Školím, školíš, školíme ... :-)

Povinné podnikové školenie v rozsahu 2 hodín sa mi ušlo na piatok a na pravé poludnie.
Nebolo by to nič mimoriadne, keby … sa mi do toho nepriplietla víkendová cesta na opačný koniec republiky. Spomínané dve hodiny boli pre mňa dosť strategické, nuž som sa rozhodla zo svojho termínu ospravedlniť a aboslovať náhradné preškolenie.
Víkend bol úúplne úúžasný !! ( o tom zas inokedy) a ja som si v duchu pochvaľovala prínosnú výmenu termínov.
Dnes a opäť na pravé poludnie
S polhodinovým predstihom som docupkala do budovy, kde sídli náš podnikový inštitút vzdelávania. Cestou odchytila kolelgu z vedľajšieho pracoviska. Super, nebudem sama !

Celá tešivá som ho schmatla za rukáv, že reku, pozrieme, v ktorej miestnosti je školenie vypísané … učebňa č. 4, fajn, hneď vedľa … o pol hoďku sa tam stretneme a … nech mi chytí flek.

Ja ešte potrebujem niečo vybaviť.

I tak bolo.
Na presnosť si potrpím.
LTT mi to vyšlo aj teraz
Klopla som na dvere učebne, vošla dnu, šarmantne sa pozdravila a pohľadom pátrala po kolegovi.

Miestnosť stíchla.

Školujúci prerušil výklad a so záujmom sa na mňa zahľadel.

“Ešte nebolo dvanásť hodín, novšak?!” suverénne som zahlásila a v duchu konštatovala, že voľajakí sú presní a že kolega to odflákol a niet ho.

Učebňa bola malá, sedelo tam zo desať mladších a celkom sympatických mužov.
Školujúci pozrel na hodinky a oznámil, že dvanásť hodín bude presne o 9 sekúnd.

Víťazoslávne som sa usmiala, vypla hruď, našla miesto pri mladom mužovi, súdiac, že bude fajn aj bez kolegu

Bundu som si prehodila cez stoličku, nôžku cez nôžku, z kabelky vylovila mobil, vypla zvonenie a … periférne vnímala slová prednášajúceho školieteľa.

Hmm … každý rok čosi nové vymyslia… poučenia... preškolenia… skúšky … A pritom sedím dnes a denne v kancelárii, žiadna prevádzka.
Hmm … Fakt asi stárnem, nové tváre už ani neregistrujem, chlapcov ani z videnia nepoznám.

Ale kde som sama, tam mi páru niet, xii, jedinná žena … poznáte ten pocit.

Školujúci o čipových kartách hovorí, ISEC spomína, nové druhy definuje.
Uff, take formality, nič mi to nehovorí.
Som si vedomá pozornosti, ktorú som vzbudila . No kým si ju začnem žensky užívať, v hlave mi niečo poplašne zabliká.

Oj, oj … chytá ma mierny rumenec , ale nedávam znať na sebe rozpaky, zdvihnem ruku, že reku “prepáčte, začínam mať pocit, že ja sem asi nepatrím.”

Miestnosť zašumí, školujúci stíchne, usmeje sa a zahlási: “Ja som o tom tiež presvedčený, ale … celkom dobre sa na vás pozerá, tak … som vás nechal sedieť. “

Chlapci sa rozosmejú. Ja sa plesnem po čele, ospravedlním sa za svoj vpád a … upadnem do ďalších rozpakov.

NETUŠÍM ani názov svojho školenia! Viem len, že je NÁHRADNÉ .
Miestnosť sa spontánne zabáva.
Aj oni majú náhradné školenie, ale dopravné. Túto “drobnosť” som na rozpisovej nástenke prehliadla.

A vôbec nezačali o dvanástej, školenie im bežalo už peknú chvíľu, keď som medzi nich tak bohorovne vpadla .
Nikto netuší, kde sa koná moje školenie, nuž ma posielajú rovno za prednostom inštitútu.

Trošku zahanbene , ale úprimne mu líčím svoje školiace poblúdenie, čož ho prenáramne rozsomeje, v dobrom rozmare ma osobne vyprevádza na miesto určenia a džentlemnsky ma uvedie dnu.

“Moja” školujúca len mávne rukou, že ďalšia zablúdená a kolega zašomre, že jeho onakvejšie pratali preč z učebne č. 4