Už nikdy nič neodložím

Áno, trochu preháňam. Viem, má sa šetriť. Veci sa majú používať opakovane. Žiadne rozhadzovanie.

Z rôznych dôvodov som v posledných týždňoch navštívila viac bytov. Zaprataných bytov. Bytov, z ktorých sa veci nevyhadzovali. Lebo možno by niekomu ešte poslúžili.

Po dlhých rokoch sme sa konečne dostali k vyhadzovaniu. Lebo veci pomaly a isto vytláčali ľudí.

A tak vyhadzujeme. A vyhadzujeme. A periem. Žehlím a skladám. A znova vyhadzujeme. Zatiaľ som vyprala cca 50 kg prádla, minimálne tolko sme zaniesli na zberný dvor. A v skriniach ešte nevidieť miesto.

Najstaršia zaváranina, ku ktorej sme sa dostali bola z roku 1982. Detské oblečenie staré 50 rokov... Bločky z bežných nákupov aj z roku 2002. Z úplne bežných nákupov, pol chleba, 1 maslo... Pekne poukladané a zviazané. Vanička, v ktorej sa nikto 40 rokov nekúpal. A už ani neokúpe, lebo pri manipulácii sa jednoducho rozpadá.

A celá ekológia, šetrenie, odkladanie vecí aj na opravu, alebo niekomu sa ešte zíde zrazu pre mňa stráca zmysel. Vidím to skôr opačne. Vyhadzovať, vyhadzovať, vyhadzovať. Nezaťažovať sa vecami. Prázdne priestory.

Komentáre

Máte môj obdiv, to všetko zvládnúť, však to roboty ako na kostole a ozaj nie jednoduchej.

Takže vyhadzovať, vyhadzovať ... Najvyšší čas začať čítať knižku o upratovani - vyhadzovani, čo doma mám, tá ma zvykne namotivovať. Len ja som stále bezradná, kam s tým. Chýba mi zberný dvor, v meste je zberných dvorov plno, a pri dedinách je to problém,

No ved to, kam s tým?

Veľa vecí je takých, že môžu ísť do kontajnera. Proste veci, čo sa nevyhadzovali x rokov, sa vyhodia teraz postupne. Na sidlisku je to jednoduchšie. Čo sa dá, to sa triedi - sklo, plastové kelímky, kovové vrchnáky. Máme aj kontajner na textil, ale to nestačí. Tie sme dali na zberný dvor. Priebežne to skladujeme v garáži a ked je toho za plné auto, tak smer zberný dvor. Je síce pravda, že odpad vznikol v inom okrese aj kraji, ale to už nemám silu riešiť a hladať zbernýdvor na inom mieste

 

Mmch, práve ta bezradnosť a snaha niečo zachrániť je za mnohým hromadením.

Keď si predstavím tie kvantá zaváranín, ktoré sa vyrazili, tak vidím peniaze. Žiaľ.

Ja neznášam skladovať prebytočné veci. Všetko čoho sa môžem zbaviť, toho sa urýchlene zbavím. Všetky veci po deťoch - oblečenie, hračky, školské pomôcky - všetko posúvam kamarátke, ktorá má 3 deti v pestúnskej starostlivosti a zároveň ďalšie 3 deti z detského domova ako profi rodič. Deti jej často obmieňajú, lebo sa buď vracajú do pôvodných rodín (napríklad keď rodičov pustia z výkonu trestu) alebo si niekto tie detičky adoptuje ak sú voľné na adopciu. Ona vďačne vezme odo mňa všetky veci ktoré jej dám. Napríklad v našom kočíku u nej sa vozilo už minimálne 7 detí a to sa v ňom vykočíkovali ešte aj moje dve deti. Horšie je to s inými vecami. Môj manžel je naučený z domu, že sa nesmie nič vyhodiť. Jeho matka skladuje ešte aj svoje svadobné topánky takmer 60 rokov a tony iných harabúrd. Výsledok je taký, že býva sama v poschodovom dome v ktorom sa nedá pohnúť a ktorý je neskutočne zaprataný všetkým čo si ani nedokážete predstaviť. Naopak, my žijeme v maličkom 2 izbovom byte (53m2 aj s balkónom) a v mojej spálni sa dá zatancovať aj valčík. Mám sofistikovane vybratý nábytok tak, aby sa tam všetko zmestilo a zároveň aby v miestnostiach ostalo dosť priestoru. Upratujem a vyhadzujem veci zásadne len vtedy, keď môj manžel nie je doma. Keď je doma, nič sa nesmie vyhodiť. Ja mám presne odsledované kedy chodia smetiari a tesne pred ich príchodom vynesiem veci do kontajnera. Môj už by bol totiž schopný ihneď po zistení že mu nejaký "poklad" chýba, ísť ho hľadať hoci aj do kontajnera. Takže rokmi som sa naučila ako ho preľstiť a on stále neprišiel na to, ako sa zbavujem starých vecí. Zredukovala som úplne všetko, napríklad aj také poháre v kuchyni. Mali sme ich tam hádam aj sto. No načo? Porozdávala som, povyhadzovala, "nechtiac" rozbila a zrazu ich máme asi 12 a bohate nám stačia. Však sme doma štyria, načo mi je 100 pohárov? Rovnako dopadli taniere, hrnce, príbory....a keď mám toho málo, nestihne sa kopiť špinavý riad. Nerobím ani zásoby potravín. Oblečenie bez milosti dávam preč, stačí že majú nejakú chybu v podobe diery, pokazeného zipsu a podobne. Všetko čo mi je malé alebo veľké automaticky opúšťa môj byt. Takto mám oblečenie na 2 poličkách a vždy viem čo si mám obliecť. Posteľné prádlo mám len po 2 kusy na každú posteľ. Jedno operiem, druhé oblečiem. Hotovo. Načo mi je 20 druhov? Farbu stien nemením tak často, aby mi to nepasovalo. Neznášam vyjadrenia typu: "to sa ešte zíde". NIČ SA NEZÍDE. To čo nepotrebujem v tejto chvíli alebo v najbližších dňoch, nebudem to potrebovať nikdy. Určité veci sa dajú aj požičať ak ich potrebujem napríklad raz za 5 rokov (povedzme nejaké špecifické náradie). Ak si kúpim raz za 10 rokov nový nábytok, nemusím kvôli tomu kupovať za 100€ uťahovačku a potom ju roky skladovať že čo keď raz ešte príde jej čas. Proste si ju od niekoho požičiam, alebo z požičovne za malý poplatok, vrátim a mám ušetrené miesto. Možno zmýšľam divne, ale naozaj mám rada v byte veľa voľného priestoru. Haraburdy mi odoberajú energiu a keď je zaprataný byt, človek nemá chuť ani upratovať. Uff to som normálne skoro novelu napísala teraz ...prepáčte Chichocem saVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe

Och, ďakujem ti, že si sa rozpísala. Lebo už si občas pripadám, že som divná. Že si nič nevážim, že by som všetko len vyhadzovala.

Vnukla si mi dobrú myšlienku - oblečenie sa bude skpšať. A čo nesedí, má pokazený zips, dirku kdekolvek pojde von.

Ešte je dlhá cesta pred nami. Ak to stihneme počas týchto prázdnin, tak si môžeme gratulovať.

Juj, vieš ako rada by som Ti pomohla s tým redukovaním vecí? Ja to strašne rada robím, občas si ma aj kamošky zavolajú pri upratovaní a ja ich raz dva presvedčím čo všetko nepotrebujú Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe

Annie, ja si to vytlačím.

Najväčšiu paniku mám z oblečenia, ktoré treba opraviť. Na také to štopkanie malých dierok, prišitia gombíka a tak ... na to bola špecialista moja babka. Tak ja teda tiež - odložím. Že upravím, opravím. Prd makový som dnes ráno zistila. Mám podšité makramé, či jak sa to volá šaty. Tá všitá spodná vrstva mi naposledy začala spod nich vykúkať. Reku skrátim, potom ožehlím. Hmmm - už sú tam 2 týždne odložené. A bojím sa, že na rok ich vyhodím. Musím sa dnes k tomu dokopať, aj keby čo bolo. Vážne. Lebo aj nohavice na skrátenie pod kolená tam mám už rok Prekvapenie.

 

ak chceš tiež prídem vyhadzovať...

ja ak umriem tak moje osobné oblečenie sú 2krabice od banánov +1 také tie serapetičky čo majú význam len pre mňa!takže vyhodiť..

inak teraz ked sa šili tie rúška tak guma ktorá bola kúpená ešte v socializme(od kamarátky)splnila účel..

u nás v obci sa normálne triedi odpad klasika-plast,textil,komunál,sklo..pri ob.urade je zberný dvor na elektroodpad.1x ročne zberajú železo..A ak niekto predsa potrebuje väčší kontajner tak im ho dovezú z mesta do dvora a po naplnení odvezú...presne takto jedna suseda ktorá takmer vyhorela ale všetko bolo zničené išlo do kontajnera a druhá robila generálne upratovanie tak isto-jeden jej doviezli len na železný šrot! a druhý na to iné-zišli sa veru celá rodina a vyhadzovali,vyhadzovali...

 

jaaj, si mi pripomenula dalšiu tému, čo s tým súvisi. Ale tú si nechám na neskor Úsmev - oblečenie do hrobu

čo bojíš dal-ja dám..

nakolko robím s ľudmi vieš kolko väčšina žien má porobené kôpky(šatstvo aj s inštrukciami +fotka) keď...

videla som to na vlastné oči-zvlášť ked aktualizujú fotku a potrebujú sa "pochváliť".napr.nie tú z OP som tam hrozná-tu ma odfotil vnuk a aj sa usmievam...

a považujem to za normálne..

pár rokov dozadu som boal v nemocnici a tam bola mladá žena. Pravidlne jej robili tuším raz do roka nejaké vyšetrenie, vždy v nemocnici. A tak mi hovorila, že pred tým, že ide do tej nemocnice, vyupratuje celý dom vrátane okien (asi aby ju pozostalí neohovárali Pohoda) a pripraví si šaty, ktoré ukáže manželovi, aby vedel. A slubovala, že keď to nedodrží, tak ho príde strašiť ÚsmevÚsmev

Vieš prečo okrem toho - raz sa zíde - odkladám aj ja? Som si to vlastne teraz ako ste to tu písali uvedomila. Ja sa vlastne desím toho, koľko odpadu vyprodukujem, koľko zbytočností v mojím životom prejde. Často somariny ma zastavia. Napr. mali sme čokoládové lístky (čokoláda v tvare imelového lístku). Ja celá žeravá - to nevyhadzuj, dá sa do toho odliať čokoláda ešte raz a mám znovu ozdoby. A ROK TO OBCHÁDZAM V ŠPAJZI. Lebo však imelo = Vianoce. A top je, že na tie Vianoce na to zvyčajne zabudnem. Hambím sa

Nič. Idem ja poupratovať dnes niečo - vyniesli smetiaky, bude kam hádzať.

Ale fakt je to des, koľko smetí vyprodukujem.

No ved, to zdesenie, kolko je to zbytočných peňazí. Teda možno pri oblečení ani nie. Dobre, je zničené, nevyhadzuje sa, ale odkladá. Tak ako kedysi. Len vtedy sa moda nemenila každé 3 týždne. No dobre, tak len 4x do roka. A tak aj materialy boli pevnejšie.

Aj keď minule som videla nejaký program o krojoch a boli dediny, kde ženy mali na každý cirkevný sviatok kroj inej farby Úsmev No a kut omu vždy aj doplnky, šatky. A tiež mali prepchané skrine ...

Niet nad dobre zostavený kapsulový šatník PohodaPohoda

Ale tie zaváraniny - keď sa to všetko vyhodilo, tak prišiel jeden veľký povzdych - koľko to celé bolo prebdených nocí. A ja pridávam aj peňazí za ovocie (lebo sa kupovalo), cukor, plyn na zaváranie, vodu....

ÁnoÁnoÁno

Ešte k tým materiálom. Si tu minule práčku rozoberala. Aj práčka odstreďovala inak, takže aj ten materiál momentálne rýchlejšie je opotrebovaný, to si zas priznajme. Ako tu niekto zistil, že tá Tatramatka odstreďovala na 400 otáčok, však teraz bežne práčky 1200 a viac majú (žiadne extra). Ak použijem to odstredenie 1200 vrs. 400 - však to sú 3 prania vlastne. A teraz si násob.  10x operiem tričko, odstredím na 1200 ... to je jakoby to tričko som na tej tatramatke odstredila 30x ... a to teda nejaký ten rok už predstavuje. Prekvapenie

Add to ovocie. Jahody teraz. V sobotu nebolo kade prejsť na bicykli po ceste okolo samozberu jahôd. Ľudia stáli v šóre a čakali, kým tí na poli dozbierajú a pustia ich. Aj ma cuklo, žeby som šla i ja poobede. Ale NAČO? NAČO? Džemy tam mám ešte vlaňajšie, možno aj 3 ročné. Kompót zavárať nebudem. Do mrazáku nedám. Takže - ak má niekto záujem o jahody na jedenie, nech sa páči, nech si ide kúpiť, ak má chuť. Mrkám

mna minulý rok celé leto cukalo, čo by som bola zavárala. Nakoniec som iba pár pohárikov marhúľ trochu lekváru. A veru, marhule sú tam ešte stále, nejak kompóty u nás nejdu. Respektíve ich neponukam. Tak fakt škoda roboty, cukru, vody a energie. Aj keď sa človek cíti tak zodpovedne, keď sa pripravuje na zimu...

U nás idú:

1. Broskyne - posledný rok som nerobila, lebo sme kupovali ten rok predtým v obchode a VŠETKY skysli, domáce neboli

2. Hrušky - minulý rok hrušiek nebolo

3. Marhule - to sme zavárali asi 20 pohárov a takmer všetko zjedli, to môžeme

V priebehu roka sa prikúpilo hádam 20 broskyňových kompótov, max 10 hruškových, max 10 ananásov, 1 višňový (do koláča). Ten višňový načatý tam v chladničke od nedele aj je. Musím do domíňať veru.

Takže naša bilancia ročná je asik takáto. Veru - zbytočne nám je niečo viac zavárať. Tie počty si kúpim aj v akejkoľvek vysokej bio kvalite - finančne ma to nezruinuje a ak na to nebudem mať - bez toho kompótu sa veru zaobídem hravo.

Jaj a džemy - jednu odskúšanú top značku mám. Inak frčíme na maminých malinových - tie sú bezkonkurenčné.

Šetrím - časom, energiou, peniazmi. Mrkám

Kedysi sme mali obrovskú záhradu a v nej kvantum ovocných stromov. Všetkých druhov. A tak sa oberalo a zaváralo. Oberalo a sušilo. Oberalo a odkladalo na zimu. Kvantum ovocia. Babka mala vždy jednu izbu, kde boli uložené iba jablká. Nahádzané na kope podľa odrôd. Veľa sa dávalo do sudov. A na jar sa furt veľa vyhadzovalo. Lebo sa to nestíhalo zjesť.

Časom sa záhrada zmenšila, stromov ubudlo. A aj tak je tých jabĺk stále veľa. Hlavne keď sa dospeje do stavu, že veľa mladých jedlo počíta. A sladké komp=oty proste nepasujú. Ani sladké koláče. Možno v nedeľu. A aj to sa hľadajú iné verzie

 

Konečne finišujeme úpravy okolo domu. Snáď na jeseň budeme stromky riešiť. Som povedala, že chcem ťahavé jablká. A ešte višňu. A to je všetko. Ja by som zniesla marhuľu, čerešňu. Ale po rokoch sú to obrovské stromy. Uvidím, kam to príde.

Inak, stále uvažujem nad potrebou mnohých vecí. Už vyše pol roka nemám doma rýchlovarnú kanvicu. Občas je otrava variť 2dcl v 1,5litrovom hrnci, ale nenašla som ešte taký, ktorý by mi vyhovoval a páčil sa mi. Kanvicu už nechcem. Mám viac miesta na linke a to sa mi páči. A menej roboty - v hrnci keď potom uvarím čaj, tak ten kameň z varenia vody sa v podstate ľahko odstráni. Ušetrím odvápňovanie kanvice teda aj - čas, peniaze, prírodu.

A veľa uvažujem nad mixérom, food procesorom. Ešteže sú také drahé. Stále si vystačím s ponorným mixérom a odolávam. Aj keď ... občas je to na draka. Hambím sa

varnú kanvicu nemáme vôbec ÚsmevÚsmev Vodu varíme v 1,5l hrnci a robíme naraz z celej dávky čaj v kanvici. Cca 2x denne. Akurát v lete ideme na sirupy. Teda chlapi idú sirupy...

Mmch, aj sirupy robím len z malej dávky, keď sa vypijú, urobím novú dávku. Kľudne z mrazeného ovocia.

Tak ja sirup len bazový. A toho roku len jednu dávku.

A nebudem viac, som si povedala.

Lebo ak ešte siahnu po sirupoch, tak sa im žiada po čase obmeniť. Tak sa kúpi. 4 fľaše za rok Veľký úsmev.

Vieš čo zisťujem? Že ja škrečkujem už aj virtuálne. Mám 35 otvorených kariet s receptami, ktoré chcem vyskúšať Hambím sa. Musím pozatvárať tie okná v prehliadači v mobile.

no presne nad tým digitálnym škrečkovním som sa zamýšľala. Ja mám kopec rôznych inšpirácii na ručné práce. A tých kníh, čo mám posťahované. Začínam mať pocit, že to nemám fakt šancu prečítať, uštrikovať, uháčkovať....

Ja uvariť, popiecť a pojesť. Veľký úsmev

uvariť a upiecť ešte áno, len kto by to pojedol?

čo sa mi urodí spracujem-nekupujem...ked by som nestihla ukladám do mraziaku a potom niekedy v novembri robím sirup,džem.ked je jablkový rok tak jablká ked hruškový hrušky apod...nekupujem po kauf..ch,tržniciach.

a mám rada šušené ovocie len tak chrúmať alebo ako kedysi  uvariť v troche vody-staromamovský kompot..

ale mäso a zemiaky vieme zjesť aj bez kompotu..

balalajka-čo sa týka stromkov treba štíhle vretená a krásne sa vyväzujú-inak už aj čerešne a višne sú na nízkych podpníkoch tak obava,že by boli z toho stromiská nehrozí.

a aj tie dnešné stromky majú nízku životnosť(15r.) oproti starým odrodám ktoré boli vysoké a dožívali sa aj 60r.

Vďaka za radu ohľadom stromkov Tlieskam

To nevyhodim, to budeme ešte potrebovať!

Taketo mam dieťa. A nie je to veselé lebo naozaj už ťažko kde čo popchat. 

On ma ešte kus vyšší level - toto sa ešte dá obliecť, takže sa to dá nosiť. Rozumej - nevadí že ponožky už nemajú spodok a držia len na prstoch a kolo členkov, on ich proste nevyhodi. Keď som mu vyhadzala úplne aleze úplne vydrate tepláky a tričko, on ich doniesol z koša nazad domov a dal do práčky... Nevadí že má trojo botasiek, bude nosiť jedny do zodratia, až potom vytiahne druhé...

Ja mam veľký problém vyhadzovať drobné darčeky. Je ich strašne, strašne moc. Sú v krabiciach, v taskach, aj som triedila, aj som co to vyhodila...ale zatiaľ len na balkón Hambím saúplne to vyhodiť nedokážem. 

Poviem Ti ako som ja vyriešila drobné darčeky, sošky a iné lapače prachu, možno Ťa inšpirujem. Krásne som všetky tieto zbytočnosti vyumývala, vyleštila a naukladala do nízkych krabíc, z ktorých pekne vytŕčali. Položila som 5 takýchto krabíc skoro ráno vedľa kontajnera. Z okna som potom nenápadne pozerala ako si tam chodili ľudia z okolitých bytov vyberať čo by sa im hodilo do obývačky. Čiže to bolo 2v1. Zbavila som sa vecí a zároveň som veľa ľudí potešila. Neostalo tam v tých krabiciach absolútne nič. Bola to super akcia Váľam sa od smiechu po podlahe

...vlastne som nenápadne využila vlastnosť ľudí "škoda vyhodiť" ....tí ktorí majú zapratané domácnosti si to proste zobrali a oni to veru nevyhodia Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe

Škoda, že u nás vo väčšom neexistuje také niečo ako garážový výpredaj. A akcia Zóna bez peňazí býva len raz ročne. Tam som sa úspešne zbavila mnohých takých vecí. A iní si s radosťou zobrali. Aj keď som mala trochu výčitky svedomia, lebo sa to zapratávanie len presunulo ku nim. Ale čo už.

trochu sa obávam, že čo sa týka oblečenia a obutia hovoríš o našom synovi PohodaPohoda

Takže ako pokračujeme ženy?

Darí sa vám, či to zostalo zas v leveli - to sa ešte zíde? Ja som si vstúpila tvrdo do svedomia a vyhadzujem, vyhadzujem a upratujem. Nejak mi to nejde nárazovo, ale tak po trochách, aby to tak nebolelo. A hlavne nie je toľko času sa mi do toho pustiť vo veľkom. A chce to aj nenápadne. Včera sa mi do rúk dostala rozpracovaná taška na bike. Už tam leží v krabici rok. Tuším aj viac. "To ešte došijem. " Tak som sa chytila, že nedošijem. Ale aj tak som odložila, lebo zips je tam novučký, dobrý. Takže úloha na dnes - odpárať ten zips, upratať do krabice so šitím a zvyšok het - zajtra vyvážajú smeti. Vyplazený jazyk

Jo a prehodnotila som spodnú bielizeň, že musím pretriediť. Hambím sa Jednu strašne obľúbenú podprsenku mám a s tou som sa nemohla nikdy rozlúčiť, aj keď ramienka už trocu žmolky chytajú. Tak tá sa rozhodla v piatok sama - natrhla sa mi čipka na nej pod pazuchou. Najprv, že ale čoby, to sa dá nosiť. No nedá! Nechcela by som veru, aby ma ambulancia s roztrhnutou podprsenkou odviezla - takže preč preč preč. Som na seba hrdá. Konečne som ju vyhodila. Veľký úsmev

No my stále vyhadzujeme a vyhadzujeme a vyhadzujeme. A síce už vidíme svetlo na konci tunela, ale ešte je veeeľmi, veeeľmi ďaleko.

Najnovšie úlovky (teda, už sú v smetiach) sú stolové kalendáre z rokov 70-tych.

ÁnoÁnoÁno

Kalendáre ma dostali. Inak, tie som si sem tam i ja odkladala. Boli tam telefónne čísla a narodeniny značené. A raz sa mi stalo, že som tak našla 5 rokov starý Prekvapenie. Odvtedy ihneď dávam do koša.

Zaujímavé je napríklad oblečenie. Vypratovali sme vrstvy staré až vaic ako 50 rokov (podľa svadobných a materských šiat) Materialy blbé, ale strihy super. Aj vypracovanie. Teda, nič nebola konfekcia, ale všetko šité na mieru. Klasika ako malé čierne, dalšie malé čierne ako kostým, na mieru šité materské šaty rôznych strihov....

Takým starým šatám-originálom by sa možno potešili tvorcovia filmov z tej doby - nemuseli by hľadať "pôvodné" materiály, ani rozmýšľať nad strihmi tej doby. Len aby veľkosť sedela vybratým hercom Chichocem sa Viem si potom predstaviť konkurz na postavy: do hlavnej úlohy potrebujeme ženu s veľkosťou xx-yy, výška  xxx-yyy cm.Veľký úsmev

no, len to by znamenalo ďalšie skladovanie. Kým bude niekde taká požiadavka. A to je práve to, čo ten problém spôsobilo. Odkladanie vecí, lebo sa raz zídu

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok