O predsavzatiach na konci januára

Asi by som si tu mala trochu verejne sypať popol na hlavu.

V blogu od Kami som tvrdila, že si novoročné predsavzatia nedávam a predsa ... predsa len som si toho roku jedno dala. Ono nie je tak ani novoročné, ono je ešte decembrové, ale platí na celý rok.

Nechám si dlhé vlasy.

V živote som nemala dlhé vlasy. Ani ako malá. Pracujúca mama (otec už daaavno bol z domu, keď my sme nos z pod periny vystrčili) nejak netúžila zapletať copíky a celkovo kvákať moje dlhé, vtedy ešte vlnisté vlasy. Ale možno fakt stačilo ich nechať podrásť trochu a neboli by až také kučeravé.

A tak, ako to v tých časoch bývalo, raz za mesiac sa položili do stredu kuchyne noviny, stolička a spolu s mojimi slzami padali na zem aj vlasy.

Prvé "dlhšie" vlasy som mala v 8mičke. Normálne pod uši. Vtedy letela taká reklama na vložky (už bolo po revolúcií), kde modelka mala vlasy pod uši a ako sa tak otáčala na konci móla, točila sa jej nielen sukňa, ale aj vlásky zostrihané pod uši.

To som už chodila ku kaderníčke na konci ulici, ktorá prekonávajúc jazykovú bariéru medzi ukrajinčinou či čím a slovenčinou sa pokúšala ma k tej dĺžke dostať. Verím, že pomedzi trvalé ondulácie to bol pre ňu zážitok a zmena.

Na strednej už reklama nefrčala, ale ja som pre zmenu sa zamilovala do Beatles a všetkého čo s tým súvisí. Na krátke sukne som nemala podľa mňa nohy, tak som to vzala cez vlasy. Stačilo ich nechať po ramená (dlhšie sa mi aj tak psychicky nejak nedarilo) a potom to následne cvaknúť na telene štipcom a vytvarovať do natupírovania.

Vydržalo mi to s prestávkami celé 4 roky.

Potom prišla vysoká, krátke vlasy, dlhé problémy, prvá práca popri štúdiu a svadba.

Tam som si želala dlhé vlasy, ale nejak nebolo času, tak aspoň kaderníčka čarovala s tým čo mala a mala som drdol z dĺžky vlasov po ramená. Šikovná na tú dobu bola.

Materská, práca, kilá nahor, vlasy dolu. Menej starostí - aspoň som si myslela. Teraz dúfam, že naposledy som minulý rok ostrihala vlasy. Povedala som si, že idem do toho. Chcem vlasy pod lopatky. V živote som nemala, prečo neskúsiť?

A tak mám takmer novoročné predsavzatie.

Nakúpila som si zinok s neviem čím, nejakú tinktúru, ktorú mám už týždeň doma a nebolo toho, kto by mi ju dal na hlavu, nakúpila sponečky (to inšpiračne) a čakám. Dočítala som sa, že vlasy narastú ročne až 15cm - hmm, na Vianoce by mohla som ich teda mať po ramená.

Jaj a ešte som pri tom štúdiu zistila, že robím zásadný problém. Môj životný štýl vyžaduje takmer denne umyť hlavu. Proste behom a cyklistikou prepotím vlasy takmer denne. Vraj to nie je problém pre vlasy. Problém je, že nemám umývať vždy šampónom. Ak denne, vraj kondicionér. Šampón sem tam prestriedať. A občas vraj stačí len zmyť vodou. Tak testujem. Zatiať sa ten kondicionér oplatil. Uvidím, keby napíšem, že som si zaplietla prvý vrkoč .