Len taký krátky pohľad späť, čo blysne mysľou vidiac samú seba spomienkami občas v okamihu medzi umývaním riadu či pri vešaní bielizne.
Úsmevy, neha, odhodlanie a toľko viery v dobro človeka! Ružová naivita. Stretnúť sa dnes, patrilo by sa mi - samej sebe - povedať: "ach dievča, veď sa zobuď!" A napriek tomu spontánne zavrhujem túto predstavu. Kdeže poúčanie, nijaké prebúdzanie do reality by sa nekonalo. Stretnúť samú seba spred desiatich rokov, pozriem si do očí a mlčky sa usmejem mysliac len na jedno - vďaka Ti Bože za naivitu a ideály, ktoré vkladáš do mladých životov. Vďaka za guráž, za odvahu veriť v silu dobra. Za čistý, bolesťou nepoškvrnený smiech... Je vari niečo krajšie na svete?
Časom sa do života okrem iného vpletie únava, sarkazmus, bolesť, vytriezvenie, zrelosť. Pohľad sa mení, triezvie, je vnímavejší a oveľa farebnejší. Stráca sa úžas, prekvapenia. Prichádza pocit uzemnenia. Nielen cez ťažké okamihy, aj radosť prináša toto zrenie. Ako prútie košíka sa naše pocity spletajú tvoriac dno a steny pevnej nádoby - takej, ktorá už dokáže čo - to uniesť. Občas prázdnej, občas naplnenej po okraj.
Vidiac v spomienkach to mladé dievča, ktorým som bola nemám chuť napomenúť ho k vytriezveniu. Pozerám na seba a nasávam naspäť príchuť sveta vnímaného tak krásne, naivne, ideálne a učím sa aj cez (ne)dobré skúsenosti zotrvať pri viere v dobro a krásu človeka, v dobro a krásu nášho sveta.
Amálka , krásne si to napísala, poeticky, dobre sa to čítalo.
P.S: chýba mi tam pri tebe to tvoje: som
v papradí-už nie si ? 
Maja
Lusesitka
,aha kto sa tu objavil? Amálka - milé 
...
Amálka
obe majú svoj vysnívaný svet - aj tá poznačená poznaním, aj tá nedotknutá krížom trpkosti - aj to čiastočné "nepochopenie" by bolo obojstranné - keby sa náhodou niekedy stretli.
Krásne je to, že obe nakoniec nájdu v sebe silu ísť ďalej a zachovať si aspoň kúsok toho svojho vysnívaného sveta, tých svojich ideálov
Ahoj Amalka, ja ked sa pozriem na seba z pred 10tich rokov, mam pocit, ze som vtedy premarnila svoje sance, zachovala som sa ako totalna hlupa naivka a chovala som sa neustale ako obet. Dnes sa vraciam k viere v dobro, ale bez naivity a idealov. Mam triezvejsi pohlad na svoj zivot. Ale ano -idealistovi sa zije lahsie ako realistovi.
Amálka, všetko má svoj dôvod - aj naivita, aj realizmus.
Ale veď ty to dobre vieš....
je to krásne, čo si napísala. ale ja seba by som napríklad nenapomínala, stále si vravím, tak to bolo, malo byť a musela som to pre niečo prežiť alebo urobiť. len si vravím, mohlo to byť lepšie. ale zasa, mohlo byť aj horšie, takže vďaka za naivitu a ideály, je to všetko fajn...
Amalka,
.
krasne si to napisala
Len dodam, ze to co je v nas, ako v detoch je mozne znovuobjavit aj v dospelom cloveku. Aj tie ulne najbanalnejsie okamihy nam mozu nadlho sprijemnit menej krasne chvile.
.
Stalo sa mi minule v pekarni, ze som dostala k nakupu, len tak jednu cesnakovu pletienku zdarma. A ja cesnakovu milujem
Dnes som stretla jednu pani, ktorej sa splnilo nadherne zelanie. Nemala dobre vyhliadky, nemala ani korunu, ale tuzila mat obchodik s ezoterickou literaturou. A ma ho
Minule som zas urobila radost jednej dievcine, poslala som jej linky na volne stiahnutelne knihy
Vsetko dobre
Amálka,všetci dostávame od života občas "preplesky",ale my naivky to asi dlhšie trávime,alebo nás to iba viac bolí?To je jedno,hlavné je,že sa to neminie účinku,hoci je to kruté
Amalka,ako vzdy krasa.Ty si este mlada.Ja mam uz dost rokov,ale takisto ako ty nikdy by som nemenila-chcem ostat taka ,ak som ,verit v dobro cloveka ,sveta,byt naivna ,a aj ked ma zivot viackrat skusal aj skusa, brat ho z nadhladom a hlavne humorom,ktory -mozno by ini povedali,mne uz ani neprislucha.Ja vsak mam este stale ruzove okuliare a opozdenu pubertu .Ano,v mojom veku- boze,co ja uz nikdy nedospejem?
nadherne napisane
Minulý víkend som strávila hodiny pri tvojich starých článkoch.
. Ja viem, prebúdzanie bolí, ale k tomu snu sa dá vrátiť aj neskôr ...
Vďaka za tú naivitu, čisté vnímanie a okuliare na nose, čo majú ružové sklá
Dievča, Ty sa musíš nudiiiiť
som
v papradí
Neeeee - skladala som ponožky o stonožke z dvoch práčok
.
príď aj ku mne deva, tiež tu nenápadne odkladám dva koše na potom
som
v papradí
pošli mojej mame - po tej zlomenine potrebuje ruku rozcvičiť, ja jej tie moje už nosím
ďakujem Amálka že si
..aká si...
Lienočka
som
v papradí
Akoby to bolo o mne.
Tak ak by naivita kvitla, ja som sama ruza....a idealy? na tie som ja vzdy tiez bohata.....mam snad to stastie, ze ak sa niektore nenaplnia, nic to-"nafuknem sa- splasnem", oprasim kolena a budujem hned dalsie.....a v podstate som so vsetkym vysporiadana a spokojna.....ivet
Nikto nema pravo brat nam nase idealy a naivitu, ze "mozeme zmenit svet"..
A nemôžeme?
Idem umyť dlážky a pohnojím si kaly, zrežem tie kvitnúce, aby vyrašili ďalšie. Vieš o čo bude svet krajší? 
.
Krasne a velmi pravdive
...tak ja sa tu vážne zvážňujem...a potom prebehnete nakopu srandy....protestujem, tu sa nedá sústrediť!