Sčista jasna to prišlo.
Osvietenie. Otvorila som oči a vedela som, že je zle.
Málo čítaš, dievča moje. Medzery mám znateľné a taaak hlboké, že končím Sokratom - viem, že nič neviem.
Tak radšej vzdávam holt filozofii plných hrncov, uprataných šáločiek v poličke, naškrobeným babkyným dečkám v šuplíčku.
Jožko ma donútil rozmýšľať - čo je moja podstata?
Kde som sa našla?
Uprostred kopčekov ležiacich vedľa seba ako buchty na starkynom plechu. Tam, kde mi kapustnica zavoňala tak domácky - slzami v očiach od šťastia a spokojnosti plného brucha. Kde rezeň sa podáva v dvojitej porcii a ja si doň hrýznem spokojne a bez starostí nad cholesterolom, tukom a fritovaním. Tam, kde miesto super hypermoderného rozjímania som utrhla margarétku a dala si ju za ucho. Priplesla pritom na krku komára, čo mi chcel z krvi upiť. A keď som nasala z priateľa pri stole voňu domácej pálenky a štipľavosť humoru vedela som, že som sa tam našla.
A toť je moja filozofia - otvoriť okno na aute a vysadiť plyn ( a vtedy som závidela chlapom v sedle ). Nechať sa unášať vetrom a slnkom strapatiť vlasy. Užívať nie dúškami, ale zadúšať sa okolím. Tým, že z poľa vybehol bažant, že nad modrastým lánom krúžila kaňa a na okraji rozkvitli prvé maky.
A keď som namiesto vľavo odbočila vpravo ( a nadišla si z 50 na 70 km ) sa smiať. Lebo cesta išla nekonečnou alejou. A tam práve dozrievali čerešne...
idem upiecť bublaninu...
vydrží do piatku
?
nevydrží - upečiem buchty
Ja donesiem parížske rožky,nechaj si pľac.Nie že všetky buchty poješ.
Pokáj pokáj neponúkaj. Šak tie ja lúbim
mamamata,normalne som sa na malu chvilocku vratila v spomienkach spät do detstva ku mojej babke
diiiiiiky 
Soňa - hupom na jeseň na podkylavu a uvidíš - na začiatku tej aleje sú orechy, tak nebude bublanina, ale orechovnák - a POCUKROVANÝ!
no musim sa priznat, ze vobec netusim, kde podkylava je
a orechove kolace su pre mna tie prave orechove... co je orechove, mozem do roztrhnutia 
Ak sa poriadne zaženieš a hlavne dohodíš, tak len 15km od Piešťan, čo by tým kameňom dohodil. A ideš do kopcov a strácaš sa. Raz hore, raz dolu - ako v živote. A prejdeš po cestičke - presne pre dvoch úzsku a nájdeš dedinku malinkú a tak Podkylavu.
Aj mne to pripomenulo tie prave letne prazdniny u babicky....uz vcera som lietala v spomienkach pri filme "Chut leta..." a dnes pri tvojom blogu....
Aj ja dakujem...
(mam v ustach chut zuvacky PEDRO a lepim ju na okraj taniera s pecenym kralikom- babicka nepecie sice bublaninu, ale ceresnovo-makovu strudlu...ach jaj...)
ivet
A krásna voňavá rozkvitnutá baza a kvietečky fialkové ako levanduľa, len že tak nevoňajú. Ale to vôbec nevadí, nie v tej chvíli, keď prejdeš po nich rukou a cítiš každé jemné stebielko, ako ti šimrá dlaň. A hentam, kúsek dálej pod kopečkom zasa červené lány rozkvitnutého divého maku. Až tak oči tahajú. Tam ti odporúčam zhlboka sa nadýchnut a budeš vedet že si doma, diefka moja
Tatková manka mi tak vyprávala.....
A hore Brallom cestička sa kľukatí .....
A prvé čo z Košarísk uvidíš je špička kostola, čo hneď vedľa Štefánikovho rodného domu je .....
... a ja viem, že som zas doma...
Ked očujem takto vyprávat, tak aj já vím, že som doma.
No to je krásne,,,priamo z duše...
Ďakujem dievčence - moc.
mamamata to ja si divolim za nas vsetky
tebe podakovat,prenasas na nas to,co si nikto na svete nikde nekupi a nie kazdy ma ten dar sa s nami o to podelit
ježíííš - Lusesita zlatíčko. Takto ma do pomikova dostať
mamamata, ta vôňa buchiet a koláčov ma tu prilákala.
ani nevieš ako by som si ich dal, mňaaaaam.
ja som tak na sladke, ako...ani neviem správne prirovnanie.
za koláče by som aj život dal
Si mal v sobotu dofčať - buchty síce neboli, ale boli parížske rožky, čokoládový koláč s oriešami navrchu, fatastikuš babovečky, zázvorníky a moooore špekajzní.