Tak Vám ďakujem, že nie ste ľudsky ľahostajní

Naše potulky Prahou začínajú s logickou presnosťou na stanici kúpou celodenného lístku na MHD. Mám rada ten pocit, že niekde mám celodenku a môžem sa voziť metrom, tramvají, busom. Prevažne jazdíme metrom. Vlastne ja jazdím prevažne metrom vo všetkých mestách, kde to ide. Milujem ten pocit, že na jednoduchom plánku vidím nelogicky rovno nakreslené ulice mesta a sťaby rovnou čiarou sa presúvam a prestupujem v úplne jednoduchých líniách.

Vlak dorazil do Prahy asi 5 minút pred očakávaným príchodom a po mojom úvodnom otravovaní sme sa cvakli na nástupišti. Ozaj, prečo je to nástupište, keď sa tam aj vystupuje? Nemalo by sa to pri vystupovaní volať výstupište? Chichocem sa Neviem, či som otrávila to moje decko mojou skvelou náladou ešte vo vlaku, alebo až na tom nástupišti. Nahodil očný strečing, výraz z tvárovej gymnastiky a už sme mohli vyraziť.

Na lístky, ako obyčajne, stála taká malá fronta ľudí. Kým som dolovala peňaženku z kabelky, vrazil do nás Tyranosaurus Rex - wuaaaaaa. Pozerám - reku dobre si prebral vianočným punčom. Pol 11tej a teba to vozí zo strany na stranu. Muž, asi 40, taký normálny, len javil známky problémov s rovnováhou a aj jeho predstavivosť bola rozbehnutá na plné obrátky Veľký úsmev. Ruky "na kobylku" a ako sa tak potácal do každého ako vrazil nezabudol mu zarevať do ucha. Mne teda pripomínal toho T-Rexa. Ale v podstate nemožno povedať, čo tým zvukom autor myslel. Možno sa ospravedlňoval Chichocem sa.

Ešte sme si s mladým stihli povedať, že nevieme či je to dozvuk piatkového večierku alebo je to už sobotňajšia koštovka vianočných trhov a už som kupovala lístky. Peňaženku spratať a už som nadávala, že je mladý jak jeho tatko, lebo už mi mizol medzi ľuďmi smerom k podchodu metra. Ešteže má večne problém dobre označiť lístky pri vstupe Váľam sa od smiechu po podlahe a tam sa pristavil, aby ma počkal. Prvých 10 schodov nadol a potom 90stupňová zátačka, a po ďalších 50 schodoch už nástupište metra. Keď tu zrazu sme len videli T-Rexa, ako zabalancoval, krivo stupil a už to išlo ako záber zo zlého filmu. Viete ako to býva, že zrazu všetko vidíte ako v spomalenom filme. Tak nie. Bolo to rýchle. Len som videla ako zahabkal naprázdno rukami vo vzduchu, plecom vrazil do steny, minul rukou zábradlie, padol na schody a začal sa kotúľať smerom nadol, pričom hlava mu skackala nekontrolovateľne a búchala sa asi o každý jeden schod. Ako keď pustíte pinpongáč zo schodov. Buch buch buch. Na posledných schodoch ešte vrazil do 2 paní, ktoré sa na neho osopili a išli preč.

Dolu sa dokotúľal zhrozenej dievčine, ktorá celé to divadlo sledovala zdola rovnako ako my zhora. V tom momente nebolo na inak rušnom schodisku nikoho. Nikoho! Len vyplašené dve ženy, jeden puberťák a pod schodami chlap bez známok života. A že ten život v ňom bol po tom páde, na to by som veru ruku do ohňa nedávala. Kým som zbehla pár posledných schodov, dievčina už ťahala mobil z vrecka. Volajte 155, len som na ňu hlesla - ešte mi prebehlo hlavou, že ja ani neviem povedať, kde sme - či to nemá aj iný vchod, alebo na akej trase.

No nič. Kvokla som si k T-Rexovi. Pane, pane - počujete ma? T-Rex vydýchol. No chvála Bohu. Žije. Mladá už zadávala polohu, popisovala dej - podnapitý muž okolo 40, padol zo schodov metra, škaredo si udrel hlavu, už sa začína preberať. No preberať ako preberať. Okolo nás začali prúdiť ľudia. Netuším odkiaľ, ale zrazu ich bolo asi 30, prekročili, obišli a pokračovali v ceste ďalej.

Len jeden mladý muž sa pristavil, že čo sa stalo, že hore na stanici T-Rexa  videl a že už tam mal problémy s balansom. Či nám netreba pomôcť. Že s nami počká na RZPčku. Minúta, dve. Pozerali sme po sebe bezradne. T-Rex tichúčko stenal. Prezreli sme mu hlavu. Modriny a podliatiny mu začali maskovať inak peknú pravidelnú tvár. Upravila som mu bundu, lebo ležať v decembri na zemi metra môžu len trénovaní a tento teda k bezdomovcom nepatril. Zdvihli mu šiltačku. Asi po 5 minútach sa začal preberať.

Pane počujete ma? Ako sa voláte?

Jiří. Jiří Zpod.....

Vážne som počula, že sa volá Jiří z Poděbrad. Hambím sa A aj si tak kráľovsky zrazu sadol.

Kde mám baťoh?

Nikde tu nie je. Nemali ste žiadnu tašku.

Ne? Kde mám baťoh?

A už zrazu stál. Ako máňuška, ktorú niekto zle natiahol na ruku. Ako panáčik na povrázku, ktorému ťahajú nahor len zopár laniek. Bralo ho do boku.

Slečna s telefónom, ktorá privolala pomoc, volala zas. Kde do kelu toľko sú? Už to bolo 10min. Jiří sa pozrel smerom na nástupište a už ho začalo poháňať niečo k nemu.

Preboha, držte ho ďalej, nech nepadne na koľaje.

Mladý muž ho chcel oprieť o stenu, Jiří mi niečo hovoril, ale ja vôbec netuším čo. Sťažoval sa na bolesť hlavy. No bodaj by nie. Mal to rozťaté statočne. Zrazu sa prudko otočil k mladíkovi so zovretou päsťou a už som len videla zaťatú sánku a veľa henvu v očiach. Pozor. Mladík uskočil. Našťastie Jiří mal problémy ustáť.

Je zvláštne, ako má človek strach aj z takto rovnováhovo nestabilného človeka. Uhli sme mu.

Oprite sa.

Začala som k nemu pristupovať. Frekvencia ľudí sa zvýšila, ale všetci prechádzali nezaujato okolo nás. Mladík sa zrazu spamätal - veď tu musí byť nejaká služba bezpečnostná, idem hľadať pomoc ... rozbehol sa medzi ľudí. Prišlo metro, odišlo metro.

Jiří mi hľadel do očí. Niečo mi rozprával. Hľadal baťoh, vravel, že niekam ide. Minutu, dve, tri. O stenu sa oprieť nechcel a ja som mala pocit, že ho tými očami držím. Držím vzpriameného a aj na mieste. Začali medzi nami chodiť ľudia a ja som strácala jeho pozornosť. Otočila som sa na syna, ktorý stál za mnou - postav sa tak, aby medzi mňa je Jiřího nešli ľudia. A znovu som sa vrátila očami k Jiřímu. Ten si zrazu spomenul, že má telefón. Niečo tam hľadal. Prichádzal ďalší spoj.

Chci domu.

Nástojčivo mi povedal.

Prídu pre vás, pôjdete.

Hej? Prídu?

Prídu. Nebojte sa.

Ne - já jdu sám.

A zrazu sa rozbehol k otvoreným dverám. Slečna s RZP na dráte už len diktovala do akého vlaku sadol a jeho popis. Ja som registrovala, že si sadol a snažil sa ma odfotiť.  Dvere sa zavreli a Jiří aj s mojou fotkou v mobile mi zmizol zo života. Už sme len rýchlo si spomínali na jeho popis a diktovali dispečingu RZP. Mladý muž, čo odbehol po pomoc sa vrátil s prázdnou. Vraj nástupištia sú v kompetencií polície, nie služby metra. Váľam sa od smiechu po podlahe

Zostali sme na prázdnom nástupišti metra 4 ľudia, ktorých spojil na chvíľu pád muža menom Jiří.

Tak vám ďakujem, že ste neboli ľudsky ľahostajní. Skonštatoval niekto z nás.

Pekné sviatky, dovidenia.

Dovidenia.

Snáď Jiří hoci aj z Poděbrad ich bude mať tiež.

 

PS: Skonštatovali sme, že RZP nepríde až tak rýchlo, akoby človek čakal.

PS2: Jiří nebol opitý. Ani ja, ani môj syn sme z neho necítili alkohol. Uvedomili sme si to až spätne, keď sme punčom obveselených ľudí stretali na námestiach.

Komentáre

Och, vďaka, že ste sa postarali. Že ste prejavili aktívny záujem. Nie iba pre zaujímavú fotku. Ale fakt ste chceli pomôcť. Naozaj klobuk dole SrdceSrdce ObjímamObjímam

Málo sme sa starali. Fakt musím povedať, že mal rešpekt pred ním človek. Ako keby som tak, že nemusím riešiť, či ďalších 10 hodín mi nevadí ogrcaná bunda, tak asik ho aj donútim čakať.

A zaujal ma fakt, že som nebola v stave ho ihneď dávať do stabilizovanej polohy. Chvíľu mi to trvalo. Keď som mu povedala, že ho idem dať na bok, tak si tak sám ľahol, čo ma prekvapilo ešte viac.

Spätne keď si to rekapitulujem, tak konal sám veľmi rozumne na stav v akom bol.

Ak je chorý, tak možno potom tieto stavy pozná. A vie, ako to čo najlepšie prečkať. Lebo to môže byť záchvat rôzneho druhu

Nižšie som popísala Dženy.

Vo mne len zostal taký blbý pocit, že ak by sme neuviedli, že bol opitý, či by tam tí lekári neboli skôr. Hambím sa

A potom ako píšeš, mohlo ísť aj o rôzne psychické poruchy a človek v snahe popísať situáciu to zhodnotí ako opilca a nehovorím, že sa RZPčka neponáhľa ako k triezvemu ... len taký blbý pocit po 10min dostane. Rovnako ak by šlo napr o tehotnú ženu - či sa to SBSky netýka, aby aspoň päty vytiahla, či nemajú nejakú lekárničku s gázou a tak. Aaaale, moc kukáme seriály zahraničné. Pohoda

Toto sú nepríjemné situácie. Dobre, že ste pomohli. Srdce Ak nebol opitý, tak to je vlastne ešte väčší problém, lebo to zaváňa nejakým zdravotným problémom... Snáď sa o Jiřího niekto postaral aj po tom, ak vám ušiel. 

To nebol človek, ktorý je chorý. On bol relatívne v dobrom stave - upravené strnisko, centimertrový zostrih, značková šiltovka, čisté oblečenie. Aj spoďáre som mala česť na krížoch vidieť. Značkové. Úsmev .... to boli popapané nejaké prášky, alebo čajíky z hríbkov alebo nejaké kvalitné zelinky. Aj tie reakcie, že pozeral mobil (reagoval takmer príčetne a triezvo) a hral sa na T-Rexa boli tak skôr halucinogénne. Ja som mu neskonale vďačná za lekciu pre syna, že ako zábava vie prerásť do niečoho život ohrozujúceho.

Dúfam, že je ok.

Áno, s veľkou pravdepodobnosťou to bolo takto nejak

Oj, tak to váš výlet v Prahe, ozaj začal veľmi dobrodružne. Klobúk dole, že ste sa snažili pomôcť a ešte zopár odvážlivcov s vami.

My máme vždy dobrodružstvá. Ale taký, že 15min v Prahe a volať RZPčku nám vytvoril zatiaľ rekord. Chichocem sa

Sezónne recepty

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok