Trapas, na ktorý sa nezabúda

No, mne sa na výške stalo, že som spolužiakom pred skúškou hovorila, aby na mňa mrkli, keĎ vojde skúšajúci, lebo na prednášky o 7:00 sa mi chodiť nechcelo, a on stál rovno za mnou
A ešte jeden trapas, keĎ som nechtiac rozosmiala celé smútočné zhromaždenie... išla som odniesť kvetiny, šmykla som sa na rozliatej vode (mramorová dlážka v krematóriu) a aká dlhá-taká široká som sa strepala, ešte mi aj sukňa vyletela nad hlavu... najprv spontánny výbuch škodoradostného smiechu a potom polovica rodiny mi nadávala a druhá sa chechtala celý pohreb

ups...
mne sa stal dooost nevhodny trapas pred iks rokmi, ked som bola veducou v pionierskom tabore. Mala som oddiel 10-11 rocnych deti, mile boli, zlate . Raz pekne sedeli na obed za dlhym stolom, cakali, kym im nalejem polievku z misy, nuz a ja, veduc mudre, poucne reci, hovorim: !taaak, detiii, mame dobru polievockuuu..." a deti, ako je u deti zvykom - fuuuj!! Nelenila som a zahlasila prisnym, ucitelskym tonom: "deti, na jedlo sa nikdy nehovori ..uj!" dopln ch
v tej chvili deti lahli pod stol a zvijali sa v smiechotnych krcoch najblizsich 10 minut!!!
Verim, ze si na to pamataju dodnes tak, ako aj ja... . Ale ony sa pri tej spomienke nemusia cervenat
Eva

ako novacik na oddeleni batoliat som sluzila prvu nocnu sluzbu, kolegyna isla zaniest odbery do labaratoria a ja som zostala sama na oddeleni, vecer 11 hodin, kontrolovala som expiracie liekov a sterilnych obvazov, zahrabana niekde v skrinke, z ktorej mi trcal len zadok, na oddeleni klud, deti ulozene, lieky sa podavali az o hodinu, ked sa mi na oddelenie vruti chlap v civile, pozdravi dobry vecer a ide si dalej! ja som po nom vystartovala ako doberman a pytam sa ho, kam sa vali?! on na mna zacudovane pozrie a hovori, ja som prednosta kliniky!!! bol to pan S...t! ja mu na to, prepacte, ale na cele to nemate napisane a v tuto hodinu v civile, by som vas teda necakala ani v najhorsej nocnej more! usmial sa a odvtedy nechodil namatkovo kontrolovat sestricky na nase oddelenie, teda aspon pocas mojej sluzby nie
no a potom preklepy v anglictine, na tych sa smeju urcite dodnes - namiesto gombikov som prisivala zadky namiesto susicky na pradlo sme mali hromovy susiak
a nezabudnutelna francuzstina, stale taka aktualna ale uz sa lepsim
no a asi prvy taky "preklep"... diktat v prvej triede: Veta znela: Na plote sedia straky. a co som, ja sikula, napisala?! Na plote sieda SRAKY! nastastie bez dlzna

Môj bývalý kolega chcel byť pozorný a privítať návštevu z maďarska v ich jazyku, tak som mu opakovala niekoľkokrát, že dobrý deň sa povie jó napot a dovidenia - viszontlátásra. Samozrejme, že pri ich príchode s veľkým úsmevom, keď si podávali ruky povedal nuž čo iné, predsa viszontlátásra - dovidenia

Ja som svojho nemeckeho kolegu ucila ze Dobry den a dovidenia a on sa
stale pozdravi Dobry denia

ja väčšinou času telefonujem, a keď sa už niekto zjaví osobne, tak pravidelne sa lúčim že dopočutia,

Ak sa u nás niekto spýta, čo bude dnes na obed, tak bez rozmýšľania sa povie "Obžirance s makom" a to sa už všetci rehocú na plné kolo... A dôvodom som ja... Joooj, tak toto bolo, čo ja viem, ale takých no isto viac ako 2O rokov (a asi k tomu ešte nejaké tie rôčky) dozadu, keď som bola ešte malá. A presne túto otázku som položila a tú odpoveď som od ocka aj dostala... A ja muderkyňa malá, neznalá, rýchlo po ten mak aj pobehla a ho aj doniesla... A môj duchaprítomný tato mi na to: No mak máš a teraz še poobžiraj a už ši še i najedla...

nuz ja mam taky klasicky. som sa snazila kultivovane telefonovat z firmy do inej firmy, a ked som koncila, tak som sa chcela aj kultivovane na urovni rozlucit a v tej rychlosti, ked som chcela zahlasit bezne: "dovidenia" a rozum napovedal: vsak telefonujes, hovori sa "dopocutia" - tak som zo seba podvedome vysukala kompromis: do pi... zasekla sa a radsej rychlo polozila.

Ja som zase rozosmiala celé osadenstvo našej firmy , keď som kolegovi zakričala z kancelárie, aby prišiel o štvrtej potom mu dám .
/Myslela som tým nejaké doklady , ale až keď sa všetci rozrehúňali mi došlo , čo som zahlásila/

Ja som si raz od šoféra v autobuse zdvorilo: Dlhé modré Golden Gate si prosím... pokiaľ na mňa nehľadel ako puk a v tom som si uvedomila šak ja som chcela cestovný lístok:)))))))))))))))

Ja musim pracovne casto rozpravat do mikrofonu. Raz som sa rozpravala so zakaznikom a oprela som sa nechtiac loktami o mikrofon a dalej viedla rozhovor, kazdy to pocul, okrem mna a zakaznika, az ked mi kolegyna telefonovala, vypni mikrofon, uz sme sa dost nasmiali.
No a potom tie nespocetne preklepy do mikrofonu, ked som musela kychnut, alebo nieco opacne povedala...

Ja ešte zo starých dobrých študentských čias mám príhodu, kedy sme sa s kamoškami cestou z chaty na bus jošpávaji ako majé bábeťká...
A bolo nám veselo, kým neprišiel bus a ja som si pekne popýtala od uja, že ".....jeden jístok ďo Koťíc pjoším....". No zábava bole veľká....

Ja som raz viezla na letisko šéfa obrieho závodu na výrobu izolácie a on ako belgičan po anglicky vyzvedal, že ako to, že medzi nami a čechmi nie je jazyková bariéra, že si rozumieme, hoci každý hovoríme svojou rečou. No a ja s mojou úbohou anglinou som mu veselo odpovedala, že veď je to samozrejmé, keďže "budeme" jedna krajina.

...proste will a was sú zjavne rozdiel, no hlavne ja som si ani hneď neuvedomila, čo som vlastne tresla a spokojne mu zamávala na letisku...

Ja som celkom dobre kedysi rozprávala nemecky a rusky, mávali sme aj družbu s nemeckom /samozrejme Východným/ aj som mala doma nemca, aj rusku. Neviem, prečo mi prisúdili nemca, lebo väčšinou dievčatá dostávali dievča a chlapci chlapcov. Chybička se vloudí. Ale najväčšie problémy som mala s Francúzmi, ktorí nás neustále pozývali na "pracovné večere". Kvôli nim sa "rýchlokurzne" musela naučiť francúzsky. MM poslali na školenie, na kurz a aj do Francúzska, ale ja som to musela zvládnuť za pár dní.
Keď sme raz takto išli na večeru, tak MM už bol na mieste určenia a ja som ešte Dodka viezla k svokre na stráženie, samozrejme ma nechcel nikde pustiť, a siapal sa po mne a vysvetľoval mi, že ma ľúbi. Túto príhodu som vysvetľovala neskôr tým Francúzom a nevhodne zvolená veta vylúdila na ich tvárach obrovské zdesenie a následný rehot. Povedala som namiesto, že ma on ľúbi, že ma on chce /vo francúzštine je Ja tiem, akože sexuálne ma priťahuje/, tak som sa celá červená ospravedlňovala, potom mi MM vysvetlil, že dieťa sa ľúbi, nie "chce". No už bolo neskoro, ešte cez rok sa na tom uchcechtávali.

Dievčatá, ak smiech omladzuje, tak som teraz večer omládla o pár rokov . Uvidíme, či si to zajtra niekto všimne

Hehe, ja som raz vyplnovala formular zaujemcov o stipendium a namiesto Nadezda som napisala Nadrzda, dodnes sa na tom zabavam

Ja takéto zážitky nevyrábam, alebo skôr si neviem na vlastné spomenúť, áále moja dcéra išla si niečo vybaviť do banky, v ktorej boli stoly akosi chaoticky rozložené, sadla si na stoličku a čakala na pracovníka banky, ktorý po chvíli aj dobehol s otázkou čo si želá a ona spustila toto-toto-tamto a on že v poriadku, ale že by sa mohla presadiť na druhú stranu stola, lebo počítač je na jej strane /až som to nezrozumiteľne napísala, tak sedela na stoličke zamestnanca banky/

Ja mám kopec trapasov, no momentálne si akosi nespomínam ale opíšem trapas jednej bankovej pracovníčky. BOli sme s manželom vybavovať úver, 19 ročná "žena" a 27 ročný chlap no môj manžel vyzeral o dosť mladšie, pracovníčka bola milá, čo to sme aj požartovali, kým sa spomalený bankový server rozbehol... pýtala sa pár otázok (adresu, vzdelanie, vek a pod) mna a potom manžela. Pýta sa ho: Vzdelanie?
A on že: vysokoškolské...
a ona vyprskla smiechom a začala sa smiať.. my sme sa tak čudne pozreli na seba s manželom, že čo :) a ona zvážnela: To fakt??
A manžel, že hej... a začala sa ospravedlnovať, že neverila prešli už 4 roky a doteraz sa z toho smeejeme

Ahojte dievcata, som tu nova, teda stranku navstevujem casto, ale az teraz som si zalozila aj ucet ale ako tak citam vase trapasy neda mi nepridat moj: raz som videla na zastavke ako vystraja male dieta a pri nom postarsi manzelsky par sa ho snazil ukludnit a velmi sa im to nedarilo. Tak som pristupila k nemu a vravim mu - pozri sa aki su stari rodicia smutni z toho ako sa spravas... a oni ta mna pozreli a vravia mi - no my sme rodicia...

Možno som to už niekde spomínala, ale nedá mi to . Moja kolegyňa za totality bola v Turecku a kúpila si krásne ružové tričko a nejakým nápisom. No a sedeli sme také unavené za svojou priehradkou a odrazu príde pán a hovorí jej - v poriadku tak ja to beriem a idem sa s vami učiť. Nechápala čo jej to hovorí a on nakoniec povedal, že ma na tričku napísané že je učiteľkou sexu.

kym bol Riso na zapise, tak ja som dostala do ruk asi 5 roznych tlaciv na vypisanie. Nervozna a nazhavena, sledovala som kde drobec je, co porabaju a zacinam vypisovat: meno - Mária ... no samozrejme som sa coskoro dovtipila, ze slo o meno dietata a tak som to skrtla a opravila. O par riadkov nizsie bola kolonka rodicia: meno - Mária ... toto bola pre zmenu kolonka pre otecka... Riaditelke som odovzdavala vyplnene doskrtane tlaciva s ospravedlnenim, ze viem i citat i pisat .