrem nedávania si novoročných predsavzatí som to dotiahla do dokonalosti neoslavovania Silvestra a Nového roku. 
Jako aké vinšovanie teraz? Oboškávať s tými, čo som dlho nevidela a nie som v kontakte sa nemôžem resp nechcem, lebo respirátory a omikron 
. Som to zúžila na pár jedincov, čo vystískam hocikedy cez rok. Aj keď frflú a sa bránia 
.
A chlebíčky, kanapky a šumivé víno si dám hocikedy.
Ale musím priznať, že sme si dali jedno "predsavzatie". Napíšem blog o ňom radšej.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
K tej neoslave Silvestra veru spejeme aj my. Ale bublinky sme si dali. A ďalšie dva dni sme ich dopíjali.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja som mala bublinky - o 20tej k žehleniu.
O polnoci už nie, 1/1 som potrebovala šoférovať do posilky .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásny vek, a asi aj smrť, ak sa to dá vôbec povedať. A ozaj pekné predsavzatie, také má fakt zmysel.