Tichá voda brehy myje

Tichá voda brehy myje
Hovorí sa– tichá voda brehy myje - na osobu, ktorá sa správa ticho, utiahnuto, bez nejakých väčších aktivít a zrazu príde okamih kedy ukáže svetu čo celý čas tajila-aká je naozaj,povie si svoj názor aj keď doteraz bola vždy ticho,vynadá niekomu kto jej dlhšie robí zle ale pritom doteraz to ignorovala, atď.
Som dosť kľudná povaha,znesiem toho dosť-naučil ma to život.Posledné 4 roky robím zo seba takú "tichú vodu".Prečo práve posledné 4 roky?Pred 4 rokmi som začala chodiť na strednú školu v BA.A tam to všetko začalo brať iný smer....Tak a teraz vysvetlenie...V škole som tichá,uzavretá kvôli spolužiakom,ktorý sa ku mne nesprávajú tak ako by sa na svoj vek mali správať,odcudzujú ma a odtláčajú.Od malička mám problémy s postavou.Oni to nevedia prijať a nedokážu to pochopiť.Každý jeden deň mi podkopávajú sebavedomie a sebadôveru.Dosť to človeku narúša psychiku.A vlastne takto vznikla aj moja socio fóbia.Myslela som si,že dokážem všetko zvládnuť,že ma nejaké sprosté reči nevykolaja.Ale opak sa stal pravdou.A teraz mám strach z ľudí,ako ma prijmú medzi seba,nebudú na mňa zazerať,achh.Mám zvláštny pocit ísť do obchodov,do MHD...Pokúšam sa moju fóbiu prekonať,ale je to dosť ťažké,pomáhajú mi priatelia,ktorí ma prijali takú aká som a hlavne rodičia-tí ma podporujú a pomahajú mi najviac.
Prvé mesiace v škole boli pre mňa neprestávajúce stresy,nechuť,strach,depresie=schudla som 4 kilá,nejedla som a to najhoršie od stresov mi začali vypadávať vlasy.Po mesiacoch som si na to zvykla.Ignorovala som.Čudovala som sa,pretože ja som nebývala taká.Nebývala som ticho.Vždy som sa dokázala ubrániť ale teraz to nešlo...Po roku stresov,depresií,sĺz,preplakaných nocí som sa rozhodla,že zabojujem a ďalej sa nenechám ničiť.V jeden deň mali zas nejaké "múdre" reči.Tak som reagovala,odvrkla som,nas*ala som sa a povedala im to čo si o nich myslím.A to NEČAKALI!Boli prekvapení ako som si ja dovolila otvoriť hubu a povedať im pravdu,ktorú oni nevideli do očí.Vtedy začala spŕška nadávok na moju osobu,ako som si ja dovolila voči nim otvoriť hubu.Ako náhle som povedala čo i len jedno slovo na moju obranu začala ešte väčšia spŕška nadávok.Tak som to zas raz nechala tak.Keď už som viac nevládala povedala som to rodičom,ktorí hneď nabehli do školy za mojou triednou učiteľkou.Tá to začala riešiť...Najprv si zavolala mňa na pohovor,rok ma to ničilo tak,že som sa neubránila slzám-tak videla ako ma to ničilo.Povedala mi,že to začne riešit diskrétne,nemenovite.Ale asi moja triedna zabudla čo znamená slovo diskrétne.Na druhý deň ma čakala spŕška otázok,nadávok a múdrych rečí okolo toho ako a prečo som nahlásila učiteľke šikanu...Všetci na mňa pozerali ako na vraha.To ma zdeptalo úplne...Nik nevidel ako ma skupinka ľudí celý ten čas deptala?Nik nevidel a nepočul to ako ma urážali?Nikto,proste nik?...Asi týžden trvalo zakým sa všetko ukľudnilo....
Odvtedy prešlo hodne dní,týždnov a mesiacov čo je kľud.Ak nepočítam sem tam ich múdre reči,ktoré si oni neodpustia.Polovica triedy sa začala so mňou baviť a priateliť,pretože prisli na to,že som normálny človek,ktorý sa zapája,vie sa baviť a vie sa s každým porozprávať.Bavím sa s celou triedou-teda okrem tej skupinky 4 ľudí,ktorí ma od začiatku deptali,stými sa nebavím a len sa dívam ako sa im to všetko teraz vracia a nie mojou rukou alebo mojimi ústami,pekne od iných ľudí,ktorí im dávajú pocítiť ako chutí odstrkovanie a posmešky.Teraz chodím do školy úplne v pohode.Aj keď nedokážem ani cítiť tých ľudí čo mi ubližovali,nedokážem sa premôcť ale najradšej by som im všetky vlasy vytrhala za to čo som si ja kvôli nim prežila...ale nie som taká a predsa ľuďom sa má odpúsťať ak svoje činy oľutujú.Aj keď oni svoje činy neoľutovali ja som im odpustila(pretože ich IQ je dosť nízke) ale NIKDY NEZABUDNEM na tú hrôzu zo strednej-tá ma bude prevádzať celým životom.Pretože aj ja mám dušu a srdce,ktoré najviac trpeli počas tých dní hrôzy.
Učím sa dobre a to ma ženie dopredu,aby som už mala za sebou maturitu a zmizla z tej školy čo najďalej...
S pozdravom
LadyTT so svojím životným príbehom I.