K tomu čo písala Georgina
Aj Peter so ženou predsa mali viac možností.
Mohla mu sľúbiť, že to viac neurobí a ďalej by robila svoje.
Alebo by Peter od nej mohol odísť.
Alebo by len žili ako spolubývajúci.
.....
Tých možností je tiež viac.
Ivana, prosím ťa, ak už (ma) cituješ, tak cituj presne.
http://www.nanicmama.sk/ona-a-on/podvadzala-ma
Vložil(a) ivana2, 20. November 2010 - 9:47
Georgina
Som tiež toho názoru ako peter, že čo nechceš aby robili tebe ani ty nerob druhému. Myslím to v tom umysle presne ako Peter. Tiež ak by mi môj manžel povedal, že ho zraňuje keď sa s niekym stretávam, tak by som to predsa nerobila.Ale nie preto, že mi to on prikázal, ale hlavne preto že by som mu nechcela ublížiť.To je tá láska si myslím, urobiť niečo pre toho druhého preto ,že to urobyť chcem, nie preto ,že to prikáže.Ak ho ona ľúbila samozrejme, že by to urobila, lebo by to chcela, lebo jej na Petrovi záleží.
Tu naozaj nejde o príkaz ,urobila by som to isté.
Vložil(a) georgina, 20. November 2010 - 9:57
"Tiež ak by mi môj manžel povedal, že ho zraňuje keď sa s niekym stretávam, tak by som to predsa nerobila.Ale nie preto, že mi to on prikázal, ale hlavne preto že by som mu nechcela ublížiť."
Ivana, to je od teba pekné. Ale to, že niečo nejako ne/robíš ty, ti nedáva právo chcieť rovnaké správanie sa aj od iných. Už som to vyššie napísala aj Petrovi. Dala som mu tam aj linky na články o očakávaniach a idealizáciach. Tam je podrobne rozpísané, ako to vnímam ja.
Vložil(a) ivana2, 20. November 2010 - 10:04
To je v poriadkku Georgina, viem čo si tým myslela.
Ide o to , že ak ťa ľúbi, tak by pre teba urobil všetko, lebo to chce,
nie preto ,že mu to diktuješ.
Keby nechcel neurobí to.
Pozriem si aj tie linky trošku neskôr, celkom sa zaujímam o také veci.
Len teraz odbieham.
Ale aj tak som toho názoru.
Vložil(a) georgina, 20. November 2010 - 10:30
"...že ak ťa ľúbi, tak by pre teba urobil všetko, lebo to chce, nie preto ,že mu to diktuješ."
Toto je čistá idealizácia.
Ten druhý má sväté právo vnímať to inak - jeho spôsobom. Kto určí, ktorý z tých dvoch spôsobov je "správny"?
Vložil(a) ivana2, 20. November 2010 - 10:29
Uvediem príklad.
Chlapec fajčí, pije , nedaj bože droguje. Matka mu hovorí, že sa pre neho trápi a má o neho strach. Predsa aj matka čaká od syna, že s tým prestane,
keď sa o tom porozprávajú.
Ako sa syn zachová? To je na ňom.Neurobí s tým mama nič.Môže sa len trápiť.
Alebo bude šťastná, keď on prestane.
No k takému rozhodnutiu musí prísť on sám, ona ho ktomu nedonúti ani bytkou ani pekne. Preto že z vlastného presvedčenia robí zle a tiež z vlastného presvedčenia s tým môže prestať.
Vložil(a) georgina, 20. November 2010 - 10:37
Matka má omnoho viacej možností ako len (nejako) tlačiť na syna, aby zmenil svoje správanie; očakávať, že jej vyhovie; a trápiť sa, ak to neurobí a byť štastná, ak to urobí.
Syn má tiež omnoho viacej možností, ako len dve (1. pokračovať vo svojom správaní sa, 2. vyhovieť matke).
Ivana, sme od Petrovej témy - a dosť značne. Ak chceš, založ si vlastný blog, rada pokecám tam 
Vložil(a) ivana2, 20. November 2010 - 10:33
My môžme byť len akási voda na mlyn, ktorá mu môže pomôcť sa rozhodnúť.
Ale tých vôd je veľa. Niele tých dobrých mama, ale aj zlých kamaráti...
Všetko je len na synovi.
Nie len tých dobrých Peter, ale aj tej druhej strany jeho ženy priateľ.
Ona by sa rozhodla.
Vložil(a) georgina, 20. November 2010 - 10:38
Tuto už nebudem syna a matku rozoberať. Toto je Petrov blog o nevere jeho manželky a o tom, ako to on ne/zvláda.
Vložil(a) ivana2, 20. November 2010 - 10:43
V poho, možno niekedy v najakom blogu. Len si predtým mozriem tie linky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bolo by fajn, keby sme sa v tomto blogu držali príkladu matky so synom. K Petrovi a jeho problému sa predsa môže každý vyjadriť v jeho blogu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
K téme tohto blogu (zase) skopírujem svoj komentár z iného príspevku:
...ak mi niekto ide tvrdiť, že kvôli tomu, že Geo napísala..., niekto utrpel nejakú ujmu, tak len ticho žasnem.
Niekedy sa pohrávam s myšlienkou, aké by to bolo, keby som mala takú moc, aby moje písmenká kohokoľvek k niečomu nejako donútili. A opakovane prichádzam k záveru, že ak by to tak bolo, nenapísala by som sem už ani bodkočiarku.
Kedže mi je však nad slnko jasnejšie, že nepohnem nikým, bez toho, aby sa on sám nerozhodol, že niekam chce ísť, tak píšem ďalej.
To isté platí v reále. Môžem niekomu (dospelému a svojprávnemu - deti teraz neriešim) klamať, zavádzať ho, sľubovať mu, vyhrážať sa mu, prikazovať, zakazovať, kričať na neho, prípadne ho aj zbiť (nič z toho v reále nikomu nerobím, uvádzam to len ako príklad), pokiaľ mu nepriložím pištoľ k hlave, vždy mi môže povedať: "Neurobím to, čo po mne chceš." A ešte aj s tou priloženou pistoľou to môže povedať. Len, hold, s tým rizikom, že to neprežije (zase je to len názorný príklad - nemienim nikoho strieľať).
Absolutne každý dospelý a svojprávny človek rozhoduje o svojich ne/činoch sám. Bodka. Točím to tu dokola.
Napísať/povedať: "On/ona/ono je na vine, že ja som ne/urobil/a toto a hento," je obyčajná výhovorka. Bodka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A ešte linky na debaty, o ktorých je reč vyššie:
http://www.nanicmama.sk/ja-zena/o-ocakavaniach
http://www.nanicmama.sk/ja-zena/idealizacia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Absolutne každý dospelý a svojprávny človek rozhoduje o svojich ne/činoch sám. Bodka. Točím to tu dokola.
Napísať/povedať: "On/ona/ono je na vine, že ja som ne/urobil/a toto a hento," je obyčajná výhovorka. Bodka."
Kazdy clovek zije sam za seba, jeden jediny, vlastny zivot.
Odsudzujeme egoistov, ale my egoisti aj sme- vo svojej podstate. Egoista nie je nadavka, je to fakt. A tym, ze dokazeme byt prajni k inym ludom je sposob ako opat dopriat sebe- minimalne dobry pocit.
My sme prvoradi a to, aby sme sa my mali dobre, ostatne ide ruka v ruke s nasou spokjnostou- partner, deti, rodina, priatelia....ked je dobre mne, doprajem ten luxus stavu duse aj inym....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Georgina nerozčuľuj sa.
Necitovala som ťa na začiatku, len som ti chcela uviesť príklad že aj tí aj iní majú tých možností viac. Lebo z tvojich posledných riadkov v Petrovom blogu som mala pocit, že si myslíš, že oni nemali viac možností.
A aby sme sa dostali k tomu čo som chcela povedať na margo tvojich slov...
Jasné že sa každý rozhoduje sám,a tým, že mu poviem ako sa cítim keď on robí to alebo ono ho predsa nedotláčam k tomu aby sa rozhodol podľa toho ako chcem ja.Z druhej stany tu môťe byť človek s iným názorom a ten tiež môže ovplyvňovať rozhodovanie tej ktorej osoby.
Ale nik nikoho nedotláča k rozhodnutiu.
Lebo ja som mala pocit, že chceš tým povedať, že keby jej peter povedal vtedy čo cítil t.j. aby to nerobila tak by ju dotlačil k tomu aby to nerobila.
Mám pocit, že sa asi aj tak budeme len točiť okolo toho istého
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Celkom by ma zaujímalo, ako si prišla na to, že sa rozčuľujem. Máš ten pocit? Lebo ja žiadny taký pocit nemám. Cez písmenká sa prenáša 7% informácií, ktoré chcel píšuci odovzdať. Zvyšných 93% si domýšľa čítajúci.
Presne preto som sem dala presnú citáciu, lebo - ako si sama napísala - bol to tiež len tvoj pocit, čo si napísala hore do textu.
Presne takto potom prichádza k mäteniu pojmov a dojmov a k úplne zbytočným nedorozumeniam. Teraz si každý môže prečítať, ako a čo sme si písali v Petrovom blogu a utvoriť si vlastný názor - a to bez toho, aby sa tam musel preklikávať a pátrať v komentároch na dvoch stranách.
Navyše, Peter môže svoj blog kedykoľvek vymazať, a potom by už nikto nenašiel nič - a môžeme sa tu dohadovať, čo tam ne/bolo napísané do aleluja.
Teraz môžeme pokojne pokračovať v debate.
Idem k téme napísať do ďalšieho komentára.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jasné že sa každý rozhoduje sám,a tým, že mu poviem ako sa cítim keď on robí to alebo ono ho predsa nedotláčam k tomu aby sa rozhodol podľa toho ako chcem ja.Z druhej stany tu môťe byť človek s iným názorom a ten tiež môže ovplyvňovať rozhodovanie tej ktorej osoby.
Ale nik nikoho nedotláča k rozhodnutiu.
Tvrdím niekde niečo iné? Nenapísala som, že matka nemá právo sa (nejako) vyjadriť. Napísala som, že má aj iné možnosti.
Opakujem - Petra a jeho problém riešme v Petrovom blogu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prečo som potom nadobudla dojem, že chceš povedať, že chce dotlačiť toho druhého k takému rozhodnutiu?
Možno som si niečo zle vysvetlila.
Teraz čítam aj tvoje blogy.
Ak som sa ťa niečim dotkla príjmi ospravedlnenie. Svojím pohľadom na vec si pre mňa veľký človek.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivana, naozaj sa nemáš za čo ospravedlňovať. Ide len o nedostatky internetovej komunikácie (jeden z dôvodov, prečo tak často podrobne vysvetľujem).
A áno, v tých linkoch, čo som dala vyššie, som podrobne rozpísala, ako to všetko vnímam ja. Je to na dlho, práve preto som to sem len linkla - je zbytočné a na čas náročné to všetko sem znova vypisovať a/alebo kopírovať.
Zas idem do ďalšieho komentára.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prečo som potom nadobudla dojem, že chceš povedať, že chce dotlačiť toho druhého k takému rozhodnutiu?
Kuk na môj skopírovaný komentár vyššie s pokecom o držaní pištole pri hlave.
Som presvedčená, že je nemožné niekoho (kohokoľvek) donútiť k niečomu (čomukoľvek) bez toho, aby ten "tlačený" s vykonaním daného skutku na niektorej z úrovní svojho ne/vedomia nesúhlasil.
Ak sa ja na nejakej z úrovní môjho ne/vedomia rozhodnem, že niečo neurobím, tak sa môže môj "oponent" na hlavu postaviť, hučať do mňa ako do duba, vyhrážať sa, sľubovať... atď. - a aj tak mu nevyhoviem.
Ak sa ja na niektorej z úrovní môjho ne/vedomia rozhodnem, že niečo urobím, tak môjmu "oponentovi" stačí slušne a normálnou ľudskou rečou (t.j. bez náznakov, kódovania, "hier" a podobne) povedať, čo by z mojej strany uvítal - a ja mu vyhoviem.
Druhá vec je, či je (akákoľvek) snaha o "tlačenie" niekam (t.j. vyššie spomínané manipulácie, kódovanie, "hry"... atď) košér. Znova som presvedčená, že nielenže to nie je v poriadku, ale navyše to je aj kontraproduktívne. Pretože fyzika nepustí: "Čím väčší tlak, tým silnejší odpor."
Aj o tom tu točím dokola.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ok
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ešte ak ťa môžem poprosiť, nemohla by si mi poslať viac takých liniek kam chodíš aj ty? Rada by som si niečo prečítala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Taký "základ" je v Škole pozitívneho myslenia: www.jewel.sk
Viackrát som tu odporúčala Mračnú horu (linky sú aj v príspevku o idealizáciach). Veľmi dobre je tam spracovaná (napr.) tzv. Cesta prázdnoty: http://mracnahora.wordpress.com/1-cesta-prazdnoty/
Množstvo veľmi zaujímavých a podnetných článkov nájdeš aj na Minigrimi: http://helar.wordpress.com/
Ďalej ťa to už "povedie". Každého "osloví" niečo iné. A všetky cesty "hľadajúcich" sú úplne v poriadku
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
k tomu "hladaniu ciest" je v zenovom nabozenstve jedna pekna veta: "Ak chces ukazat na Mesiac, potrebujes prst, ale beda ti, ak si zacnes mysliet, ze prst je Mesiac, to je cesta do pekla."
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vďaka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Rado sa stalo .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
presne tak. A?